POVAŽSKÁ BYSTRICA. Ľubor Guniš chodil v čase príchodu ruských vojsk do Považskej Bystrice na strednú všeobecnovzdelávaciu školu, teda dnešné gymnázium. Bol v druhom ročníku, mal sedemnásť rokov. Hovorí, že august 1968 veľmi ovplyvnil jeho názory.
V uliciach boli tri dni
V človeku zostávajú podľa Ľubora Guniša pri rôznych udalostiach hlavne čriepky osobných spomienok. Z augusta 1968 zostal pocit krivdy a pachuť neslobody, ktorá ho drvila celý
Najprv ho vyzývali, aby cvakal. Neskôr sa báli Čítajte život. „Mama nás v to prázdninové ráno zobudila skoro, lebo v rozhlase hlásili, že nás obsadzujú vojská Varšavskej zmluvy,“ spomína si s tým, že sa hneď aj s kamarátmi vydal do ulíc. „Strávili sme tam potom asi tri dni. Na križovatke pri hlavnej pošte, lebo tadiaľ kolóny prechádzali,“ dodáva.
Tank začal otáčať hlaveň, ľudia utekali
Ľubor bol v približne rovnakom veku ako chlapec z Ilavy, ktorého zastrelil ruský vojak na Detve.
