STUPNÉ. Sympatická cyklistka, ktorá už dlhší čas žije v Česku, si pri návšteve rodičov našla čas na rozhovor.
Pri návrate domov sa zaujímajú ľudia o vaše úspechy?
- Priznám sa, že ani nie. Poznajú ma, ale keďže už osem rokov žijeme s manželom a deťmi v blízkosti Liberca, veľa o mne nevedia. Aspoň mám trochu pokoj (smiech). Užívam si oddych, pomôžem rodičom, ale bicykel neostáva v kúte. Mám viac času, pretože o dcérku sa postará mama.
Ján Kebísek váľa aj po sedemdesiatke kolky ako za mlada Čítajte Kedy ste začali aktívne so športom?
- Prvým športom bolo plávanie, začínala som v Považskej Bystrici a po prechode na strednú školu som pokračovala v Trenčíne v športovom gymnáziu. Výsledkovo to nebolo bohviečo, napriek snahe sa mi úspechy vyhýbali. Nebolo to jednoduché, tréningy, škola, naviac som bola mimo domu. Každoročne sme museli splniť limity dôležité na postup do vyššieho ročníka. Väčšinou to bolo s odretými ušami, ale školu som úspešne dokončila. Zo známych plavcov so mnou boli v tom čase Ľuboš Kriško, Jana Korbašová či Danka Bystrianska.
Ako ste sa dostali k bicyklu?
- Bicyklovanie ma bavilo, chcela som si vyskúšať aj preteky. Keď sa mi narodil syn, posadila som ho neskôr do sedačky a išli sme do Terchovej, ale aj na iné pekné miesta. Okrem výletu som takto trénovala. Asi pred desiatimi rokmi sa v Prosnom konal FC maratón, čo bola moja premiéra. V ženskej kategórii nebolo veľa pretekárok, ale tretie miesto na prvý pokus ma povzbudilo.
Skúšali ste aj iné športy?
- Manžel ma nahovoril, či by som neskúsila triatlon. Plávanie a cyklistika neboli problémom, potrénovala som beh a išla na prvé preteky do Senca. Dopadlo to podobne ako na horských bicykloch a opäť z toho boli stupne víťazov, dokonca druhá priečka. Aj keď má horská cyklistika v súčasnosti u mňa prednosť, k triatlonu sa chcem vrátiť a vyskúšať si známe preteky Iron man.
Cyklistické preteky trvajú tri štyri hodiny, prečo ste sa rozhodli pre dvadsaťštyrihodinové podujatia?
- Partia kamarátov hľadala do štvorčlenného tímu ženu, oslovili ma a rozhodla som sa to vyskúšať. Natrénované bolo, tak prečo nie. Darilo sa, opäť z toho bolo pri debute pódiové umiestnenie. Povzbudilo ma to a začala som jazdiť sólové preteky, čo je oproti tímových pretekom oveľa náročnejšie, lebo v čase, keď jazdí kolega z tímu, môžem oddychovať, prípadne spať. V kategórii jednotlivcov musím celý pretek absolvovať sama. S manželom sme pred niekoľkými rokmi jazdili aj súťaž dvojíc.
Pri extrémne dlhých pretekoch je dôležitá každá maličkosť.
- Veľa závisí od konkurencie, vždy sa snažím vytvoriť si náskok, aby bol čas na menšiu pauzu. Nie je to také ako v tímoch, kde je dlhší čas na odpočinok. Jazdím si svoje, ak by som zastavila na dlhší čas, začne pracovať hlava, nohy oťažejú a ťažšie sa dostáva do tempa. Najem sa niekedy v depe, ale niečo zjem aj na trati. Nič veľké – banán, hrozno, šalát, rožok s oškvarkovou pomazánkou, horalka, sušené ovocie – to je moja strava. Pijem minerálku, kávu zriedka, v Jihlave na majstráku som urobila výnimku. Nemám problém vydržať počas pretekov bez spánku, mám tréning od čias, keď bol syn malý a v noci sa často budil (smiech).
Ako sa vám darí medzi jednotlivcami?
- Potom, ako som sa vydala na sólo dráhu, som bola vlani v Česku tretia, no teraz v Jihlave som sa stala majsterkou Česka. Domácim to nebolo veľmi po chuti, pretože najlepšia česká pretekárka prišla do cieľa ako druhá. V Kuchyni som pridala aj slovenský titul. Boli to open preteky, takže aj keby ma predbehla zahraničná súperka, mala by som slovenský titul. Nestalo sa, po skončení som mala na konte najviac odjazdených kilometrov.
