Boj proti škodcom pokračuje
Tohtoročné nezvyčajne teplé počasie sa podpisuje pod množstvo extrémov. Jeden z nich robí problémy štvrtoligovému tímu.
DOMANIŽA – Miestny trávnik patril k najlepším v súťaži a domáci si ho hýčkali ako v bavlnke. Počas prázdnin sa situácia zmenila. „Už vlani som si všimol, že na niektorých miestach má trávnik inú farbu, no išlo iba o malé kúsky, čo sme považovali za bežný jav. Počas prestávky však plochy so zmenenou farbou boli odrazu väčšie, tak som skúsil pozrieť pod povrch. Trs trávy, ktorý som chytil nekládol odpor a kus trávnika sa dal ťahať ako rohožka. O to nepríjemnejšie prekvapenie čakalo pri pohľade na odkrytú zeminu. Toľko lariev chrústa obyčajného som pohromade ešte nevidel. Podľa literatúry je za kritický považovaný počet tridsať lariev na štvorcový meter, my sme narátali viac ako päťdesiat. Aby toho nebolo málo, v odobranej vzorke zeminy sme našli aj ďalšie nemilé prekvapenie, larvy tipule bahennej. Oba druhy škodia najviac larvami, ktoré konzumujú všetko, čo je v ich blízkosti,“ hovorí o nepríjemnom zážitku predseda klubu Miroslav Kvaššay.

Zožrané korienky
„Keď sme vlani robili úpravy na ihrisku, pri meraniach mal koreňový systém 8 – 10 centimetrov. V súčasnosti má na postihnutých miestach niečo viac ako centimeter. Stačí naozaj trochu zabrať a môžeme ťahať celé pláty. Škodcovia si tu našli vhodné prostredie, pretože ihrisko je vybudované na mieste, kde bola kvalitná zem a postupne sme naň navozili desiatky ton kremičitého piesku. Larvy si mohli v nerušene robiť podzemné chodbičky,“ vysvetľuje predseda.
Boj sa začal
Po porade s odborníkmi Domanižania okamžite začali boj so škodcami. „Použili sme insekticídny postrek, ktorý je nielen požerový a dotykový jed, ale aj dýchací. Postrekovali sme za dažďa, čo bolo ideálne. Keď sme po niekoľkých dňoch išli na kontrolu, stav sa veľmi nezlepšil. Bolo to zrejme kvôli vetru, ktorý, postrek rozvieval. Siahli sme po ďalšom prostriedku, ktorý už bol nielen kontaktný, ale aj systémový a s kratšou ochrannou dobou. Verím, že postrek zaberie a nevítaní návštevníci opustia náš areál. Chrúst je v súčasnosti málo frekventovaný hmyz, ešte v časoch socializmu sa s ním bojovalo mechanicky otriasaním zo stromov. Podľa literárnych prameňov najhoršia situácia bola v roku 1911, kedy na 18 štvorcových kilometrov lesa nazbierali viac ako dvadsať miliónov jedincov. My sa teraz musíme spoliehať na chémiu, pretože jeden zo spôsobov boja – hlboká orba, na futbalovom ihrisku nie je riešením.“
Zápasy s obmedzeniami
„Prvý domáci zápas sme odohrali na našej ploche, no ďalší zápas sme nemohli hrať doma, pretože neuplynula ochranná doba po postrekovaní, čo by mohlo hráčom spôsobiť pri kontakte s trávou zdravotné problémy. Šimonovany nám vyšli v ústrety a dohodli sme na výmene domáceho ihriska. Jeden zápas z rovnakého dôvodu sme odložili aj žiakom a dorastencom. Ďalší program by už mal, dúfam, pokračovať bez komplikácií. Verím, že ďalšia obhliadka bude pozitívna. Tak ako som objavil pri jednej z bránok mŕtveho medvedíka obyčajného, ktorý je trojnásobne väčší, veríme, že podobný osud postihne aj nebezpečné larvy a trávnik sa po prekonaní šoku opäť vráti do pôvodného stavu,“ verí spolu so všetkými členmi klubu a fanúšikmi Partizána Domaniža Miroslav Kvaššay.