PÚCHOV. Mladý muž sa venuje vzdelávaniu a výchove detí desať rokov. Na druhom stupni učí biológiu a geografiu. Už na strednej škole vedel, že chce byť učiteľom. Bavilo ho pracovať s deťmi. Okolo činžiaka, v ktorom býval, bol vždy kopec detí, s ktorými hrávali vybíjanú a rôzne iné hry. Nevadilo mu, ak bol od nich aj straší. Bavilo ho robiť im program. Už vtedy viedol mladších rovesníkov. Teraz je dospelák a robí to ďalej.
Vie, ako dokáže ubližovať zloba už medzi deťmi
„Chcem, aby z detí vyrástli predovšetkým dobrí ľudia,“ hovorí. A to nie samoúčelne. Vie, ako dokáže ublížiť zloba v človeku druhým a ako dokáže nenávisť voči iným ovládať už deti. Keď bol na základnej škole, šiestak až siedmak, šikanovali ho.
„Chalani mi robili zle. Brali mi napríklad topánky zo šatne a po snehu som išiel domov len v papučiach. V škole v prírode ma zavreli do perináka. Som astmatik. Chvíľu to bolo smiešne, no neskôr som začal panikáriť, dýchalo sa mi čoraz ťažšie. Boli to veľmi nepríjemné pocity,“ spomína si mladý učiteľ.
Nevedel sa vzoprieť, nemal na to dosť sebavedomia. „Prišlo až neskôr, keď som začal tancovať spoločenské tance. Cez túto činnosť mi narástlo,“ dodáva.
Tretí pokus sa vydaril Čítajte Ak sa mu dnes podarí ochrániť nejaké dieťa od toho, čo musel zažívať on sám, je veľmi rád. Učiteľ má možnosti pomôcť. Možno práve cez utužovanie jeho sebavedomia, ak dokáže počúvať, sledovať a zistiť, čím je dieťa výnimočné.
Vedú chlapské rozhovory
Jaromírovi rodičia nezdieľali celkom nadšenie mladého študenta byť učiteľom. „Smiali sa, že neuživím rodinu. Veril som, že raz budeme mať platy, pri ktorých to bude možné. A stále tomu verím,“ usmieva sa Jaro.
Z mladého muža ide neskutočná pohoda, pokoj. Po očku vás však sleduje a vníma každé vaše slovo, gesto, reaguje pohotovo. Pre svojich žiakov sa snaží byť vždy príkladom. „Neustále im treba ukazovať, že v akejkoľvek situácii sa dá baviť bez vzájomného urážania,“ hovorí. Ak sú problémy, vedie s chlapcami chlapský rozhovor.
„S dievčatami je to ťažšie, musia mi pomáhať kolegyne či nejaké ženy,“ priznáva čestne mladý učiteľ s tým, že sme dosť ťažké povahy. Nie vždy sa vraj dá spoľahlivo prečítať, čo sa v nás deje, nevie dešifrovať žabomyšie vojny. „Ale s chlapcami, ak sa napríklad chcú biť, vyriešime podobné nálady, často len rozhovorom.“
Vedia veľa vycítiť
Jaro má odsledované, že deti vedia vycítiť veľa, majú na to zvláštny zmysel. „Keď sa učiteľ na niečo hrá a nemyslí veci vážne, potom ani ony to nemyslia vážne. Čokoľvek, čo im povie, berú jedným uchom dnu, druhým von,“ vysvetľuje. On s nimi veľmi veľa hovorí. O všetkom. Deti sa vedia zdôveriť a jemu to pri práci s nimi potom veľmi pomáha. Ľahšie pochopí niektoré postoje, ktoré sa mu predtým zdali možno neskutočné. „Máme dobré vzťahy, nemajú zo mňa stres, ani z môjho predmetu,“ hovorí s tým, že niekedy rieši naozaj veľmi citlivé veci.
Nemajú vzory
Sú deti, ktoré žijú v rôznych rodinách. Aj v rozvrátených, neúplných. Alebo sú rodičia odcestovaní v zahraničí, prípadne len jeden z nich je často pre prácu preč. „Chýbajú im buď obaja rodičia, prípadne jeden z nich. Nemajú vzory. Snažia sa vyniknúť ako iné deti. Keď to nemôžu dosiahnuť v pozitívnom smere, zámerne robia zle,“ hovorí učiteľ. Ak však s dieťaťom nehovoríš, nepoznáš pozadie, ťažko mu vieš pomôcť.
„Rozprávam sa s nimi o všetkom, čo majú potrebu prebrať. A opäť to musí byť úprimný záujem. Lebo deti vycítia odmietnutie, ak je záujem fingovaný,“ hovorí mladý učiteľ. Neosvedčuje sa ani mentorský prístup.
Ťažko sa im odúča
Samozrejme, pri otvorenosti ujde žiakom občas aj nejaký vulgarizmus. „Prostredie je nejaké a ťažko sa odrazu zbavia návykov. Vždy však vytrvalo, opakovane a hlavne s pokojom upozorňujem, že takéto správanie nie je vhodné. Chápem, že sa od toho ťažko odúča, keď to vidia a počujú každý deň,“ vysvetľuje Jaro Flaškár.
Trieda, ktorej sa bál
Mal aj jednu triedu, ktorej sa veľmi bál, lebo tam bolo 18 detí a asi 16 z
Hubárske rarity z Považia. Čím sa pochválili hubári? Čítajte rozvrátených rodín. Bol tam aj chlapec, ktorý vedel, že je pohoďák, žiadny nervák, tak sa rozhodol učiteľa odskúšať.
Prišiel dokonca za ním, aby mu oznámil, že si dal záväzok vyprovokovať ho. „A to natoľko, že ho nakoniec zbijem. Oponoval som, že toto sa mu určite nepodarí, ale nebolo ľahké bojovať za svoje postoje. Cielene a systematicky išiel po tom, aby som ho fyzicky potrestal,“ spomína si mladý učiteľ.
Súboj
Dohovor nestačil, zvoliť musel inú taktiku. Viac chlapskú. Vyzval ho na súboj. „Ťapkali sme pred celou triedou rukami na postreh. Vyhral som a tým som si získal rešpekt. Bez násilia. Odvtedy mi ten chalanisko píše na facebook. Sme kamaráti, aj keď už je preč zo školy,“ dodáva učiteľ.
Niekedy musí použiť učiteľ prostriedok, aby bol dieťaťu blízky. „Ak ide o chlapca, ktorý sa denne stretáva s násilím, chodieva s futbalovými chuligánmi, dohováranie nestačí.“
Kritika systému
Z úst učiteľa zaznieva aj kritika na náš školský systém, v ktorom len ťažko vyniknú osobnosti. „Ak človek veľmi vyčnieva, čo sa týka vedomostí, nechceme, aby bol medzi nami. Často sa šikovné deti prispôsobia úrovni triedy, čo je na škodu,“ myslí si mladý učiteľ s tým, že vychovávame uniformných ľudí.
S deťmi, ktoré vyčnievajú, sa stretáva učiteľ menej a nie je tiež ľahké zvládnuť ich. Určite sú však rovnako veľkou výzvou. Veď zadusiť talent je chybou, ktorá by sa nemala stať.
„Mám takého chlapca, ktorý je veľmi šikovný. Robí rôzne olympiády – biologické, geografické, dejepisné, jazykové aj matematické. Vo všetkom vyhráva. Chcel ísť na osemročné gymnázium. Mal pocit, že ho tam lepšie pripravia a nakoniec mi povedal, že kvôli mne zostal v škole,“ hovorí s hrdosťou v hlase mladý učiteľ. Potešilo ho to. Išlo o krásne uznanie za prácu, ktorú sa snaží robiť čo najlepšie.
Jaro má rád deti, ktoré sa snažia predbehnúť aj učiteľa. „Ak sú lepší ako ja, nebojím sa priznať, že niečo neviem,“ hovorí mladý učiteľ. Dodáva, že teraz je informácií veľmi veľa a nemá šancu držať s nimi vo všetkom krok. „Ak neviem ani vo svojom obore odpovedať na otázku, priznám to a väčšinou požiadam ich, aby prišli s vysvetlením.“
Dôležité nie sú len vedomosti
Žiakov však nevníma tento učiteľ len cez dosiahnuté výsledky. Keď prišiel do školy nový žiak, ktorý bol nevýrazný, hanblivý, zakríknutý, tichý chlapec, od prvého stretnutia vedel, že má citlivé a pekné vnútro. Hľadal spôsob, ako chlapca vtiahnuť do kolektívu spolužiakov tak, aby medzi nich zapadol.
Zabralo video, v ktorom mu zveril hlavnú úlohu. Bol to príbeh o chlapcovi, ktorý sa túži stať smetiarom. Vzoprel sa výsmechu spolužiakov, triedil odpad a svojím príkladom si napokon získal okolie.
Video vyhralo dve ceny, o Skvelé zelené video a prvé miesto v súťaži Mladí reportéri pre životné prostredie. Vďaka novému žiakovi jeho rovesníci získali zážitkový výlet v hodnote 500 eur a postúpili do medzinárodnej súťaže Mladí reportéri.
Odvtedy je súčasťou triedy, spolužiaci ho prijali medzi seba.
Technológie v škole a súčasná doba
Zaujímavý názor má mladý učiteľ aj na používanie modernej techniky pri vyučovaní. Používa, samozrejme, interaktívnu tabuľu aj digitálne technológie. V roku 2009 dostal tiež možnosť pôsobiť v autorskom tíme a napísať učebnicu pre
Majú plné poradovníky, dostať sa do pálenice nie je jednoduché Čítajte učiteľov. Technológie boli na vzostupe. „My sme mali v škole jednu interaktívnu tabuľu a keď som na nej ukazoval veci deťom, boli užasnuté. Už len samotná technológia ich zaujala natoľko, že dávali pozor. Teraz sú nimi presýtené. Tlačiť ich ešte do škôl mi príde prvoplánové a skôr na škodu,“ hovorí. Keď je k dispozícii interaktívna tabuľa, prípadne projektor, je to veľká pomoc. „Ale mám pocit, že toto už nie je cesta, ako deti zaujať,“ tvrdí Jaromír Flaškár,
Rovesnícke vzdelávanie
On používa medzipredmetové, rovesnícke vzdelávanie. Žiaci sa pri ňom dostávajú do pozície učiteľa, tí starší musia mladším niečo vysvetliť, prezentovať.
Robievajú tematické dni, napríklad deň človeka alebo dažďových pralesov, odpadu. Každému vytvoria na mieru stanovište, v ktorom sa cíti dobre a vie ho zvládnuť, aby vynikol jeho talent a danosti. Potom vedie hodiny mladších žiakov.
Žiaci v roli učiteľov musia rozprávať, musia si vedieť poradiť a zvládnuť všetko sami. Toto je veľká zodpovednosť. „Starší žiaci si na stanovišti rýchlo uvedomia, že keď prídu nepripravení, dostanú sa do zlej situácie a sami nemajú dobrý pocit. Musia si veci naštudovať,“ hovorí učiteľ.
Aby komunikovali z očí do očí
Deti sa učia sociálnemu správaniu, ako komunikovať s okolím, pracovať v kolektíve. „Učia sa zručnosti, ktoré budú reálne potrebovať v živote každý deň. Dnes už má každý tablet, majú počítače notebooky, kamery, foťáky, ajfóny, smartfóny. Škola zaostáva a bude zaostávať. Musí im dať niečo iné,“ hovorí učiteľ.
Opiera sa pritom o výrok, ktorý počul, a síce, že momentálne sa deti pre sociálne siete stávajú asociálnymi. „Nevedia sa rozprávať medzi sebou, budujú virtuálne vzťahy vo virtuálnom prostredí, pričom nevedia, ako sa človek cíti. Či to napísal úprimne alebo posmešne. Berú videné, ako chcú ony,“ upozorňuje na nepríjemný fenomén doby učiteľ.
Ak vyvolá žiakov pred tabuľu alebo sa majú porozprávať, stáva sa často, že nevedia povedať jednu súvislú vetu. Zostanú zaseknutí. „Ale email by napísali na pol strany. Normálna komunikácia z očí do očí našim deťom chýba. To je veľmi zlé,“ dodáva.
Je rád v triede aj cez prestávky
Jaromír Flaškár je momentálne na materskej dovolenke. Do zamestnania sa však plánuje už čoskoro vrátiť. „Mal som piatakov. Ak všetko pôjde dobre, rád ich povediem ďalej.“
Do školy si vraj chodí oddýchnuť a naozajstná šichta ho čaká doma. „Máme tri malé deti a deň je dosť stereotypný. V škole je stále nová situácia, prichádzajú nové úlohy, výzvy,“ prezrádza mladý učiteľ.
V zborovni býva len málo. Aj cez prestávky je rád v triede. Rozoberajú spolu s deťmi, čo urobia, do čoho sa pustia, čo zmenia. „Pocit chýbania tu určite je. Deti ma vedia rozcítiť a najkrajší pocit je, ak môžete byť na ne pyšný. A ešte ak to pripravia ako nejaké prekvapenie, o to je to cennejšie.“
SÚŤAŽ UČITEĽ SLOVENSKA
Sto pedagógov sa podelilo o svoje skúsenosti z praxe a zapojilo sa do prvého ročníka súťaže Učiteľ Slovenska. Komisia vybrala 10 najinšpiratívnejších, jeden z nich sa stane prvým Učiteľom Slovenska.
Do národného kola prvého ročníka súťaže Učiteľ Slovenska sa mohli prihlásiť učitelia základných a stredných škôl, učitelia na čiastočný úväzok, či školitelia v online kurzoch. Nominovať ich mohla tiež široká verejnosť.
„Nominácií sme mali 312, prihlášok nakoniec presne 100. Prihlášky posudzovala odborná komisia a na výber 10 finalistov mala jasne stanovené kritériá,“ zhodnotil Juraj Hipš, zakladateľ Komenského inštitútu a riaditeľ Živice, ktorí sú organizátormi súťaže. Kritériá boli v súlade so svetovým formátom Global Teacher Prize.
Desiatich inšpiratívnych slovenských učiteľov spoznali organizátori počas spoločného stretnutia vo Vzdelávacom centre Zaježová. „Komisia chcela vidieť finalistov v akcii, mali pripravené prezentácie a ukázali nám, ako na vyučovaní pracujú, aké techniky používajú, ako pristupujú k žiakom, ako sa oni sami vzdelávajú. Akí sú v skutočnosti. Či sú tímoví hráči alebo individuálne osobnosti,“ vysvetľuje Juraj Hipš.
Učitelia sa museli popasovať aj s riešením konkrétnych zadaní a úloh. „Všetko nám pomohlo v konečnom rozhodnutí, kto sa stane prvým Učiteľom Slovenska. Verím, že bude inšpiráciou a príkladom nielen pre svojich kolegov, ale aj celú verejnosť a zosobňovať rolu učiteľa, akých chceme mať na Slovensku čo najviac.“
Členkou komisie národnej ceny Učiteľ Slovenska je aj Rebecca Warbrick z londýnskej nadácie Varkey Foundation, ktorá stála pri zrode Gobal Teacher Prize a prišla na rozhodujúce zasadnutie na Zaježovej.
