MOJTÍN. Z malej obecnej súťaže, kde boli len traja súťažiaci, sa stáva veľká, dokonca aj medzinárodná.
Partizánsky guláš tento rok pritiahol dve desiatky súťažiacich. Prišla i dvojica Slovákov zo Srbska.
Nezabudli ani na koníka
V Mojtíne sa väčšinou stretávajú partie, ktoré sa počas štyroch rokov už na súťaži udomácnili. Tento rok k nim pribudli aj nové tímy.
Nováčikom bola aj štvorica žien z púchovského CVČ Včielka. Tím Nelly Ladies, ktorý tvoria Tatiana Brozáková, Marianka Škulcová, Jarmila Halušková a Ivetka Solíková, nie je na gulášových súťažiach neznámy. „Spolu sa ich zúčastňujeme už asi šesť rokov a aj sa nám podarilo niektoré vyhrať,“ hovorí Tatiana Brozáková.

Pre toto družstvo je charakteristické, že sa vždy oblečú podľa nejakej témy. Tento rok z nich boli kovbojky. Oblečené v rifľovine a s klobúkmi na hlave sa starali o svoj kotlík, ale popritom sa stihli aj zabaviť s ostatnými. „Je tu výborná nálada, aj prostredie je výborné. Hoci je to súťaž, pre nás nie je dôležité vyhrať, ale zabaviť sa, zaspievať si, zatancovať. A tu sa nám všetko splní. Dokonca aj náš koník je spokojný,“ smejú sa, ukazujúc na háčkovaného koníka.
Ďalší nováčikovia
Do mojtínskej kategórie nováčikov pribudol aj tím z Dolných Kočkoviec. Mária Filová prezradila, že majstrami kuchármi sú muži. „My ich len kontrolujeme, aby dobre navarili. Veľmi sa nám tu páči. Je tu pekné prostredia, aj deti sa majú kde zabaviť, keďže v areáli je i detské ihrisko,“ doplnila.

K nováčikom patrila aj partia dvanástich ľudí z Koval systems. Ladislav Zobek tvrdil, že neprišli vyhrať. „Konzistencia nášho mäsa a celkového prípravku disponuje takým spôsobom, že vieme sa zaradiť na prvé miesta,“ skonštatoval s úsmevom. Ani pre nich nebolo dôležitá výhra, hoci by potešila. Viac na nich zapôsobila priateľská atmosféra podujatia. „Je tu dobrá nálada, dobré pivo, dobrí ľudia. Určite sa ešte vrátime,“ povedal.
Hostia zo Srbska
Mojtínsku súťaž si po druhýkrát vyskúšala aj partia dolnozemských Slovákov zo Srbska. Iniciátorom bol Ján Makan, ktorý na Slovensko chodieva ku kamarátom i k rodine. Tento rok si zobral so sebou kamaráta Pavla Saba.
Ján a Pavel varili guláš, ktorý bol trochu odlišný od nášho slovenského. „U vás je to guláš, u nás paprikáš. Trochu sa podobá na maďarský guláš, ale na náš nedáme dopustiť, pretože je to guláš dolnozemských Slovákov a robíme ho lepšie,“ s hrdosťou ukazuje na kotlík. „Je tam viac druhov mäsa, záväzne sa musia v ňom variť svinské nôžky, ktoré mu dávajú zahustenie.“

Ani im nešlo o víťazstvo. „Je tu dobrá atmosféra, veľa kamarátov, napríklad Dušan Riecky, ktorý je motorkárom a navštevuje ma v Srbsku. Náš tím mohol byť väčší, ale dvom to nevyšlo. Hádam o rok. A vyhrať? To nemusíme. Hlavne, že sa dobre zabavíme. Veď dôležité je zúčastniť sa, nie vyhrať,“ dodal Ján.
Receptúru treba dodržať
O pár „kotlíkov“ ďalej bol Ján Kojiš, ktorý je na partizánskom guláši ako doma. Spočiatku bol v porote, teraz vymenil bodovanie za varešku. Spolu s ním sa okolo kotlíka zvŕtali ďalší dvaja kamaráti. „Používame hlavne domáce suroviny. Varíme jelení guláš z našich domácich surovín a chýbať nesmú ani tatranské huby,“ prezradil Ján.
A vraj zvlášť dbal na dodržiavanie rád, ktoré dával súťažiacim ako porotca. „„Veľmi dôležité je dobre orestovať cibuľu a tiež, z akej cibule sa robí základ. Najlepšia je šalotka, má iné chuťové vlastnosti ako obyčajná cibuľa. Vhodná je pri príprave mäsa aj vnútorností, pretože je jemná, nie je veľmi aromatická a jedlo sa dobre spojí s cibuľkou. Do gulášu nepatrí múka, radšej treba zahustiť zemiakom,“ upozornil.
Kto vyhral?
O víťazoch štvrtého ročníka rozhodovala porota. Podľa jej verdiktu najviac bodov získalo družstvo Hostinec u rybára z Dolných Kočkoviec. Len tri body za nimi zaostal tím KOKD Mojtín a z tretieho miesta sa tešila partia DVP-Dívky Vysoké Pole.