Utorok, 19. február, 2019 | Meniny má Vlasta

FOTO: Maliar si vzal do neba navždy aj unikátnu výtvarnú techniku

Objavil unikátnu techniku maľby pomocou plesnivenia vodových farieb. Jej princíp si navždy so sebou zobral do neba. Nečakane, vo veku 66 rokov, zomrel a svoj ojedinelý objav nestačil nikomu prezradiť.

Obraz deväťročného dievčatka, ktorý autor namaľoval počas vojenskej služby.Obraz deväťročného dievčatka, ktorý autor namaľoval počas vojenskej služby.(Zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. I keď v Novom Meste nad Váhom strávil dlhé mesiace, nepozná ho nikto zo žijúcich priamych pamätníkov 50. rokov minulého storočia.

Strávil tu totiž v tomto období nedobrovoľne za plotom s ostnatým drôtom v novomestských kasárňach základnú vojenskú službu.

Navždy tu však po ňom ostal vzácny dôkaz. Veľký obraz s portrétom malého dievčatka s nádherným vrkočom v pruhovanom svetri a červenou mašľou vo vlasoch.

Z vojaka novomestských kasární sa stal napokon umelec, ktorý maľoval netradičnou technikou, ktorú dodnes nepoužil nik iný na svete. Dopátrať sa však k autorovi obrazu a zistiť jeho identitu nebolo vôbec jednoduché.

Pátranie sa začalo po dlhých rokoch

Možno sa vám to stalo. Na stene u starých rodičov ste od svojho detstva vídali namaľovaný obraz alebo fotografiu svojej mamy alebo otca.

Prečítajte si tiež: V Afganistane naňho mierili samopalmi, dnes je opatrnejší

Takýto obraz som u starých rodičov v Novom Meste nad Váhom vnímal už od svojho útleho detstva počas takmer každodenných návštev.

Olejomaľba s portrétom mojej mamy v detstve dodnes u mňa visí na stene v obývacej izbe.

Už roky ma prenasledovala myšlienka, začať pátrať po jeho neznámom autorovi.
Nevedel som o ňom vtedy celkom nič. V pravom dolnom rohu bolo relatívne čitateľné meno autora a v hlavách zopár spomienok od starých rodičov i mamy, ako obraz pred takmer sedemdesiatimi rokmi vznikal.

Podpis v pravom dolnom rohu obrazu

Odrazový mostík bol jediný. Maliar bol na vojne práve v novomestských kasárňach, kde starý otec pracoval takmer celý život v pozícii dôstojníka a veliteľa školského práporu.

„Bol to mladý chlapec, ktorý ma chodil maľovať do nášho vojenského bytu ešte v priestoroch kasární. Sedela som na stoličke pred ním dlhé hodiny a on maľoval na plátno. Mala som vtedy deväť rokov. A už mi bolo na tej stoličke niekedy naozaj dlho,“ spomínala mama počas života na zážitok zo svojho detstva.

Vtedy ešte neznámemu maliarovi a zároveň vojakovi v povinnej základnej službe aspoň maľba obrazu skracovala nekonečné chvíle počas dvojročného narukovania.

Prečítajte si tiež: Na Vlárskej dráhe prežil jednu z najväčších tragédií železníc

„Chodil k nám do bytu veľmi často. Rodičia túžili, aby namaľoval aj portrét o štyri roky mladšieho brata. Ten však vydržal sedieť na stoličke necelú hodinu a potom ušiel. Bola to pre neho nekonečná nuda. A tak portrét brata nikdy nevznikol,“ spomínala.

Po nekonečných hodinách maľby obraz definitívne uzrel svetlo sveta a od roku 1951 visí stále na stene v obývacej izbe. Jedinou cestou vypátrania autora bol jeho podpis olejovou farbou.

Niekoľkocentimetrový zápis na veľkom obraze sa dal rozlúštiť ako J. Jelenčík.

Na meno Jelenčík putovali prvé e-maily

A tak sa začalo pátranie. Meno Július, ktoré bolo napokon to pravé, mi v tej chvíli absolútne nenapadlo.

A internetový vyhľadávač zaryto mlčal. K menám Ján, Juraj a Jozef Jelenčík ponúkal ordinačné hodiny chirurga, meno bývalého riaditeľa gymnázia v Šali, parte hádzanára, góly futbalistu, fotografie hubára či profil živnostníka.
O maliarovi s takýmto menom ani zmienky. A tak som to riskol.

E-mailom som oslovil niekoľkých ľudí s priezviskom Jelenčík, u ktorých som tipoval, že by snáď mohli byť aspoň vzdialenými príbuznými zatiaľ bližšie neidentifikovaného maliara, ktorý pôsobil počas vojenskej služby v Novom Meste nad Váhom.

Prečítajte si tiež: FOTO: Novomestský fotograf celosvetovo preslávil bošácku zákrutu

Napísal som e-maily právnikovi, architektovi i lekárovi s priezviskom Jelenčík. Slušne som vysvetlil, o čo ide a netrpezlivo i zvedavo zároveň čakal na odpoveď.
Takmer v rovnakom čase prišli naraz prvé dve správy. Z advokátskej kancelárie Jelenčík som si prečítal veľmi milý e – mail.

Ale, žiaľ, nikto v rodine z predkov maliarom nebol. Oslovený advokát teda pomôcť s identifikáciou umelca a autora obrazu nedokázal.

Musel maľovať Stalina v nadživotnej veľkosti

V rovnakom čase sa objavila v e-mailovej schránke správa od architekta Branislava Jelenčíka z Bratislavy.

„Našli ste správne. Bol to môj otec. A ja som jeho jediný syn. Otec rád rozprával zážitky z vojny a veľmi optimisticky. O tomto maľovaní portrétu som však nevedel. Skôr o tom, ako museli kresliť nástenky k politickým udalostiam. Otec bol na vojne okrem Nového Mesta nad Váhom aj v Martinských kasárňach. A tam musel namaľovať portrét Stalina v nadživotnej veľkosti,“ boli prvé vety v e-maile od Branislava Jelenčíka.

Po skončení vojenskej prezenčnej služby sa vrátil do Bratislavy, kde už ako študent posledného ročníka vysokej školy pomáhal svojmu profesorovi Struhárovi vo funkcii asistenta zakladať Katedru kresby, maľby a dejín architektúry. Bol to Július Jelenčík.

Objavil unikátnu techniku plesnivenia farieb

Július Jelenčík objavil rokmi výtvarnej činnosti unikátnu techniku.

„Pri maľovaní vodovými farbami využíval plesnivenie farieb vplyvom oxidácie. Myslím, že to bola technika tak intuitívna a prácna, že sa nedala ani učiť. Jej tajomstvo si otec zobral do hrobu. V apríli 1990 náhle zomrel v Bratislave vo veku 66 rokov na infarkt. Som nadšený, že som mal otca, ktorý dokázal vo výtvarnom umení objaviť niečo nové,“ ďalej napísal jeho jediný syn Branislav.

Prečítajte si tiež: Hasičské auto objavili Američania v pobedimskej krčme

A nasleduje zároveň aj jeho prosba. To sa jeho syn ešte zároveň dozvedá, že okrem maminho veľkého portrétu na stene v obývačke som objavil aj kresbu ceruzou v pamätníku, ktorý mám po mame dodnes odložený.

„Keby ste boli taký milý a odfotografovali mi ten obraz s portrétom, prípadne aj obrázok z pamätníka a poslali. Samozrejme, ak to nepovažujete za príliš intímne,“ napísal.

A ja som mu s radosťou vyhovel.

Nekvalitné československé farby plesniveli

Akademický maliar Július Jelenčík sa stal uznávaným umelcom, ktorý využíval unikátnu techniku aj vďaka vtedajšej nekvalite československých farieb a ich tendenciu k plesniveniu.

Čo bolo pre mnohých postrachom, on využil a naučil sa pleseň ovládať a využívať na špecifické výtvarné efekty.

„Metóda však bola príliš zložitá a postavená na profesijnej skúsenosti, preto si ju vzal pri náhlom úmrtí vo veku 66 rokov do umeleckého neba. Otec pritom koncom februára odišiel do dôchodku, aby mohol ešte viac maľovať. Zrejme bolo učenie už nad sily jeho chorého srdca i keď sa nikomu s ťažkosťami nezveril. Dôchodku si užil iba necelé dva mesiace,“ pokračoval jeho syn Branislav Jelenčík, ktorý je tiež výtvarník.

Pôsobí ako univerzitný pedagóg na Ústave dizajnu Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Nezodpovedanou otázkou pre jeho syna je, či plánoval toto dedičstvo unikátnej maliarskej techniky odovzdať aj iným, ale i to, či so zlepšujúcou sa kvalitou farieb po revolúcii by sa dala ešte využívať.

Na vojne musel kresliť tribúnov proletariátu

43-ročné pedagogické pôsobenie medzi študentmi veľmi obľúbený a pre svoje veľké ľudské dobro dodnes spomínaný Július Jelenčík prerušil dvoma rokmi vtedy povinnej vojenskej služby.

Tú strávil v Novom Meste nad Váhom u spojovacieho vojska a v Martine. Na obidvoch armádnych štáciách však skôr využívali jeho výtvarný talent.

„V 50. rokoch za éry Alexeja Čepičku, keď vojenské zručnosti, strategické uvažovanie a odvahu nahradili politicko--výchovne izby, musel donekonečna kresliť a maľovať tribúnov proletariátu, Žiškov, maršálov ZSSR a podobne,“ usmial sa Branislav Jelenčík. Ale aj tieto „nútené“ práce niesol s humorom a na obdobie vojenčiny spomínal iba vo vtipných príhodách. Skôr to pripomínalo populárnych Čiernych barónov.

Prečítajte si tiež: Unikátne kúpalisko Zelená žaba naprojektovali i zrekonštruovali Česi

Počas pôsobenia na vysokej škole však stále tvoril a zúčastňoval sa množstva výstav. Zaujímavým je fakt, že tesne pred nečakaným úmrtím ešte formuloval obsah vzdelávania dizajnérov na Fakulte architektúry STU v Bratislave, v čom po 25 rokoch podnikania nadviazal a pokračuje jeho syn Branislav.

Prijal pozvanie učiť na fakulte, hoci predtým o niečom podobnom vôbec neuvažoval.

Vlakári pociťovali šikanu od starších študentov

Július Jelenčík sa narodil 6. apríla 1924 v Tvrdošíne na Orave Štefanovi a Ilone.

Rodinné prostredie bolo k deťom prajné. Jednak pre rodinnú súdržnosť, ale i postavenie rodiny v meste a hlavne pre pochopenie k jeho výtvarnému nadaniu, ktoré sa prejavovalo od mala.

„Po skončení ľudovej školy začal Július navštevovať gymnázium v Dolnom Kubíne. Napriek tomu, že bol tzv. vlakárom, čiže cestoval tam i späť každý deň, vždy spomínal na tieto roky s veľkým optimizmom,“ zaspomínal si jeho syn.

Pritom však musel vstávať už pred piatou ráno a k neskorému obedu si sadával až po 16. hodine.

Vlakári neboli obľúbení a medzi študentmi panovala šikana od starších.

„Na komforte nepridávali ani tvrdé oravské zimy so závalmi snehu a teplotami výrazne pod – 20 °C. Situácia sa zmenila k lepšiemu až presťahovaním sa rodiny do Martina v roku 1942. Júliusov otec tu videl príležitosť na podnikanie. Otec prestúpil na opäť veľmi známe, ale ešte prísnejšie martinské gymnázium,“ pokračoval Jelenčík mladší.

Nemusel však už cestovať a kultúrne prostredie Martina s množstvom významných osobností Slovenska mu poskytlo motiváciu rozvinúť talent.
Stretával sa s Tatarkom a s Hronským

Kým v Dolnom Kubíne kreslil skôr pre seba, martinská Neografia vydávajúca v tom čase množstvo kníh, privítala zatiaľ amatérskeho, ale nádejného maliara ako ilustrátora.

Profesorom francúzštiny bol Júliusovi Dominik Tatarka. Ďalšou významnou osobnosťou, s ktorou sa Július stretol, bol Jozef Cíger Hronský, vtedajší tajomník a správca Matice slovenskej.

„Dal Júliusovi možnosť prekresľovať (perokresby) zbierkové fondy Národného múzea do odborných publikácií. V ťažkých rokoch vojny to znamenalo aj pre študenta celkom pekný príjem. Jeho rodičia spomínali, že dokonca za takto zarobené peniaze kúpil rodine nový drahý rádioprijímač,“ pripomenul bratislavský architekt.

Hronský plánoval Júliusa poslať na štúdiá do Švédska. Neografia zakúpila vtedy novinku – offsetový tlačiarenský stroj. Matici by sa bol zišiel ako reprodukčný grafik.

Ale to sa už schyľovalo k pov-staniu. Július dal po maturite prednosť dramatickej ceste na vozoch a peši na prijímacie skúšky do Bratislavy, aby získal vytúžené vysokoškolské vzdelanie v oblasti výtvarnej tvorby.

Po štúdiu nastúpil na základnú vojenskú službu, kde namaľoval obraz deväťročného dievčatka v pruhovanom svetri.

Ale to už je náš návrat na začiatok príbehu. Ísť po osudoch predkov a obrazov je úžasné.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri?
  2. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  3. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  6. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  7. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  8. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  9. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  10. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  1. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  3. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  4. Tatranská mliekareň prosperuje aj vďaka spolupráci s Tescom
  5. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  6. Noerr advised on WebSupport deal
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri?
  8. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  9. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  10. eKasa prichádza na Slovensko
  1. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 14 654
  2. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 12 967
  3. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 12 825
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 449
  5. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 5 664
  6. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 992
  7. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 943
  8. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 174
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 662
  10. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 2 517

Hlavné správy z MY Považská

V Púchove dominovala prípravka Dubnice

Na medzinárodnom futbalovom turnaji prípraviek U 10 hralo dvanásť tímov.

Zverenci trénera Ľuboša Goleja vyhrali turnaj v Púchove.

Od tragicekej udalosti ubehol rok

Blíži sa výročie tragickej smrti Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Slovensko opäť pôjde do ulíc. Čo sa chystá v Považskej Bystrici?

Ilustračné foto

Chýbajú im zastávky, zriadiť ich nie je jednoduché

V Považskej Bystrici vzniká veľa obytných satelitov, mimo zastavaných častí. Chýba im však základné vybavenie. Napríklad autobusová zastávka. Jej zriadenie môže byť dosť problematické.

Ako dopadla dubnická odplata za domácu sedemgólovú prehru?

V semifinále play off 1. hokejovej ligy sa hral piaty zápas.

Do streleckej listiny sa zapísal aj Martinčan Šimon (v modrom č. 12).

Kontrolór bude mať naviac k platu niekoľko tisíc eur

Hlavný kontrolór v Považskej Bystrici dostane k platom za minulý rok odmenu navyše. Niektorým poslancom sa zdôvodnenie návrhu na jej vyplatenie nepozdávalo.

Hlasovanie o odmene kontrolóra.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vybrali SME

Už ste čítali?