Streda, 17. október, 2018 | Meniny má Hedviga

Kaštiele Ostrolúckych rozprávať nevedia. O láske Ľudovíta Štúra sa už nedozvieme

Prikrášlená fikcia? Alebo aspoň sčasti skutočnosť? Alebo veľká láska? Navštívte s nami miesta, ktoré vo vzťahu Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej boli dominantné.

ZEMIANSKE PODHRADIE /OSTRÁ LÚKA. Ako to v skutočnosti bolo medzi Adelou Ostrolúckou a Ľudovítom Štúrom, dnes už presne nezistí nik.

Hoci sa Štúrova vizitka našla v kaštieli Ostrolúckych, ani to nedokazuje, že za mladou Adelkou do maličkej obce pri Zvolene Štúr v skutočnosti chodil.

Tak, ako mal napísať zomierajúcej Adelke listy, ktoré jej najbližší vložili do pamätníka dievčiny krátko pred smrťou. Listy sa však nezachovali.


Báseň A. O., venovaná Adelkinej pamiatke, však reálne jestvuje a oboch prežila. Faktom však ostáva, že Adela Ostrolúcka pravdepodobne osudovou láskou Ľudovíta Štúra nikdy nebola.

Mladý Štúr citovo vzplanul už niekoľko rokov predtým, ako stretol Adelu Ostrolúcku. Jeho srdce rozohnila o šesť rokov mladšia česká vlastenka Marie Pospíšilová.

Už po pár mesiacoch jej však napriek silnej obojstrannej náklonnosti dal navždy zbohom. Dosť netradične. Napísal jej rozlúčkovú báseň.

Kaštieľ Ostrolúckych je na predaj

Dopravná značka Ostrá Lúka. Pár kilometrov od Zvolena a zopár serpentín, po ktorých sa pravidelne jazdia preteky automobilov do vrchu, a ste na mieste.

Poľahky nájdete obrovský kaštieľ, v ktorom žila so svojimi najbližšími veľmi vzdelaná a rozhľadená žena – priateľka Ľudovíta Štúra Adela Ostrolúcka.

A budete sklamaní. Kaštieľ dnes chátra a je opustený. Väčšinovým vlastníkom je od roku 2012 obec, ktorá sa ho už dlhé mesiace pokúša neúspešne predať.

Šestinu majetku vlastnia dve fyzické osoby, ktoré svoj podiel zdedili.

„Kaštieľ je zamknutý a prázdny. Ešte do roku 2005 v ňom bol archív, ktorý sa po štyroch desiatkach rokov presťahoval do Zvolena. Je veľmi smutné, že takáto nádherná a historická budova roky chátra a štát neprejavuje záujem ju dať do poriadku. Smutná vizitka pre Slovensko,“ hnevá sa pani, ktorá sa pri nás pristavila.

Hoci sa malá obec s 300 obyvateľmi snaží ako môže, jej rozpočet na pokrytie komplexnej rekonštrukcie Ostrolúckych kaštieľa stačiť nikdy nebude. A ani kupci sa nehrnú.

Po prvotnej obhliadke sídla Ostrolúckych sa posúvame oproti cez cestu. V rodinnej hrobke sú uložené pozostatky Adely Ostrolúckej i jej rodičov a najbližších zo šľachtického rodu.
„Hrobka rodiny Ostrolúckych,“ je napísané na vyleštenej doske. Posledným z pochovaných je Mikuláš Ostrolúcky. Zomrel slobodný v roku 1947.

Na lásku Štúra k Adele nedá dopustiť

Symbolické. Na oceľových držadlách poklopu sú priviazané dve trikolóry. Jedna slovenská a asi pol metra od nej maďarská. A hrobka, ktorá je uzavretá.

„Hrobku otvárame iba počas podujatia Kultúrna jar Adely Ostrolúckej, ktoré sa pravidelne koná od roku 2004. V minulosti to bolo jedenkrát do roka, teraz hrobku otvárame raz za dva roky. V tomto roku bola otvorená v máji,“ povedala Zuzana Slančíková z múzea v Ostrej Lúke.

Pani, ktorá sa v roku 1947 ako malé dievčatko osobne zúčastnila na pohrebe posledného vlastníka Ostrolúckych zámku – Mikuláša. V obci sa stále nájde zopár pamätníkov, ktorí si z detstva na neho osobne spomínajú.

A pani Slančíková nedá na lásku Štúra a Ostrolúckej dopustiť. A keď sa spýtame, či Ľudo Zúbek v diele Jar Adely Ostrolúckej zrejme lásku mladej dvojice trošku prikrášlil a zveličil, reaguje mierne podráždene.

„Ja neviem, či to prikrášlil. Kto to môže vedieť, že to prikrášlil? Keď som knižku Jar Adely Ostrolúckej čítala, mala som štrnásť rokov. Veď viete, mne sa to páčilo. Čo je na tom pravdy a čo nie? Veď je to už veľa rokov,“ obhajuje lásku Štúra a Ostrolúckej.

Na ich vzťah nedá dopustiť.

Pred krátkym časom ju pohnevalo aj tvrdenie na oslavách Ľudovíta Štúra v Modre.

„Bytostne sa ma dotklo, keď pani povedala, že to nebola žiadna láska. Že láska bola iba medzi Štúrom a Češkou Má-riou Pospíšilovou,“ povedala.

Bol alebo nebol Štúr v kaštieli v Ostrej Lúke?

Klavír, na ktorom Adela Ostrolúcka hrávala možno aj Štúrovi, pramienky vlasov, pamätníky a denníky.

Zo života ženy, ktorá podľahla už vo veku 28 rokov týfusu, sa veľa osobných vecí nezachovalo. A z tých, ktoré ostali, v Ostrej Lúke nie je nič.

„Všetky zachované predmety rodiny Ostrolúckych sú uložené v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Majetkom múzea sú v rámci expozície aj ďalšie hodnotné zbierkové predmety zo života rodiny Ostrolúckych,“ potvrdila Zuzana Slančíková.

Nachádzajú sa tam predmety získané z pozostalosti rodiny, najmä rozsiahlej knižnice. Po návštevách Ľudovíta Štúra v kaštieli Ostrolúckych nezostalo z fyzických predmetov nič.

„Nie, nič sa tu nenašlo. O tom nič neviem. Hovorí sa o tom, že tu bol, hovorí sa o tom, že tu nebol. Na sto percent sa to nedá potvrdiť ani vyvrátiť,“ tvrdí pamätníčka z Ostrej Lúky.

Do debaty sa pripája aj malá prázdninujúca školáčka z neďalekého rodinného domu.

„Štúr sem za Adelkou určite chodil. Veď sa v kaštieli našla jeho vizitka. Je len škoda, že je kaštieľ zavretý a ja sa nemôžem chodiť pozrieť do izby, v ktorej Adelka vyrastala.“

V Budapešti žijú potomkovia Ostrolúckych

Potomkovia rodiny Ostrolúckych dodnes v Budapešti žijú. Hoci posledný vlastník kaštieľa Mikuláš Ostrolúcky zomrel v Ostrej Lúke, jeho mladší brat Gejza sa oženil a jeho potomkovia žijú dodnes v Budapešti. „Z Maďarska sem na návštevy nikto nechodí. Oni nič nededili, nič nereštituovali,“ potvrdila Slančíková.

V hlavnom meste Maďarska dodnes žije 78-ročný stavebný inžinier Mikuláš Ostrolúcky s maďarským občianstvom. So svojou manželkou Gabrielou Schellovou majú dve deti – Dionýza (1975) a Šarlotu (1977), ktorí sú pokračovateľmi rodu Ostrolúckych.

Priamymi potomkami šľachtického rodu boli aj Pavol Ostrolúcky (1902 – 1966), ktorý so svojou manželkou Antóniou Wekerleovou (1909 – 1994) obýval majetok v Novohradskej župe, ktorý zdedil po svojej matke.

Mali tri deti: Kláru (1931), Gabrielu (1935) a Mikuláša (1940). Napriek tomu, že oficiálne návštevy Ostrolúcki v Ostrej Lúke neuskutočňujú, maďarská trikolóra na hrobke neďaleko kaštieľa návštevy blízkych spoza sloven- sko-maďarskej hranice potvrdzuje.

Po vojne bol kaštieľ Ostrolúckym odňatý

Tak, ako blízky vzťah Adely Ostrolúckej a Ľudovíta Štúra nebol jednoduchý, nebola jednoduchá ani korešpondencia medzi týmito mladými ľuďmi.

„Štúr si písal s Adelou prostredníctvom jej matky. Adelka bola z vyššej vrstvy a len tak si písať listy s mužom sa vtedy nemohlo. Tak šla korešpondencia týmto spôsobom. Ale to sa my už nikdy nedozvieme, ťažko dnes už povedať, čomu veriť a čomu nie,“ pokračovala Slančíková.

„Štúrova“ Adelka žila v kaštieli na „hornom konci“ dediny, ktorý už v roku 1636 dal postaviť Melichar Ostrolúcky podľa plánu banskoštiavnického staviteľa Abraháma Artza.
Bola to veľká poschodová budova s dvoma baštami.

Zadná fasáda je celá v renesančnom štýle, predná fasáda je poňatá v neskorobarokovom slohu a má charakter prepychového šľachtického sídla. Na poschodí sa nachádzalo 12 izieb, na prízemí boli kuchyne, sklady a služobné miestnosti. Vo východnom krídle kúrie sa nachádzala izba Adely Ostrolúckej.

Bol v nej okrúhly písací stôl, knižnica a almara na šaty. Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ pôvodným majiteľom odňatý. V 50. a 60. rokoch jeho priestory využívalo miestne družstvo, od roku 1965 sa v ňom nachádzal ďalších štyridsať rokov archív.

Adela zomrela na týfus

Adela Ostrolúcka sa narodila 31. marca 1824 v Ostrej Lúke Mikulášovi Ostrolúckemu a Alžbete ako druhorodené dieťa k ich trojročnému synovi Gejzovi. Po troch dňoch od narodenia bola v tunajšom evanjelickom kostole pokrstená menom Adelaide Osztroluczky. Už od detstva sa stretávala s významnými osobnosťami vtedajšieho verejného života a dejateľmi slovenského národa.

„Dostala kvalitné vzdelanie u súkromných učiteľov. Mladá Adelka bola výnimočnou žiačkou. Ovládala plynule maďarčinu, nemčinu, francúzštinu, angličtinu, taliančinu i základy latinčiny a gréčtiny,“ uvádzajú miestne zdroje.

K slovenčine, poľštine a ruštine nadobudla vzťah pod vplyvom priateľstva s Ľudovítom Štúrom i Evou Joníšovou. Bola rozhľadená, kultivovaná a mala svoj vlastný názor, čo v 19. storočí nebolo u žien z vyšších vrstiev bežné. Hrala výborne na klavíri.

„Jej učiteľom klavíra bol popredný budapeštiansky hudobný skladateľ František Erkl, autor maďarskej hymny a zakladateľ budapeštianskej opery,“ dozvedáme sa. Žiaľ, jej život sa ku koncu blížil veľmi rýchlo. 18. marca 1853 zomrela na týfus.

Jej zabalzamované telo bolo 21. marca 1853 najprv uložené na cintoríne vo Viedni. Neskôr bolo vypočuté jedno z jej posledných želaní. Bola prevezená do Ostrej Lúky.

Rok 1846 bol pre Adelu Ostrolúcku jedným zo zlomových. V máji sa v Zemianskom Podhradí zoznámila s Ľudovítom Štúrom.

Adelu a Ľudovíta spojili ich návštevy príbuzných

„To, že sa tu stretli, je isté. Od roku 1848 pôsobil ako kaplán a od roku 1848 ako evanjelický farár v Zemianskom Podhradí brat Ľudovíta Štúra Samuel. Ľudovít tu brata veľmi často navštevoval a zdržiaval sa tu.

Do Zemianskeho Podhradia sa vďaka dcére barónky Estery Príleskej Ludovike dostala aj rodina Ostrolúckych. Ludovika sa totiž vydala za Ľudovíta Ostrolúckeho,“ povedal Daniel Bradáč, bývalý sprievodca turistov v Zemianskom Podhradí.

A tak sa v Zemianskom Podhradí ocitol neskôr aj strýko Adely Ostrolúckej Gustáv, za ktorým často chodievala už do Štúra zamilovaná Gustávova neter Adela.

„Štúr bol vzdelaný fešák a zo strany žien bol o neho záujem. Keď Ľudovít prišiel do Zemianskeho Podhradia, vyvolal pozornosť aj rodiny Ostrolúckych. Veď mu napokon dopomohli až k funkcii poslanca v Uhorskom sneme za mesto Zvolen,“ pokračoval Bradáč.

Článok pokračuje pod video reklamou

Adela OSTROLÚCKA sa narodila 31. marca 1824 v Ostrej Lúke. Otcom bol kráľovský sudca Mikuláš Ostrolúcky de Osztroluka.

Matkou Alžbeta, rodným menom Gosztonyiová „de Gosztony et krencs et köves-szarvi. Adela vo väčšine súčasníkov evokovala ideál novej šľachty, šľachty ducha. Krstili ju v evanjelickom kostole 3. apríla 1824 ako Adelaidu Osztroluczky, doma ju volali Etelka.

Jej vzdelanie bolo nadštandardné voči vtedajšiemu priemeru šľachty. Prekladala prejavy z maďarčiny do iných jazykov. So Štúrom sa mala prvýkrát stretnúť v priebehu roka 1846 v Zemianskom Podhradí neďaleko Bošáce v okrese Nové Mesto nad Váhom.

Zomrela vo Viedni 18. marca 1853 vo veku 28 rokov na týfus. Na jej počesť organizujú v Ostrej Lúke v okrese Zvolen podujatie Kultúrna jar Adely Ostrolúckej.

Ľudovít ŠTÚR sa narodil 29. októbra 1815 v Uhrovci. Do slovenskej histórie sa zapísal ako významný básnik, publicista, politik, jazykovedec a kodifikátor spisovnej slovenčiny. Bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia.

V roku 1846 vydal Štúr Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, v ktorom obhajoval nevyhnutnosť nového spisovného jazyka. V tom istom roku vyšlo jeho jazykovedné dielo Nauka reči Slovenskej, obsahujúce základy novej gramatiky.

V roku 1847 vstúpil na pôdu Uhorského snemu, ktorý sa konal v Bratislave (v budove dnešnej Univerzitnej knižnice) ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen, aby konkrétnejšie a dôslednejšie obhajoval svoje národné a sociálne postoje. 15. – 16. septembra 1848 bola vo Viedni utvorená Slovenská národná rada, ktorá sa vyhlásila za jediného vykonávateľa moci na Slovensku a odmietla poslušnosť maďarskej vláde.Jej politickými vodcami boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža.

SNR vyzvala v septembri 1848 Slovákov do ozbrojeného povstania za vydobytie si svojich národných a sociálnych práv. Ľudovít Štúr zomrel 12. januára 1856 o deviatej hodine večer v Modre na následky zranení po poľovačke.

Tak, ako potomkovia Ostrolúckych nechodia oficiálne do Ostrej Lúky, ich prítomnosť v posledných rokoch nezaznamenali ani v Zemianskom Podhradí.

Po rebríku na povalu kostola asi nechodila
Slobodnému mužovi v najlepších rokoch prítomnosť Adely Ostrolúckej lichotila.

„Štúr ju aj vzdelával. Adela bola z urodzeného rodu a taktiež jej lichotilo, že sa môže stretávať s takouto významnou osobnosťou.Adela do Zemianskeho Podhradia chodila často. Veď tu mala rodinu a druhý kaštieľ v nádhernom prostredí,“ podotkol zástupca starostu obce v Bošáci.

Počas revolučného roku 1848 – 1849 a vydaní zatykača na Štúra, Hurbana a Hodžu sa Ľudovít ukrýval na povale evanjelického kostola, ktorý dala vybudovať barónka Ester Príleská.

To, že na povalu kostola za ním mala chodiť aj Adela Ostrolúcka, je už zrejme prifarbená a nadnesená história a prerozprávaním vymyslená fikcia.

„Už len to, že šľachtička by po vysokom drevenom nebezpečnom rebríku na povalu kostola za Štúrom chodievala, je dosť nepredstaviteľné. Iskra však medzi Štúrom a Ostrolúckou bola. Ľudia ich tu spolu vídavali, potom sa však dosť toho rokmi k ich vzťahu primyslelo,“ myslí si po 170 rokoch od revolučného diania Daniel Bradáč.

Podľa jeho slov sa v Zemianskom Podhradí stretli opakovane. Či medzi nimi prišlo aj k niečomu vážnejšiemu, si už povedať netrúfne nikto.

Smutný pohľad na niekdajšiu pýchu šľachty

Hoci potomkov Ostrolúckych v Zemianskom Podhradí dnes už nestretnete ani počas návštevy miest, kde žili ich predkovia, robia pravdepodobne dobre.

Pohľad na ich bývalé majetky by ich určite nepotešil.
„Pri pohľade na kaštieľ by boli určite sklamaní.

Keď im kaštieľ po 2. svetovej vojne zobrali, bol v úžasnom stave. Boli tam nádherné miestnosti, obrovské zbierky preparovaných zvierat z Ázie a Afriky. Bolo tu aj množstvo nábytku. Všetko nenávratne zmizlo,“ uviedol ďalej Bradáč.

V nádherných záhradách boli altánky i romantické jazierko Od 50. rokov sa to postupne začalo všetko ničiť. Rybník bol dokonca zavezený komunálnym odpadom.

„Veľká škoda. Ja keď vidím nádherné kaštiele v Českej republike, Nemecku, Rakúsko, Francúzsku, tak mi je pri pohľade na mnohé chátrajúce kaštiele na Slovensku naozaj smutno. S nostalgiou týmto krajinám závidím,“ prízvukoval.

Dnes sa nachádza v bývalom kaštieli Ústav sociálnej starostlivosti pre ženy s duševnými poruchami, ktorý tam bol aj v časoch socializmu. Objekt je vo vlastníctve Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Nostalgia za šľachtickými dobami v smutnom kaštieli

Pohľad na kaštieľ je dnes smutný a depresívny. Opadaná i popraskaná omietka, ošumelé farby, rámy okien v zlom stave.

A na múre pri bráne plaketa s podobizňou Adely Ostrolúckej a Ľudovíta Štúra doplnená textom: „Máj 1846. Zoznámenie sa so životnou láskou. U strýka Gustáva Ostrolúckeho. Počas návštevy brata Samuela Štúra“.

Aj túto plaketu však poznačil čas. Šľachtické miesto, ktoré na svoje najlepšie chvíle už iba spomína desiatky rokov. Dnes pootvárané okná a za nimi ubytované ženy s neľahkým životným osudom.

Budova, v ktorej je dnes domov sociálnych služieb, bola pôvodne opevneným renesančným dvojvežovým kaštieľom. Postavili ho v 17. storočí a neskôr klasicisticky prestavali. Priľahlé záhrady a rybník z neho v dobách najväčšej slávy robili malý raj na zemi. Na priečelí sa nachádza medzi vežami iónske stĺporadie.

Dvojkrídlová budova má dva trakty s okružnou chodbou. Bočné fasády sú z čias jednotnej empírovej úpravy. Miestnosti sú prístupné z okružnej chodby.

V roku 1744 bola vybudovaná v jednom krídle kaplnka. Kaštieľ vlastnili postupne rody Podhradských, Príleských a Ostrolúckych.

Neodmysliteľne sa s ním spája príbeh Adely Ostrolúckej a Ľudovíta Štúra, známy z knihy Ľuda Zúbeka – Jar Adely Ostrolúckej. Posledným majiteľom bol Gejza Ostrolúcky.

Štúrovo zlé obdobie, tragédia za tragédiou

Šľachtické doby odvial čas. Tak, ako predčasná smrť Adely Ostrolúckej odviala jej silnú lásku k slovenskému národovcovi. Tak, ako v Ostrej Lúke, aj v Zemianskom Podhradí ostali na Adelu Ostrolúcku skôr spomienky duševné. Po fyzických predmetoch niet takmer ani stopy.

„Z osobných vecí Adely Ostrolúckej sa v Zemianskom Podhradí nezachovalo vôbec nič. Tak, ako nemáme nič ani z osobných vecí Ľudovíta Štúra,“ potvrdil Daniel Bradáč. Štúrovský rod tu dnes pripomína predovšetkým hrob evanjelického kňaza Samuela Štúra.

Neďaleko sú pochovaní aj členovia rodiny Ostrolúckych, ktorých náhrobný kameň bol pred pár rokmi obnovený.

Kto by si chcel uctiť pamiatku týchto rodín, musí zájsť na starý cintorín. Hroby nájdete poľahky. Na starom cintoríne sú to jedny z mála dnes už jestvujúcich hrobov.

„Smrť Adely Ostrolúckej Štúra zasiahla aj v básnickej tvorbe. Bolo to pre Štúra veľmi ťažké obdobie. Prechádzal jednou tragédiou za druhou. Na týfus zomrela iba 28-ročná Adela, žena blízka jeho srdcu, zomrel mu otec, brat Karol a neskôr aj mama.

Ťažila ho aj veľmi zlá politická situácia. Napokon aj Ľudovít Štúr skonal tragicky na následky zranení, ktoré utrpel počas poľovačky,“ dodal Daniel Bradáč.

V kostole si pozerali priamo do očí

Týfus 28-ročnej Adely Ostrolúckej a prestrelené Štúrovo stehno i stehenná kosť počas poľovačky 22. decembra 1855 pri preskakovaní potoka neďaleko Modry ukončili životy dvoch mladých, vzdelaných a veľkých osobností.

Adela Ostrolúcka opustila svet svojich snov navždy 18. marca 1853 a jej vysnívaná láska Ľudovít o necelé dva roky neskôr. Jeho srdce navždy dotĺklo 12. januára 1856 v Modre.

Pritom iba pár rokov dozadu sa pravdepodobne iba ich navždy platonická láska rozvíjala na osudových miestach, ktoré sme navštívili.

V Ostrej Lúke a v Zemianskom Podhradí. Čo je pravdy na tom, že Ľudovít Štúr vyznal lásku Adele Ostrolúckej na jednom z bálov v Grasalkovičovom paláci v Bratislave, už neoverí nik.

Nechajme sa teda unášať dnes skôr už zaužívanou a romantickou legendou o ich romantickom večere na plese. Isté však je, že v Zemianskom Podhradí sa oči zaľúbencov stretali pohľadmi aj v evanjelickom kostole.

Adela tu pri službách Božích sedávala s panstvom na pavlači pri oltári a Ľudovít na chóre vedľa organa. A Štúrov brat, kňaz

Samuel, v Zemianskom Podhradí „žije“ dodnes.

Jeho veľká podobizeň je namaľovaná na betónovom múre popri ceste. A vedľa neho podobizne našich ďalších velikánov.

Kto cez Zemianske Podhradie cestuje autom, ani tento múr nemôže prehliadnuť.

Evanjelický kostol postavili na močarisku

A teda ešte neodmysliteľne pár slov na záver k legendami opradenému evanjelickému kostolu v Zemianskom Podhradí, v ktorého tajných miestach sa mal Štúr počas revolúcie skrývať a Adelka tam za ním na povalu chodievať. U

ž len to, že kostol bol postavený na bývalom močarisku, bolo pozoruhodné. Aby sa dal vôbec postaviť, do močaristej pôdy museli byť nabité dubové pylóny.

Kostol má štvoro dverí. Každé sú situované na jednu zo svetových strán, pričom ani jedny nie sú hlavné.

Evanjelický kostol má elipsovitý pôdorys a na území Európy má už iba jediného „kolegu“ s podobnou charakteristikou.

Dostavaný bol vďaka šľachtickej rodine Príleských v roku 1801 v ranoempírovom štýle, pričom jeho základy boli položené už v roku 1875. Okružná protestantská drevená empora, oltár a organ boli zhotovené súčasne so stavbou kostola.

Dvojetážový klasicistický stĺpový oltár s mrežovanou ohradou a kazateľnicou má v strede obraz Krista a dvanásť apoštolov.

Organ, tiež klasicistický so stĺpovou organovou skriňou, má rovnaké členenie ako druhá etáž oltára. Mramorové maľovanie oltára, empory a organ sú z roku 1868. Projektantom a mecenášom stavby bola grófka Ester Príleská.

Tá počas výstavby kostola pod hrozbou použitia strelnej zbrane prinútila kňaza, aby ju zosobášil s mužom jej srdca.

Hlavné správy z MY Považská

S ministerkou hovorili o zmenách v nemocnici aj o rušení oddelení

Ministerka zdravotníctva hovorila s vedením nemocnice v Považskej Bystrici o jej ďalšom smerovaní.

Plevník aj Ladce siahali vonku po bode

Sumár a komentáre 11. kola 5. futbalovej ligy.

Prečín vypil kalich horkosti do dna

Sumár a komentáre 11. kola 4. futbalovej ligy.

Steny v triede majú špeciálne tehly. Pomáhajú

Vykurovacia sezóna prináša už tradične zvýšenie chorobnosti. V jednej materskej škole trávia deti čas v netradičnej triede. Rozhodli sa takto zabojovať s chorobnosťou.

Bábätká z považskobystrického regiónu

Fotografie bábätiek z považskobystrickej a trenčianskej pôrodnice.

Už ste čítali?