BELUŠA. Viac ako tisícku zvierat vystavovalo sto deväť chovateľov. Každoročné sa akcie zúčastňujú chovatelia z okresov Považskej Bystrica, Nové Mesto nad Váhom, Žilina, Trenčín, Myjava, Trnava, Senica, ale aj chovatelia z Moravy. „Kolegovia z Hutiska, Kolárovíc a Vsetína chodia pravidelne, my zas vystavujeme u nich,“ povedal Michal Želiar, predseda Miestnej organizácie slovenského zväzu drobnochovateľov, ktorá výstavu organizuje. Dodal, že podobne si pomáhajú aj so slovenskými kolegami. „Minulý týždeň sme my boli na Myjave, dnes oni prišli k nám a budúci týždeň sa chystáme do Žiliny.“
Chovateľský koníček spája
Cieľom výstavy je ukázať celoročnú snahu a úspechy v šľachtení zvierat, pomôcť dobrou radou začínajúcim chovateľom, vymeniť si skúsenosti i kontakty. „Samozrejme ide nám aj o možnosť výmeny chovu, je tu veľký výber kvalitných čistokrvných zvierat,“ povedal organizátor podujatia. Svojich šampiónov vystavovali popri dlhoročných chovateľoch aj nováčikovia. S víťaznou kolekciou králikov – malých baranov sa pýšil iba 10 ročný púchovský chovateľ, Šimon Vančo. S otcom chovajú osemdesiatku králikov a hoci sám sa tejto záľube venuje len dva roky, nevie si bez nej predstaviť deň.
Mal v pláne zabiť sa, prekazili to Čítajte Dedinský recept na králičiu virózu
„Dva tri razy za deň idem k nim, kŕmim, dávam vodu, kontrolujem ich zdravotný stav.“ Šimon si svojich zverencov rozmaznáva, no mená im nedáva, zvlášť ak jeho obľúbenou pochúťkou je králik na smotane. O králikoch sa na výstave viac hovorilo v súvislosti s ich chorobami. Nejeden chovateľ skončil s chovom preto, že si nevedel dať rady s hromadným úhynom chovaných zvierat. Laici škody na chove pripisovali králičiemu moru. „Ľudia si to mýlili, nebol to mor, ale išlo o kokcidiózu, brušnú virózu, pri ktorej sa králiky zdúvali a uhynuli,“ spresnil Michal Želiar. Spomenuté ochorenie králiky spravidla ohrozuje dva razy za rok. Pri prechode zimy na jar a z jesene na zimu. Podľa chovateľov z Beluše často pomôže jednoduché dedinské riešenie našich otcov, dať do pitnej vody králikom cesnak s octom.
V Považskej Bystrici sa narodilo tisíce bábätko Čítajte Domáce vajíčka z minichovu
Chov hydiny bol pred dvadsiatimi rokmi a dedinách ďaleko masovejšou záležitosťou, no mnohé rodiny majú i dnes snahu vrátiť sa aspoň k malému chovu sliepok, ktorý dokáže zásobiť rodinnú kuchyňu čerstvými vajíčkami a mäsom. Je to ale možné bez veľkej investície a v malom priestore? Podľa chovateľov v Beluši rozhodne áno. „Mám kamarátov, ktorí chovajú nosnice v ohrade pol metra krát dva metre v malej zateplenej búdke. Päť sliepok, dá denne priemerne tri – štyri vajíčka,“ povedal Michal Želiar. Na otázku aké plemeno je dostatočne odolné, nenáročné a zároveň produktívne padalo hneď niekoľko odpovedí. „Určite Ambrozka, Astrálka veľká čierna, alebo Maranská medenokrká, to sú všetko odolné plemená,“ dodal hospodár belušskej organizácie drobnochovateľov, Branislav Zbín. „Ale celkovo najodolnejšia je naše slovenské národné plemeno, Oravka,“ doplnil kolegu chovateľ, Martin Bednár. Pre úplnosť, Oravka bola vyšľachtená v päťdesiatych rokoch minulého storočia špeciálne pre drsnejšie klimatické podmienky severu Slovenska.
Organizátorom Vážskej výstavy zvierat prialo aj počasie. Slnečný víkend prilákal viac ako tisícku spokojných návštevníkov.
Peter Hudák
