Keď sa povie Považské strojárne, ľuďom sa väčšinou vybavia motocykle. Ich výroba mala v Považskej Bystrici tradíciu a strojári s nostalgiou spomínajú, čo všetko sme boli schopní vyvinúť a vyrobiť.
Podujatie Považskobystrický motocykel je spomienkou na výrobu a teší sa veľkému záujmu.
Nechodia však naň len tí skôr narodení, ale aj veľa mladých ľudí. Schádzajú sa návštevníci z celého Slovenska aj spoza hraníc.
Pevná, poctivá robota
Stano Štefanica prišiel na podujatie tiež na motorke, ktorá sa vyrábala v Považských strojárňach.
„Je to Jawa 90, rok výroby 1969 a dohromady som si ju dával sám. Je po otcovi,“ prezradil s tým, že otec pracoval vo fabrike. Stano má aj nové motorky, ale na „starenku“ nedá dopustiť. „Pevná, poctivá robota,“ skonštatoval s tým, že je dobré pripomenúť si výrobu, ktorá bola na Považí.
Na Považí máme byť na čo pyšní
Milan Gabriel má doma tiež dva staré motocykle. „Skútra 125 a Babetu 210,“ spresnil. Na podujatie prišiel s dvomi malými synmi Adamom a Filipkom a tiež so synovcom Maťkom Tomanom. Prezradil, že jeho otec tiež robil v strojárňach, ale na výrobe valivých ložísk.
Na festival prídu aj zaujímaví hostia Čítajte Na Považí má strojárstvo podľa mladého muža silnú tradíciu a výroba motoriek bola zlatým vekom. Na to, či by sa mala vrátiť, poznamenal, že by sme asi nedokázali dobeh-núť stratené roky. „Chcelo by to veľa peňazí a mohutný vývoj. Bolo by to ťažké,“ skonštatoval. Zánik výroby bol veľkou stratou. „Veď tatran bol obrovský pokrok, mali sme byť na čo pyšní,“ skonštatoval Milan Gabriel.
Jozef Bočinec tiež robil v strojárňach a pamätá si dobre motocyklovú výrobu. „Naše mesto bolo vtedy plné motoriek. Mal som tiež pioniera,“ dodal s tým, že si rád prišiel pozrieť motocykle svojej mladosti.
Boli fantastické
Na podujatie však chodia aj ľudia z iných kútov Slovenska, aj spoza hraníc. Ctibor Tóth prišiel od Trnavy aj so synom a vnukmi.
„Učil som sa v Považských strojárňach od rokoch 1967 až 1969,“ prezradil.
Nechodí na Považskobystrický motocykel pravidelne, ale v meste bol pred necelým týždňom a videl plagát, tak rád zavítal.
„Zaujímajú ma všetky motocykle, ktoré sa u vás vyrábali. Boli fantastické. Napríklad Mistrall, to sa mi strašne páči a tiež krosy 90,“ povedal.
Mistrall a tatrany
Zdeno Metzker mladší, ktorý je jedným z organizátorov podujatia Považskobystrický motocykel, povedal, že práve na tomto ročníku sa zamerali na motocykel VM – 238 Mistral.
„Mal nahradiť pioniera. Podľa konštruktérov to bol jeden z najlepšie pripravených motocyklov,“ vysvetlil Metzker. Dodal, že Mistrall vyvíjali po ukončení vývoja SK 90, takže išlo akoby o bratranca. Zámer sa, žiaľ, neuskutočnil.
„Jedným z dôvodov bolo, že Motokov ako firma zahraničného obchodu nedokázala údajne zabezpečiť odberné množstvo a tiež už sa vedelo, že motocyklová výroba bude na ústupe a v Považskej Bystrici nastúpi výroba leteckého motora,“ povedal Metzker.
Na meno si potrpia
Zdeno Metzker reagoval aj na návštevníka z Trnavy. „Ten pán čo spomínal krosy 90, myslel asi motorku, z ktorých sa urobilo len 45-tisíc kusov. Išlo o JAWU 90, ale my Považskobystričania sme na to alergickí, používame názov PS 90. Tak sa totiž mala volať,“ prezradil Metzker.
Tie z ranej výroby nemali znak JAWA, ale PS.
„Potom to muselo byť premenované,“ dodal Metzker. Išlo o najvýkonnejší sériovo vyrábaný motocykel.
FOTO: Na jarmoku v Púchove Čítajte „Bola to stavebnicová koncepcia a unikát bol, že motocykel mal rotačný posúvač a na liter 100 koní.“ uvádza fakty Metzker.
Bol určený na export, ale dal sa zohnať aj tu. Po piatich rokoch bola výroba ukončená. „Škoda to bola, lebo po piatich rokoch už vychytali muchy a pripravili ju tak, že by to bola úplná bomba.“
Tatrany
Usporiadateľ upozornil aj na unikátnu zbierku tatranov, ktoré na podujatí vystavovalo Vlastivedné múzeum a od nich z Veterán klubu Manín dve vystavené prevedenia mopeda Supreme.
Anna Šujanská si spomína, že keď budovali zbierku motocyklov Vlastivedného múzea, okrem nízkokubatúrnych prišli súbežne na rad aj tatrany. „Súviselo to s chronológiou výroby. Tatrany majú zvláštne čaro, lebo prezentujú jednak dobu, a tiež výkon motocyklov v tom období,“ poznamenala.
Náročné získať ich
Bolo náročné získať ich do zbierky. Prvé zháňali zo Slovenska aj Čiech, dokonca z Rakúska a nakoniec predsa len skončili na Slovensku. Tí, ktorí na nich pretekali, ich buď odovzdávali, alebo si ich zakúpili. Od ľudí, čo si ich uchovali, bolo ťažké získať motocykle do zbierok, lebo sú to vyslovene srdcovky.
„Nakoniec sme sa dopracovali k človeku, ktorý bol ochotný nám v tomto smere pomôcť. I keď on plánoval pôvodne, že si vybuduje samostatné múzeum,“ spomína si Šujanská s tým, že prehováranie bolo dlhé a náročné. Prvý tatran bol nakoniec Tatran 125 a postupne získali ďalšie. „Kdekoľvek ideme, zožnú veľký úspech,“ hovorí Šujanská.
Pri nákupe motocyklov, a to nie len tatranov, ale aj ďalších, ktoré má múzeum v zbierke, pomohla aj podpora kraja či rôznych projektov, ktoré múzeum podávalo.
Poklady v zbierke
Karol Farkašovský, ktorý priviezol na Považskobystrický motocykel Supreme X30, spomenul aj jej históriu.
„V roku 1980 na podnet pána Tucíka, zástupcu Motokovu, a Považských strojární vznikol prototyp a potom 500 mašín v strojárňach. Za komunistov to bolo tak, že komponenty, ktoré boli atypické, sa doviezli na colný záznam. Bolo to presne na 500 motocyklov a presne takýto počet musel aj opustiť republiku,“ spomína si Farkašovský.
Teraz je ich na Slovensku asi 5, z toho dve má on. A v tej dobe, keď sa v roku 1982 vyrábali, jazdili po Považskej Bystrici dokonca len 3. Ide preto o veľmi vzácne kúsky.
Užili si na staré „kolesá“
Súčasťou Považskobystrického motocykla býva aj Manínsky okruh, preteky pravidelnosti a jazda zručnosti. Oba boli teraz pri kine Mier. Predviesť sa prišli mladí aj starší jazdci.
Skupinka niekoľkých mladíkov si jazdu naozaj užívala. „Išiel som na Babete 210. Užíval som si. Čo ju šetriť,“ povedal Ján Schonwiesner. Na dlhšiu trasu by sa s týmto motocyklom bál vybrať, lebo nie je veľmi spoľahlivý, ale váži si výrobu na Považí.
„Je veľká škoda, že výroba motocyklov v Považskej Bystrici sa skončila. Keby zostala tu, verím, že aj dnešné motorky by vyzerali inak,“ dodal.
Michal Zymáni svojho Pioniera 21 tiež poriadne prevetral. „Keď už som prišiel, tak sme dali kvalty. Nech si ešte občas poriadne užije na staré kolesá,“ skonštatoval vtipne.
Jaroslav Petran prišiel aj so synom Andreasom Adamom. Na štarte pred jazdou prichádzali od otca vzácne rady. „Radil som mu, aby si zohrial motorku. Ale on to všetko vie, len ho diváci rozptyľovali, tak aby nezabudol,“ prezradil po jazde pán Petran.
Synovi radil a on sám nakoniec zabudol. Museli ho roz-tláčať. Obaja išli na Jawe 21.
Kolorit oslabol
Obzrieť si pekné motorky, prípadne si ich aj vyskúšať, láka aj ženy. Na jednu zo starších prerobených pretekárskych si sadla aj Beáta Pecúšová zo Zbory.
„Strašne zle sa na tom sedí v takomto predklone. Poriadna záťaž na ruky. Náročné pretekať na tom,“ skonštatovala. Ona jazdí zatiaľ len ako spolujazdec s priateľom. „Motorky sa mi páčia, mám ich rada, ale nemám takú odvahu jazdiť sama.“
Jej priateľ Mário Vančo z Bodinej má japonskú cestnú motorku.
„Do tretej jazdy som sa bál, ale potom som si zvykol. Človek to musí mať v krvi a potom je jazda na motocykli príjemná. Teraz, keď si sadnem do auta, zaspávam ňom,“ povedal žartom. Aj podľa tohto mladého muža je škoda, že sa skončila výroba motocyklov na Považí.
„Keby sa to vrátilo, bolo by to fantastické. Je smutné vidieť v meste, kde tvorili motocykle každodenný kolorit, tieto stroje pomenej,“ dodal.
