POV. BYSTRICA/ILAVA. Hubári sa radi pochvália zaujímavými úlovkami. Veď, prečo sa nepodeliť o radosť...
Dojčatá aj trojčatá
Zaujímavý nález sa pritrafil jeden rok aj pánovi Marianovi z Milochova. Okrem toho, že našiel 23 krásnych zdravých dubákov, potešilo ho aj niečo iné. Dva dubáky, jeden väčší a druhý menší „brat“, ho mimoriadne zaujali. Hríby totiž rástli tesne spojené, jeden na druhom. Takže objavil vlastne huby – siamské dvojčatá.
Podobný bol aj nález z Brvnišťa. Huby však rástli tesne spojené nie dve, ale až tri.
Pekná rodinka a votrelec
Zaujímavú hubársku „partičku“ našiel na jeseň v papradnianskch lesoch aj Richard Grajcarík. Dolina vo Veľkom Brusnom je krásna, ale hlboká a tmavá. Možno aj hríbom,

ktoré tu narástli celkom natlačené na seba, bolo úzko. K rodinke jedlých sa pridal aj votrelec, jedovatá muchotrávka červená.
Hríby rástli v zmiešanom lese, kde boli ihličnaté aj listnaté stromy na celkom viditeľnom mieste. „Skúšal som ich vytrh-núť aj samostatne, ale boli naozaj poriadne zrastené. Nedali sa oddeliť,“ prezradil nálezca, keď ich ukazoval. Nič podobné ešte nenašiel.
Len či sú aj dobré
Nálezcovi sa nepozdávalo, že pri dobrých hríboch rástla tak blízko aj nejedlá huba. Skonštatoval, že hríby sú pekné, ale jesť ich nebude. „Ktovie, či by boli dobré, keď rastú spolu s ňou,“ zapochyboval a nález nám rád odovzdal.
Úžasný úlovok
Nález sme ukázali Marcele Turčekovej z Mykologickej spoločnosti v Považskej Bystrici. „Sú to hríby smrekové. Rarita, že rastú takto spolu s muchotrávkou. Úžasný úlovok,“ zhodnotila pani, ktorá našla už v našich lesoch veru všelijaké huby. Ide podľa nej o zaujímavú hru prírody.
Nálezca si však podľa jej kolegu Jozefa Rybárika mohol jedlé huby pokojne nechať. „Každý má svoje vlastné podhubie, nehrozí riziko nejakého kríženia,“ vysvetlil.
Krásna, ale hrozne zapácha
Zaujímavý objav našla aj hubárka v Kátline v Marikovskej doline. Doslova jej vraj zasvietil

do očí. Pani Anna chodí na huby už roky. Pozná ich dobre. Čudesná huba, ktorú našla v bukovej húštine zahrabanú v lístí, ju však prekvapila. „Najprv som si myslela, že je to nejaké zviera. Buchla som do toho paličkou, nehýbalo sa to. Tak mi napadlo, že by to mohol byť nejaký kvietok. Aj som sa trochu zľakla. Bola som zvedavá, čo to vlastne je,“ povedala pani Anna.
To, čo vraj nadelila matka príroda podľa dlhoročnej hubárky zvláštnej hube na kráse, to v negatívnom zmysle slova kompenzovala na vôni. „Príšerne smrdí. Horšie ako zdochlina. Až vás štípe v nose,“ prezrádza s tým, že do polievky by sa nedala huba ani len nakrájať, nie to ju ešte variť či nebodaj jesť.
„Človek sa jej len trochu dotkol a ruka mu smrdela celý deň,“ prezradila hubárka s tým, že aj po opakovaných umytiach bolo stále cítiť zápach.
Mala naozaj šťastie
Mykológ Jaroslav Candrák identifikoval, že ide o kvetnatec archerov. „Huba je pôvodom z Austrálie, ale rozšírila sa aj na naše územie. Prvonálezy sú z okresu České Budějovice v roku 1974 a postupne sa rozšírila aj na Slovensko. Našiel som ju už aj ja, a to na Orave, v lokalite Huty,“ hovorí Candrák.
Zaujímavé je, že práve v lokalite, kde sa našla huba aj teraz, teda v Kátline, sa zaznamenal už raz bohatý výskyt až jedenástich plodníc. „Nie je to jedlá huba, ale naozaj veľmi pekná. Vyzerá skôr ako kvet,“ hovorí Candrák s tým, že hubárka mala veľké šťastie, ide o unikát.
Vzácne, nerastú hocikde
Pekné, zdravé, v hojnom počte a podľa mykológa aj dosť vzácne úlovky našli pred dvomi rokmi hubári z Ilavy. Potešenie prišlo aj dosť skoro, začiatkom júna. Vladimír Zajac vtedy prezradil, že sa vyťahovali už aj suchohríby a muchotrávky červenkasté. „Je to trošku urýchlené, lebo je veľa vlahy a teplo a asi za dva týždne bude spln. Ten hríby vytiahne už úplne,“ prezradil vtedy.
Úlovky hubárov sme ukázali odborníkovi, ktorý pochodil hory krížom krážom a vie o nich veľa. „Sú nádherné,“ pochválil Jozef Buček. Dodal, že len jeden druh rastie tak skoro v máji či začiatkom júna a tiež potom ešte v novembri, aj v snehu. „Volá sa hríb sosnový. Ale treba nájsť miesta, kde tieto hríby rastú. Je ich menej a sú vzácne,“ dodal.