POVAŽSKÁ BYSTRICA. Jeseň je obdobím, keď naše lesy a lúky ponúkajú najviac húb. Niekto ich zbiera len do vianočnej kapustnice, iný zavára, prípadne konzumuje upravené inak. Treba si však dávať veľký pozor.
Problémy nielen pri jedovatých
Člen mykologickej spoločnosti a lekár Rudolf Frnčo hovorí, že paradoxne otravy nemusia spôsobiť len jedovaté huby. „Problémy môžu mať ľudia aj po konzumácii jedlých húb, ktoré môžu byť znečistené postrekom, exkrementmi živočíchov, ak zjedia staršie plodnice napadnuté parazitmi, prípadne splesnené huby, ale tiež ak ich nedostatočne tepelne upravia,“ hovorí Frnčo s tým, že u nás je obľúbené hlavne opekanie plávok na rozžeravenej platni. Huby pritom treba tepelne spracovávať minimálne tridsať minút.
Pavučinovec plyšový je smrteľne jedovatý. Otrava sa prejaví až po niekoľkých dňoch. (zdroj: WIKIPÉDIA)Obzvlášť zákerná
Každá huba obsahuje iné druhy toxínov, ktoré majú aj rôzne účinky na ľudský organizmus. Najnebezpečnejšia je muchotrávka zelená. Dva toxíny, ktoré obsahuje, poškodzujú pečeňové bunky. Ďalšou veľmi nebezpečnou hubou je pavučinovec plyšový, ktorý poškodzuje obličky. „Zvlášť zákerná otrava touto hubou je v tom, že prvé príznaky sa objavujú niekedy až po 17 dňoch a pravdepodobnosť smrteľnej otravy je dosť vysoká, až 30 percent,“ hovorí Frnčo.
Aké sú reakcie lekárov na otravy hubami? Čítajte Z ďalších nebezpečných húb je to napríklad ušiak obecný, ktorého toxíny poškodzujú pečeň, muchotrávka tigrovaná, strmelky a vláknice majú zase vplyv na centrálny nervový systém.
Príznaky
S pozorovaním otráv hubami je to, žiaľ, veľmi individuálne. Niekoľko dní môžeme byť v poriadku, a potom sa dostavia príznaky. „Pri muchotrávke zelenej to môže byť šesť, dvanásť, dokonca niekedy až dvadsať hodín po požití. Je vám nevoľno, zvraciate, dostavujú sa úporné kŕčovité bolesti, malátnosť, preháňanie, neskôr človek ožltne,“ opisuje príznaky hubár aj lekár.
U pavučinovca sa však prejavuje otrava oveľa neskôr.
Otrava ušiakom sa prejaví za šesť až osem hodín a je to podobné ako u muchotrávky zelenej. Po zjedení muchotrávky tigrovanej spozorujeme otravu do pol hodiny či hodiny.
Jozef Buček chodil na huby aj na Štedrý deň Čítajte „Bolí vás hlava, je vám nevoľno, pociťujete alkoholické opojenie, u niekoho sa objavujú pocity zúrivosti a niekomu sa chce spať,“ opisuje Frnčo. Najskôr spozorujete účinky po požití vláknice – do desiatich až tridsiatich minút. Človeku je nevoľno, potí sa, má dvojité videnie.
Vraj dobré rady
Na rozpoznávanie jedovatých húb od tých jedlých majú ľudia rôzne zaručené recepty, ktoré druhým s obľubou odporúčajú. Mnohé sú podľa Rudolfa Frnča absurdné.
Nesprávne panuje medzi ľuďmi napríklad názor, že huby, ktoré púšťajú „mlieko,“ sú jedovaté. Napríklad rýdziky pravé patria k veľmi chutným jedlým hubám. Nedá sa tiež držať toho, že lupenaté huby sú jedovaté a rúrkovité sú všetky jedlé, alebo toho, že strieborný predmet pri styku s nejedlou hubou očernie a že slimáky a červíky ohrýzajú len jedlé huby.
Huby sa nesmú odrezávať. Sušiť ich treba na site či záclone, radí odborníčka Čítajte Niektorí hubári rozoznávajú jedovatosť podľa toho, či po oliznutí huba štípe. Frnčo hovorí, že sa to robí napríklad u plávok. Ak štípe, je jedovatá. „Nikomu to však neodporúčam, aj keď viem, že hubári to takto skúšajú,“ dodáva.
Čo teda robiť?
Aby sme predišli nejakému omylu, zbierať treba vždy celé huby a dobre odsledovať všetky rozlišujúce znaky. Zvlášť u muchotrávky zelenej, ktorú si môžeme pomýliť s plávkou alebo pečiarkou.
„Muchotrávka má vždy kalich smrti, sukničku a biele lupene. Plávka nemá kalich a sukničku. Pečiarka nemá kalich a má ružové alebo až tmavohnedé lupene,“ vysvetľuje Frnčo. U nás sa často zbiera muchotrávka ružovkastá, čo je veľmi dobrá jedlá huba, ale dá sa pomýliť s muchotrávkou tigrovanou. „Dajú sa rozlíšiť podľa farby, ale lepšie je zistiť to podľa toho, či je báza hlúbika červivá. Červivý ho má len muchotrávka ružovkastá.“
Ak chceme zbierať ostatné huby, treba sa riadiť tým, že všetky rozlišujúce znaky by sme mali vedieť rozpoznať. Ak si nie sme istí, huby by sme radšej brať nemali.
