V rokoch 2015 až 2017 niesol festival Končiny názov VÚDSTOK a vystriedal rôzne lokality. Neskôr došlo k odklonu od myšlienky napodobňovať hudobne iba tvorbu a štýl 60. rokov a festival sa premenoval na KONČINY.
Názov odkazuje na objavovanie nových hudobných končín i na lokalitu, kde sa podujatie koná – takmer na konci sveta, na rozkvitnutej lúke medzi horami v lyžiarskom stredisku Mojtín.
Lokalita je nádherná
Festival organizuje občianske združenie Mŕtva kosť v spolupráci s Lama School. Projekt je neziskový a organizátori ho robia vo svojom voľnom čase bez nároku na akúkoľvek odmenu.

„Oproti minulému roku sme boli v očakávaní, čo sa udeje po premenovaní festivalu. Sme však príjemne prekvapení, lebo prišlo viac ľudí ako minulý rok. Je výborná atmosféra,“ povedal hlavný organizátor Aďo Rafaj z Mŕtvej kosti. Dodal, že spätná väzba od interpretov aj návštevníkov je výborná.
Veľa ľudí chválilo hlavne prostredie. Nikde inde vraj také nie je.
„Buď je to letisko, alebo niekde v meste, tu sme v prírode, na krásne rozkvitnutých lúkach medzi horami,“ dodal Aďo.
Festival mali aj v Mostišťoch pri Dohňanoch v Púchovskej doline. Väčšina obyvateľov však nebola s jeho organizovaním stotožnená.
„Pol roka sme hľadali novú lokalitu v okolí Púchova. Prejazdili sme autom neskutočne kilometrov a nakoniec nás to zatiahlo sem,“ spomína si Aďo.
Keď zbadali aj vlek, ťuklo im, že problém nebude ani s elektrinou. Zároveň natrafili na ústretového starostu a ľudí, ktorým aktivity neprekážajú, skôr ich vítajú.
„Som človek, korý neodmieta spoluprácu, lebo vďaka nej sa môže ničo udiať, posunúť dopredu,“ vysvetľuje František Staňo.
Na prvom ročníku však išli trochu do rizika spolu s ochranármi. „Dedina nie je na takéto akcie naučená. Ľudia však pochopili, že kto sem príde, povie všetkom, čo je tu pekné, statným, a to je dobre. Musíme sa otvoriť navonok a komunikovať s každým, kto v dobrom príde,“ dodal starosta.

Nielen hudba
Festival nie je v jeho posledných ročníkoch len o hudbe. Druhý rok robia aj čajovňu, čo je vlastne alternatívne pódium, kde ponúkajú nielen hudbu, ale aj literárnu čítačku, premietanie študentských aj animovaných filmov, diskusie a prednášky.
Ak bol niekto presýtený hudbou alebo kapela zvučila, mohol zájsť práve sem. Lama School pripravila naozaj vynikajúci program.
Dobre bolo zorganizované aj občerstvenie. Rozvoniavala cigánska pečienka, grilovaný oštiepok, trdelníky, domáce hamburgery. Nechýbali ani jedlá pre vegetariánov, polievky, placky, šaláty.
Malalata, ale aj veľa iných dobrých koncertov
Ťahákom podujatia bola kapela Malalata, ktorá vystupovala v piatok. Ide o dvoch chalanov z Púchova, ktorí sú so svojím hudobným projektom na scéne už dlhšie. Vystupujú na festivaloch ako Pohoda, Grape, vypredávajú aj kluby so svojím Balkan Bashavel.
Cestujú tiež po svete. Stihli Japonsko, USA, Mexiko. Ich hudba nenechá nikoho sedieť. Ponúkli sety plné cumbie, reggae, cigánskej hudby či electro swingu.
„My sme ich neskoro bukli, a tak hrali o siedmej večer. Takže to je na piatok dosť skoro, aby ľudia prišli. Bolo ich však naozaj dosť,“ hovorí Aďo Rafaj.

Pod pódiom bola výborná zábava a aj chalanom z Malalaty sa veľmi páčilo.
„Na budúci rok by vraj zostali aj na dva dni,“ dodal Aďo Rafaj. Jemu osobne sa veľmi páčilo aj vystúpenie skupiny Walter Schnitzelsson, ktorých hudba je ovplyvnená starým dobrým rokenrolom, bluesom, klasickým punkom, ale aj súčasnou indie scénou.
V roku 2013 zvíťazili v Radio_Head Awards v kategórii NOVÁČIK ROKA a odvtedy stihli zahrať na mnohých veľkých festivaloch.
Veľmi milým osviežením bolo v sobotu aj vystúpenie folklórnej skupiny Javorník. Organizátori prvýkrát dali do programovej štruktúry aj folklór a bolo plno. Ľudia sedeli na lúke alebo tancovali a do toho hral folklór. Ešte chvíľu predtým pritom tancovali na rokenrol. Dolinou Mojtína sa niesol mystický zvuk obrovských pastierských trúb, trombít.
„Veľa dobrých koncertov bolo aj v čajovni, napríklad v púchovskej Acustici deLuxe alebo Džipsís & Gádžos,“ hovorí Rafaj.
A hoci sa v piatok hralo a tancovalo až do rána, v sobotu sa už o deviatej hodine stretlo dosť nadšencov, ktorí si zacvičili jogu.
Aj konzervatorista bol spokojný
„Je to tu fajn. Také malé, milé,“ zhodnotila festival Anna Maria Gleb z Bratislavy, ktorá sa práve vybrala občerstviť. Poriadne si vraj aj zatancovali. Po náročnejšom piatku sa išla najesť v sobotu až na poludnie.
Pavol Orosz prišiel aj s priateľkou z Rimavskej Soboty. „Je tu výborne. Len strašne horúco,“ skonštatoval. V noci však bolo našťastie dobre, v stane sa dalo vydržať v pohode. Tento rok bol už na Rockfeste aj na koncerte kapely Metallica v Maďarsku. Končiny sú podľa neho pohodové.

Jeho priateľka Kristína Sedláková zo Starej Ľubovne nemá toľko pochodené. „Ona nestíha so mnou,“ dodáva Paľo žartom. Končiny boli vlastne v tomto roku jej prvým festivalom.
Pavol chodil na konzervatórium a zaujali ho viaceré kapely. Veľmi sa mu napríklad páčili Tolstoys.
„Dokázali vylúdiť zaujímavú farbu tónu na nástrojoch, aj keď mali zvuk počítačom upravený. Bolo to však pôsobivé,“ prezradil. Aj kombinácia violončela s modernými nástrojmi bola vraj super.
„Bavili sa o nich aj dnes nejakí ľudia v stánku,“ dodal Paľo. Páčila sa mu ešte jedna kapela, ktorej meno si, žiaľ, nezapamätal. Mali jednu super skladbu v štýle Jara Filipa, druhá znela akoby začínal Jimmy Hendrix a aj texty boli pútavé.
„Jedna pesnička bola aj na válkovský text básne,“ hovorí Pavol s tým, že si určite zistí meno, aby si kúpil CD. Je totiž vášnivý zberateľ všetkého, čo je naozaj dobré.
O nekonečnej pohodičkea Fiktívnom ventile
Tesne pred vystúpením sme zastihli chalanov z košickej kapely Universum Project.
„Je to tu nekonečná pohodička. Boli sme aj minulý rok,“ povedal zakladajúci člen kapely Filip Mischura. Universum Project je mladá kapela z Košíc zložená prevažne zo študentov konzervatória.
Pôvodne bola tvorba kapely ovplyvnená prevažne hudbou 60. a 70. rokov.
Dnes sa pokúšajú o svojskú syntézu žánrov, ako blues, rock, jazz či funky.
Hrajú skôr po košickej klubovej scéne a v okolí. Končiny boli vlastne ich prvým festivalom. „Minulý rok sme hrali v čajovni a tento rok nás oslovili na hlavné pódium, tak sme boli radi,“ prezradil Filip.
Z iných kapiel chalanov najviac oslovil Fiktívny ventil.
„Boli zaujímaví aj zábavní,“ povedal Matej Kopunič z Universum Project. Púchovská kapela Fiktívny ventil hrá z každého rožku trošku, lebo každý z nich má rád niečo iné. Miešajú latino, jazz, underground alebo pop a je to zaujímavá fúzia.
Aj maliarska zóna
Končiny však neboli len o hudbe. V prírodnom prostredí, obklopená hudbou, ktorá prichádzala z diaľky, hukotom včiel, vôňou kvetov a atakovaná pálivým slnkom tvorila svoje dielo Pavlína Prekopová. Do obrazu sa preliala túžby z osvieženia.
„Som z Púchova. Chodila som na sklársku školu do Lednických Rovní a potom som si spravila výtvarnú výchovu na vysokej škole,“ povedala o sebe v skratke.
Keď zistila, že minulý rok na Končinách dostali svoj priestor aj maliari, oslovila organizátorov.
„No a som tu. Je to fajn nápad urobiť aj výtvarnú zónu,“ hovorí s tým, že rada chodí na akcie, ktoré organizuje Mŕtva kosť.
Prišla aj s bratom a jeho priateľkou.
Dobré partie a prostredie aj pre rodiny
Na festivale sa streli aj veľmi dobré partie ľudí. Kto sa nebodaj pobral z festivalu skôr, dostal naložené. Veľký krik sa spustil, aj keď odchádzal mladý párik, Matúš Kližan a Nikola Zuzulová.
„Nechceli nás pustiť odtiaľto, tamtá partia pod stromami. Kričali, že vraj kam ideme. Super sme sa včera zabavili,“ povedal Matúš, ktorý prišiel z Partizánskeho. Krik však nepomohol.
„Musíme, žiaľ, už dnes ísť,“ dodal.
Na festival prišli aj celé rodinky. „Nahovorili nás rodičia. Aj muzika sa mi celkom páči,“ prezradila staršia zo sestier Mitašových Nataša. Rodinka prišla zo Sverepca. Mladšej Svetlanke chýbal na koncerte rap. Mamina Zlatica Mitašová povedala, že jednoznačne prišli preto, aby podporili lokálne podujatie.
„Nie je ľahké zorganizovať niečo podobné,“ skonštatovala. Páči sa jej, že festival má naozaj pestrý program, tiež, že bolo pripravených veľa aktivít pre deti. „Rôzne tvorivé dielne, kde si mohli samy niečo vyrobiť. Tiež zaujímavé prednášky. Každý si tu nájde to svoje,“ dodala. Dievčatá nám ochotne ukázali aj obrázky, ktoré vytvorili.