LÚKY. Na otvorenie výstavy prišlo veľa ľudí, otváral ju Ladislav Jurovatý mladší, ktorý žije a tvorí v Bratislave. Má však stále dielňu aj v Púchovskej doline. Pokračuje v tom, čo začal otec, a vnáša do umenia špecifického nové prvky.
Remesla po otcovi sa drží
Drotárstvo bolo zapísané aj do zoznamu kultúrneho dedičstva Slovenska a má ambíciu uchádzať sa o zápis v rámci UNESCO.
Na výstavu prišlo veľa ľudí mimo región, ale aj z Púchovskej doliny.
Drotárstvu dali Jurovatí iný rozmer, srdcia pozná celý svet Čítajte Sú pyšní na tvorbu oboch drotárov Jurovatých. „Mali obaja výstavy v Európe aj v Amerike,“ povedal Rudolf Sekáč s tým, že diela, ktoré vytvorili, sú veľmi zaujímavé.
Spomenul si aj na jednu návštevu u Ladislava Jurovatého mladšieho v dielni na lazoch v Šústovom, kde sa vracia do domu svojho otca.
„Laco sa remesla dobre drží. Raz som prišiel za ním hore, do kuchyne a poriadne som sa zľakol,“ spomína si pán Sekáč. Keď otvoril dvere, uvidel čudesnú postavu chlapa. „Bol to vodník, v životnej veľkosti, z drôtu. Vyzeral ako normálna, živá postava,“ dodal.
Rád sa pochválil
Ivan Kováčik staršieho drotára z rodu Jurovatých veľmi nepoznal, skôr kováča Richarda. Lepšie pozná mladého Laca.
„Som pyšný na to, čo títo chlapi dokázali. Bol som raz na Zvolenskom zámku a aj tu boli nejaké veci od syna“ spomína si. Bol hrdý, keď sa mohol pochváliť, že ide o umelca, ktorý má korene v ich dedine. „Práca Jurovatých je naozaj umenie,“ dodal.
„Sú tu nádherné veci,“ zhodnotila výstavu Renáta Vraníková s tým, že je až neuveriteľné, čo všetko sa dá vytvoriť z drôtu.
Cez Domanižu viedla Jantárová cesta, ako prví v obci vyrábali elektrinu Čítajte Výstava bola už začiatkom leta v Lysej pod Makytou, kde býva. Tam sa dozvedela veľa o drotároch, ktorí pochádzajú z Púchovskej doliny. „Je to úžasné, že nám robí po svete dobré meno.“
Páčili sa jej však práce iných, išlo o umelcov z celého Slovenska. Školáčke Adele Vraníkovej sa práce slovenských drotárov tiež veľmi páčili. „Najviac asi holubice alebo húska s dievčatkom,“ povedala.
Výstava poputuje ešte aj inde
Na výstave ľudia mohli vidieť aj veľký drôtený strom, krásne misy, taniere, diela s náboženskou tematikou, rôzne rozprávkové postavičky, ale aj tie z reálneho sveta, zvieratká, šperky, aj abstraktné obrazy, kde sa snúbil drôt s kovom či plechom.
Z diel Ladislava Jurovatého staršieho zaujal asi najviac drôtený obraz Ježiša Krista.
Hubárske rarity z Považia. Čím sa pochválili hubári? Čítajte Výstava v Lúkach bola spomienkou na nedožité 95. narodeniny Ladislava Jurovatého staršieho. Odhalili mu tu aj pamätnú tabuľu, ktorá je umiestnená na obecnom úrade.
Zaujímavú výstavu si od 4. októbra budú môcť pozrieť ľudia aj v priestoroch Považského osvetového strediska v Považskej Bystrici. Potrvá do 16. novembra.
Prínos drotárov Jurovatých
Katarína Halanová, vedúca oddelenia drotárstva v Považskom múzeu v Žiline, vysvetľuje, že Ladislav Jurovatý starší bol zakladateľom moderného slovenského drotárstva.
„Tradičné ľudové remeslo posunul do novej, inej polohy. Zároveň priniesol po technologickej stránke mnoho vylepšení, ktoré však rešpektovali pôvodné znaky. Neodkláňali sa od neho a neboli porušením technologickej čistoty,“ povedala Halanová.
Dodala, že Jurovatý sa pritom striktne držal filozofie remesla, no zároveň do neho vniesol nové myšlienky z hľadiska tematického spracovania. Už nerobil len úžitkové veci, ale posunul drotárstvo do výtvarnej či sochárskej formy.
„Svoje práce posúval z polôh, ktoré boli štylizované, až do polôh, ktoré zodpovedali realistickému vyjadreniu. Drôtom dokázal vyjadriť už aj pocity, pokiaľ tvoril figurálne plastiky, alebo detaily oblečenia,“ prezradila Halanová.
Ak napríklad robil figúry v krojoch, dalo sa identifikovať z detailov, z ktorej oblasti Slovenska sú. „Ako prvý spojil drôt aj s kovaným železom. Bol aj výborný umelecký kováč a toto spojenie až do 90. rokov prinášal do výtvarného umenia jedine on,“ povedala Halanová. V posledných rokoch života začal pracovať s plechom. „Pri tejto práci použil všetky drotárske techniky, ktoré používali starí drotári a on toto spojenie obohatil farbou, takže začal vytvárať farebné re-liéfy s tematikou starých drotárov alebo s biblickými námetmi.“
Syn Ladislav pokračuje v práci otca. Naviazal na jeho postupy aj drotársku filozofiu. „On obohatil drotárstvo práve tým, že sa špecializuje na spájanie plechu a drôtu. V tomto smere je novátorom,“ hovorí Halanová. Takisto priniesol do drotárstva nové materiály. Pracuje s ušľachtilými kovmi s meďou, mosadzou, s ktorými drotári pracovali veľmi málo. „Tiež materiály pokovováva drahými povrchovými úpravami, pozlacuje ich či postriebruje.“
