DOLNÝ MILOCHOV. Marián cestoval za priateľkou niekoľkokrát do týždňa viac ako 30 kilometrov do obce Petrovice v dnešnom Bytčianskom okrese. „Vtedy ešte budúca svokra prišla do izby so slovami - Vstávajte, je vojna, prišli Rusi!"
Lietali vajcia, aj kamene. Dnes sa čuduje postojom ľudí Čítajte Marián Babuša nechápal celkom spočiatku poznámku o Rusoch a vojne. „Rusi totiž odišli asi tri týždne predtým, keď v Československu skončilo vojenské cvičenie.
Už samotné cvičenie však dávalo tušiť, že niečo sa určite udeje," spomína si 74-ročný Milochovčan.
Narazilo do neho bojové vozidlo
Jeho prvá cesta od snúbenice viedla na motorke do Bytče na čerpaciu stanicu, kde sa už od skorého rána tvorili rady na benzín. „Od Bytče, smerom sa Považskú Bystricu, sa už tiahla obrovská kolóna ruskej bojovej techniky," spomína si Babuša.
Pred Považskou Bystricou predbehol ruské obojživelné vozidlo a zaradil sa pred ďalšie vojenské vozidlo.
„To zabrzdilo, zabrzdil som aj ja. No ruský obojživelník narazil do mojej motorky a ja som skončil najskôr v priekope a potom na poli," opisuje nepríjemnú spomienku. Vozidlo ani nezastavilo.
Pán Babuša si myslí, že vodič ani nevedel, že do niekoho narazil.
Mali rozkaz, plnili ho
Okupačné kolóny podľa neho prúdili po 21. auguste cez Považie, smerom na Bratislavu, ešte niekoľko týždňov. Ľudia sa snažili vysvetliť dôstojníkom i radovým vojakom, že v Československu k žiadnej kontrarevolúcii nedošlo.
„Pred vtedajším Okresným národným výborom v Považskej Bystrici stál tank a obrnený transportér s hlavňami namierenými na budovu. V okolostojacom dave bolo aj niekoľko učiteliek, ktoré dôstojníkom vysvetľovali, že k žiadnemu prevratu v našom štáte nedošlo," spomína si Babuša.
Zbytočne. Mali rozkazy obsadiť strategické budovy a ten plnili.
Zabrzdenie a nová zmarená nádej
Politické uvoľnenie od začiatku roka 1968 podľa neho dalo ľuďom obrovskú nádej, že sa po 20 rokoch stane Československo opäť slobodnou krajinou.
Nezvestný je už 30 rokov, prípad malého chlapca patrí k najstarším Čítajte Obyvatelia štátu očakávali pozitívne zmeny a otvorenie dverí k vyspelému západnému svetu.
„Okupačné vojská túto nádej potopili na ďalšie dve desaťročia. Ľudí sa opäť zmocnila neistota a strach z budúcnosti," doplnil.
Ako dodal, nová nádej prišla až na jeseň 1989, i keď najmä u strednej a staršej generácie, ktorá zažila vpád okupačných vojsk, sa objavili obavy z ďalšieho zásahu zo zahraničia.
„Aj po roku 1989 prišlo sklamanie. Špekulanti začali rozdeľovať majetok, ktoré tu budovalo niekoľko generácií. Rozdelili si to tí, ktorí na tom nemali žiadnu zásluhu. Ľudí odsunuli nabok. Ľudia, ktorí nič nerobili, majú zrazu milióny," dodal Babuša.
