PÚCHOV. Aj napriek tomu, že festival Ekotopfilm má za sebou už 44 ročníkov, do Púchova zavítal prvý raz. Dopoludňajšia časť festivalu patrila žiakom základných škôl.
Za organizátorov uviedla deti do problematiky koordinátorka festivalu Linda Králová otázkou, kde je miesto človeka v prírode.
Nová kniha naučí deti recyklovať, svojich hrdinov si navyše môžu zasadiť Čítajte „Na vrchole pomyselnej pyramídy tvorstva, alebo vo vzájomne prepojenej sieti symbolizujúcej všetok život na modrej planéte?“ Spontánna odpoveď detí jednoznačne uprednostnila človeka ako pána tvorstva.
Čo sa za mladi naučíš
Témy vo filmoch nakoniec rezonovali v diskusii po premietaní. Spýtali sme sa detí, či zmenili svoj názor, že človek je vládcom prírody. „Nie je,“ odpovedal dvanásťročný Tobiáš. „Len je chytrejší, ale nemal by to zneužívať a mal by sa snažiť zapadnúť.“
Jedenásťročná Romanka si nikdy nemyslela, že sme dôležitejší ako príroda. Na otázku, čo by vedela ona sama urobiť pre prírodu, odpovedala bez váhania.
Nájomníci mestských bytov zostávajú v neistote Čítajte „Keď som napríklad videla, ako trpeli veľryby a v ich žalúdkoch sa našli veľké množstvá plastov, rozhodla som sa poctivejšie separovať plasty ako doteraz.“
K téme sa pridala aj trinásťročná Lea. „Ja si určite kúpim sklenenú fľašku, čo mi vydrží dlhšie,“ povedala.
Tretina potravín končí v koši
Večerné premietanie i prednáška environmentalistu Branislava Moňoka boli určené dospelým, hoci v sále nechýbali ani tínedžeri, ktorých dopoludňajší program oslovil. Na programe bolo päť takmer hodinových dokumentov.
Reťaz šokujúcich štatistík priniesla nórska snímka zaznamenávajúca cestu štyroch mládencov naprieč Nórskom. Viac ako mesiac putovali na bicykloch a živili sa len potravinami, ktoré boli po dátume trvanlivosti.
V jednej z najväčších slovenských obcí je veľký záujem o poslanecké kreslá Čítajte Na vlastnej koži dokazovali, že potraviny zo dňa na deň po vyznačenom dátume nemenia svoju kvalitu a väčšinou sú bez problémov použiteľné. Keď už nie inak, tak ako krmivo pre hospodárske zvieratá, či na kompostovanie.
Aj napriek tomu tretina vyrobených potravín končí bez úžitku v odpade. Pre zle nastavené pravidlá supermarketov, nelogické bonusy veľkoobchodov, ale aj pre obyčajné ľudské plytvanie.
Šokom bol aj štatistický prepočet, že len Nórsko ročne vyhodí do odpadu také množstvo potravín, ktoré by nasýtilo všetky školopovinné deti, ktoré dnes vo svete trpia hladom.
Zmena musí prísť zdola
Nelichotivé zistenia priniesla prednáška Branislava Moňoka. Z jeho analýzy tvorby odpadu na Slovensku vyplývalo, že každý obyvateľ krajiny vytvorí ročne 391 kilogramov odpadu, z ktorého až 62 percent končí na skládke.
Len Púchov ročne vyprodukuje 8 770 ton odpadkov. Iba 19 percent tvoria vyseparované komodity.
Cesta k lichotivejším číslam vedie podľa Moňoka cez vyššiu informovanosť obyvateľov o ekologických i finančných dopadoch nízkej úrovne separovania. Kľúčová je prístupnosť kontajnerov do 50 metrov od bydliska, ich zrozumiteľné označenie a až štvrtým faktorom úspechu je finančná motivácia.
