PÚCHOV. V osmičkovom roku a pri príležitosti 775. výročia 1. písomnej zmienky o meste pripravilo občianske združenie Puchovo dedičstvo prezentáciu knihy s názvom Púchov na historických fotografiách.
Pri jej listovaní ožívajú vzácne spomienky, ktoré by možno celkom pochoval čas.
Prvotný impulz
Pavol Makyna je vyštudovaný historik a aj pracuje v tomto obore. Bádať v minulosti ho baví už od školských čias.
Prvotný impulz pre vydanie knihy, akýchkoľvek publikácií či článkov na webových stránkach, ktoré sa týkajú histórie, prišiel, ešte keď bol študentom gymnázia.
„Na maturitách sme mali otázku regionálne dejiny. Nikto nás neučil na základnej ani strednej škole nejaké regio-nálne dejiny. Potom, keď som študoval históriu v Trnave a Bratislave, prišiel som na to, že máme veľmi zaujímavé dejiny v Púchove. Len informácie sú veľmi skromné, málo sa píše, zverejňuje,“ povedal Pavol Makyna. Mladý muž sa začal sa zaujímať o históriu Púchova a okolia viac, aby vedel ľuďom lepšie priblížiť niečo, čo už dnes neexistuje.
Teraz nedávno vyšla tiež zaujímavá kniha, ktorá je výsledkom dlhoročnej práce mladých nadšencov histórie z regiónu, ktorí bádajú a zhromažďujú informácie o dejinách Púchova a okolitých obcí.
Dobre, že ich opatrovali
Fotografie do knihy zbierali dlhšie, asi desať rokov.
„Veľká vďaka patrí všetkým Púchovčanom, ktorí ich uchovávali,“ hovorí Makyna. Mnohých spomínajú aj v publikácii. Keby ich nebolo, ani on by si ako 31-ročný človek vôbec nevedel vybaviť, ako pred rokmi vyzeral Púchov. „Aj v predchádzajúcich dvoch publikáciách o Púchove, ktoré vyšli, je veľa informácii o Púchove, ale nie obrazových, toto je niečo iné.“
Obrovská škoda
Pri pozeraní starých fotografií prišla aj nostalgia, že niektoré miesta celkom zmenili svoju tvár, zmizli.
„Ako historik viem pochopiť význam starých budov, ako boli napríklad Marcibányiovský kaštieľ, synagóga, v podstate celá Moravská ulica,“ hovorí mladý muž.
Dodáva, že je obrovská škoda, keď koncom osemdesiatych rokov takmer celé historické jadro mesta vymazali z mapy. Vybrať z veľkého množstva fotografií jednu či len zopár, ktoré považuje Pavol Makyna za najvzácnejšie, je vraj ťažké.
„Aj po rokoch nájdem na nich niečo nové, čo som si doteraz nevšimol. Taká zaujímavá je aj jedna od pána Mitanu, kde je stará železničná stanica z roku 1883, ktorú nedávno zbúrali pre modernizáciu,“ vyberá nakoniec predsa len jeden záber. Po zväčšení, keď dávali fotografiu do digitálnej podoby, si všimli objekt, ktorý už dávno zmizol.
„Je to Kočkovska skala, ktorá je už vyťažená a dnes neexistuje. Viažu sa k nej najstaršie dejiny Kočkoviec. Boli osídlené už v období praveku,“ vysvetľuje Makyna.
Puklina z detstva
S objektom kaštieľa a ulicou, kde stál, sa viažu nielen najstaršie dejiny a pravdepodobne aj prvá písomná zmienka o meste, ale aj veľmi osobná spomienka autora knihy.
„Moji rodičia hovoria, že keď som bol malý, nemohol som spávať. Vozili ma v kočiari a na starej ceste bola puklina. Spal som vraj až vtedy, keď prešli aj po nej. Natriasala sa mi hlava a hneď som zaspal,“ hovorí Pavol Makyna.
Keď sa dostal k starým fotografiám, hľadal na nich aj svoju puklinu z detstva.
Dom starých rodičov
V knihe aj na výstave fotografií, ktorú zorganizovali v Dome kultúry v Púchove, hľadal každý svoje vlastné spomienky.
Katarína Zelková Putalová našla tiež mnohé staré fotky, ktoré ich oživili. „Som šťastná, napríklad, že som mohla deťom ukázať, kde bývali ich starí rodičia,“ konkretizovala.
Deti mali dokonca kresliť v materskej škole, ako si predstavujú dom svojich starých rodičov a teraz im ho mohla ukázať. Babičkin dom stál pri evanjelickom kostole, kde mal Baťa predajňu.
„To bol jeden z najvyšších,“ spresnila s tým, že v tesnom susedstve bol jeden veľký a jeden malý. Veľmi pozorne skúmali čierno-biele obrázky dve sestra, ktoré prišli na výstavu aj s mamou.
„Sme rodené Púchovčanky. Krásne sme si zaspomínali, ako to bolo kedysi, kde chodil náš tato, kto z našich známych býval v ktorom rodinnom dome na Námestí slobody,“ prezradila Jarmila Burgetová. Ľutovala, že sa zbúralo takmer všetko a mesto celkom zmenilo tvár.
Spomínalo sa aj na manžela, ktorý z paneláka zvykol fotografovať kaštieľ. Stál oproti. Stará, vznešená stavba tu bola a odrazu zmizla. Ťažko sa dá niečo vrátiť späť.
„Pán Makyna pekne povedal, že keby mohol čas vrátiť, tak prvé, čo by pričaroval späť, by bola určite táto stavba. Ale bolo tu viac starých, krásnych budov, ktorých bola veľká škoda, že ich zbúrali,“ dodala pani Burgetová.
Kde sa narodila
Jej sestra Marta Cíbiková ešte poznamenala, že na výstave sa možno zdržia aj do polnoci.
Ona hľadala, kde sa narodila. „Ako sú gaštany pri Váhu, ale ešte som to miesto nenašla,“ prezradila. Ich mama Marta Zboranová bola veľmi milo prekvapená, čo všetko si mohla pozrieť a spokojne sa usmievala.
