Na bývanie ste si vybrali v tom čase tichú lokalitu v blízkosti mesta. Aké bolo prvé stretnutie s realitou?
- Lokalitu v blízkosti mesta sme si vybrali spoločne s rodinou v očakávaní, že tomu bude zodpovedať aj úroveň služieb. Ako prvé ma zarazilo, že v 21. storočí jazdíme po takej ceste, ktorú keby som ju označil za tankodrom, prilepšil by som. Pre osobné auto nezjazdná. V zime, keď napadlo veľa snehu, nikto na Šuvarom laze, kde bývame, neodhrnul cestu. Keby sa niečo stalo, sanitka by nemala šancu. Pre mňa to bolo nepochopiteľné, lebo dedina sa odhŕňala, mechanizmus tam už bol, tak prečo?
Moje otázky smerovali v prvom rade na poslanca Jána Kunovského, zodpovedného za časti Milochov a Orlové. Ten mi povedal, že to je mimo neho. Nie najlepší postoj vo vzťahu k občanovi... Aj vďaka neustálemu vyvolávaniu do spoločnosti zodpovednej za údržbu ciest som dosiahol svoje. Ďalšia vec, ktorá ma tam zarazila, bola, že za likvidáciu odpadu platím ako každý iný občan Považskej Bystrice a smeti chodia vyvážať každý druhý týždeň. Dal som spoločnosti podmienku, že budú vyvážať odpad aj nám ako ostatným občanom mesta, lebo si za odvoz riadne platíme. Spoločnosť to rešpektuje.
Myslíte opravu cesty, ktorej úsek sa začal realizovať už tento rok?
- Áno. Mal som toho už jednoducho dosť, pretože autá nestoja pár eur, ani ich opravy. Tam pneumatika, tam tlmiče, geometria... Nikto vám škodu nenahradí. Najskôr som išiel aj za poslancom Milochova zisťovať stav. Povedal, že cesta je v pláne, ale nevie, kedy sa začne oprava realizovať. Ja som si to ako občan musel zisťovať sám, a to som vtedy nevedel, že budem musieť kandidovať za poslanca, aby sa veci pohli. Mám svoje podnikanie, ale problémy obce mi nie sú ľahostajné. Stretol som sa s primátorom a prebehli rokovania s prísľubom, že stav preverí priamo na mieste. Aj keď cesta nebola v rozpočte pre rok 2018, jej stav bol vyhodnotený ako havarijný a vyžadoval súrnu investíciu. Riešenie sa našlo, s opravou cesty sa začalo. Pán poslanec Kunovský to možno v roku 2015 niekde rozoberal, ale veci nedotiahol do konca.
Takže veci súvisiace s kvalitou bývania ste si riešili po vlastnej línii, bez pomoci poslanca?
- Nemal som inú možnosť. Tých problémov bolo zrazu toľko, že som sa musel zorientovať v problematike. Keď vám napríklad po prívalových dažďoch z hory nad vami tečú kamene na cestu, musíte klopať na dvere, kde to môžu vyriešiť. O pomoc som žiadal priamo na najvyšších miestach mesta Považská Bystrica, kde som sa stretol s ochotou pomôcť.
Takže problém Milochova vidíte v stagnácii...
- Presne tak. Milochov už roky prešľapuje na mieste. Vyčkávacia taktika nie je pri súčasných problémoch riešením. Tu nejde len o mňa a moju rodinu. Nech si pán poslanec zráta, koľko je tam malých detí, ktoré denno-denne chodia pešo na autobus a idú naspäť. Môžu si zlomiť nohu, rozbiť hlavu, spôsobiť iné vážne zranenia. Až potom to budeme riešiť a hľadať vinníka? Osobne si myslím, že v dobe v ktorej žijeme, sú jamy na ceste s hĺbkou 50 cm dostatočným argumentom pre kompetentných.
V posledných mesiacoch rezonuje v Milochove najmä téma výstavby rýchlotrate. Viete pomenovať problém?
- Železnica je zásadný problém pre Horný aj Dolný Milochov. Vyrokovanie stavu, aký je, považujem za žalostný. Pri mojej iniciatíve riešiť problémy ma pán poslanec Kunovský niekoľkokrát informoval, že on je jediný zástupca za túto časť, ktorý môže rokovať so staviteľom. Aké to však boli rokovania, keď som ráno išiel do práce a našiel som na ceste 10 cm blata? Opäť som riešil veci po vlastnej línii. Atakoval som telefonátmi pána hovorcu železníc a pýtal sa ho ako zástupcu spoločnosti, kto nám bude umývať autá a financovať súčiastky, ktoré sa v blate kazia. Nehovoriac o oblečení. Z mojich telefonátov už musel mať výražky. Dovolím si tvrdiť, že až vďaka mojej iniciatíve tam dali umývacie auto. Dobre vedel, kto je neodbytný Jacek a ako mu ide na nervy. Urobil som pre neho aj skúšku pravdivosti. Umyl som auto, prešiel po ceste a poslal mu foto, ako to vyzerá v Milochove po jednej jazde.
Bolo tam aj viacero kolíznych situácií s ohrozením života. Je už situácia menej nebezpečná?
- Situácií a nehôd bolo v dôsledku stavu cesty a prepravy materiálu veľa. Sami ľudia za mnou chodili, aby som riešil ohrozujúci stav. V mene obyvateľov som viackrát upozorňoval spoločnosti aj prepravcov, že po ceste chodia mamičky s kočíkmi, deti do školy a škôlky, nech sa vodiči správajú slušne a nejazdia rally Paríž-Dakar. Tá posledná nehoda bola kritická. Vodič strhol volant v poslednej chvíli. Na čo sa čakalo? Že prvá obeť bude z Milochova? Alebo z vlaku? Alebo sa čakalo že niekomu spadne dom? Za asistencie polície sa vodiči upokojili. Voči nám, obyvateľom, majú už väčší rešpekt. Na cestu dali semafor. Ale nikto sa nás, obyvateľov, nepýtal na názor, či súhlasíme s týmto riešením. Nikoho nezaujíma, že tých 15-20 minút, ktoré čakáme na semafore, môžeme stráviť v práci alebo s rodinami.
Aké bolo v tejto vážnej veci vyjadrenie staviteľa?
- Staviteľ sa vyjadril, že za vzniknutú situáciu nemôže. Naprojektované to bolo vraj už 20 rokov dozadu. V dnešnej dobe však máme rôzne prostriedky, aby sme dokázali staviteľa, nehovorím, že zastaviť, ale aspoň dotlačiť do stavu, aby bral na nás ohľad. Nás obyvateľov nezaujíma železnica. Je to súkromný projekt. Máme tlieskať, že našim občanom berú zastávku? Že počúvame rachot pri razení tunela alebo chodíme po zaprášených cestách? Celá železnica je veľmi zle vyrokovaná. Je potrebné stanoviť hranicu únosnosti a tvrdé pravidlá združeniu Nimnica a predniesť požiadavky občanov, ktoré musia zobrať na vedomie. Cesta je v správe TSK a o tom, ako tam jazdia autá, som rokoval s vedením mesta, ktoré stojí na našej strane. Toto už nie je len problém Milochova, ale aj Strojárenskej štvrte, ktorá je rovnako zaprášená a špinavá. Ďalšie kroky je však možné vykonať len z pozície poslanca. Aj preto som sa rozhodol kandidovať.
Pre obec môžete byť prínosom aj vďaka dlhoročným manažérskym skúsenostiam a praktikám...
- Od skončenia strednej školy som plánoval, ako si zariadim život. Začal som podnikať a podnikám dodnes. Mám 42 rokov a vychovávam s manželkou Janou 5 detí. Najmladšia dcérka má pol roka. Za svoj život som postavil dve fabriky, ktoré som úspešne predal nadnárodným korporáciám. Založili sme si rodinnú firmu, v ktorej pracujem ja, manželka aj moje dve deti. Dcéra a syn sú úspešní reprezentanti Považskej Bystrice v jude. Sú päťnásobní majstri Slovenska a fungujú v Bratislave v reprezentácii. Založil som sieť rýchleho občerstvenia v ČR aj SR, so zamestnancami aj brigádnikmi mám korektné vzťahy. Nesedím na jednom mieste, ale manažérsky rozkladám sily medzi firmu a rodinu. Svoju prácu si môžem naprogramovať tak, že môžem zúročiť skúsenosti a byť nápomocný aj vo verejnom sektore.
Už dlhšie obdobie pomáhate tým, ktorí pomoc potrebujú. Kde konkrétne smeruje pomoc?
- Dlhé roky podporujem šport, ale snažím sa pomáhať aj matkám z azylového domu. Zamestnávam ich a uprednostňujem, aby sa postavili na nohy, pokiaľ je ich príbeh pravdivý. Deklaroval som, že v prípade, že budem poslanec, venujem svoj poslanecký plat na verejnoprospešné účely. Nie preto, že by som ním pohŕdal, ale preto, že iní ho potrebujú viac. Príspevok môže byť použitý pre materskú škôlku alebo šport, ktorý mi tu, v Milochove, chýba. Ak má byť niekto poslanec, môj názor je, že má byť na voľnej nohe a môže byť všade. Poslancom sa nedá byť len raz do mesiaca, kedy sa urobí čiarka za účasť v zastupiteľstve a odhlasujú sa vopred dohodnuté veci. Poslanec musí vedieť vybaviť viac.
Čo napríklad?
- Keď si napríklad staviteľ železníc dovolí vydať verejné vyhlásenie v médiách, že stavba sa predražila o 430-tisíc eur, tak ja vidím zadosťučinenie, že sa nájdu pre naše mestské časti prostriedky, ktorými staviteľ poskytne občanom kompenzáciu za to, čo museli vytrpieť. Spraviť sa dá oddychová zóna pre mamičky, dom kultúry, námestie v Milochove, opraviť sa môže požiarna zbrojnica... Je toho veľa, čo sa dá z tých prostriedkov urobiť. Mladým ľuďom chýba šport, napríklad futbal, ktorý by spojil všetky vekové kategórie. Chýba mi tu kultúra. Urobí sa jeden ples, jedna zabíjačka, a to je všetko. Plánujem urobiť veľmi milú akciu pre deti s rodinami, aká sa robí v Považskej Bystrici – Rozprávkový les. Máme veľa pekných miest, ktoré sú na to priam stvorené. Chce to len iniciatívu a ochotu priložiť ruku k dielu.
V obci sa nekonajú žiadne akcie na stmelenie komunity?
- Ale áno. Odohrajú sa pesničky k narodeninám v miestnom rozhlase, za čo obdivujem tú pani, ktorá to robí perfektne. Už len kvôli nej to počúvam, lebo vie zaujať. Je to však celá kultúra, ktorá sa tu robí. Ja osobne mám rád folklór a miestne zvyky, ktoré sú identitou obce. Mojej polročnej dcérke som už zadovážil kroj. Želal by som si viac akcií, kde by sa tento duch podčiarkol. Ako poslanec plánujem postaviť svoj tím, ktorý bude spoločne so mnou dohliadať na aktivity a veci zastrešovať. Budem rád poslancom, ktorý sa nebojí chodiť na akcie alebo akcie priamo otvárať. Rovnako budem prihliadať aj na Orlové a participovať na všetkom, čo sa udeje.
K rozhodnutiu stať sa poslancom ma priviedli samotní občania. Verím, že zmenu uvítajú a podporia ma v ďalších plánoch, pretože len spoločne dosiahneme viac.
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ.
Viac informácií na: https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf
Objednávateľ: Jozef Jacek, Považská Bystrica
Dodávateľ: Jozef Jacek Považská, Bystrica
