BELUŠSKÉ SLATINY. Výtvarné sympózium sa konalo v Belušských Slatinách neďaleko Púchova. Hostiteľom umelcov z Poľska, Česka, Ukrajiny a Slovenska bol opäť púchovský rezbár a sochár Jaroslav Martiš.
Niektorí umelci prišli na sympózium s vlastnými inšpiráciami, krajinárom pomáhala nájsť tému okolitá príroda, sochárom konkrétny kus dreva či kameňa. „Nemávame pevne stanovené témy, každý má úplnú voľnosť,“ povedal organizátor podujatia Jaro Martiš.
Cez Domanižu viedla Jantárová cesta, ako prví v obci vyrábali elektrinu Čítajte Spoločný jazyk
Pre ukrajinského výtvarníka bol inšpiráciou samotný proces tvorby. „Ja nikdy stopercentne neviem, aký bude výsledok, proces práce ťa vedie a ukazuje čo bude ďalej, kde skončíš,“ povedal.
Poľská maliarka Anna Schumacher Belušské sympózium navštevuje pravidelne. „Vždy je to inak, tento rok som maľovala ryby a zátišia, ale po minulé roky som maľovala aj krajinu v okolí. Sme zohratá partia, ale stretnutia nie sú o relaxe. Je to čas intenzívnej práce, vymieňania si skúseností a priestor na rozhovory o umení,“ prezradila.
Impulzom k tvorbe býva aj práca kolegov, lebo stretnutie je formou dialógu, kde je spoločným jazykom umenie.
Umelec dáva otázky
Pojem angažované umenie so sebou ešte stále nesie pachuť socialistického realizmu, budovateľských piesní či prvomájových plagátov. Angažovaným bol aj slávny Picassov obraz Guernica, ktorým reagoval na bombardovanie rovnomenného španielskeho mestečka počas občianskej vojny. Pýtali sme sa preto umelcov, či v aj ich práci nájdeme podobné umelecké apely.
„Mňa ako umelca nezaujímajú dôsledky, ale podstata, prečo sa ľudia jeden druhému odcudzujú, prečo sú ich facebookové komentáre plné negatívnosti, nenávisti,“ povedal o motívoch tvorby Jaro Martiš a dodal, že potom logicky hľadá protiváhu v tvorbe.
„Každé moje dielo je výzvou k tomu, aby ľudia robili to pekné, nie to zlé. Vystavujem tu sochu s názvom Pokušenie. Je v nej obsiahnuté dobré aj zlé, ako v každom z nás a človek si musí sám odpovedať na otázku, čo potlačí a čo nechá voľne plynúť. Som ten, kto dáva otázky.“
Ukrajinec Taras Usik vníma poslanie umelca ako hľadanie pozitívnych podnetov z rôznych zdrojov aj v zložitej dobe, kedy je človek denne konfrontovaný s tragickými správami, ako v jeho domovine. „Život je dôležitý, treba žiť, hľadať podnety a vyjadrovať sa modernými prostriedkami,“ povedal. Podobný názor mala aj jeho poľská kolegyňa Anna Schumacher. „Všetko dianie okolo sa nás dotýka, reagujeme naň. Umenie je jazyk, akým hovoríme, ale ovládajú ho naše emócie a myseľ,“ povedala.
Výstava plastík a obrazov jedenástich účastníkov sympózia a dvoch hostí, ktorí ju svojimi dielami doplnili, je denne prístupná v galérii Divadla v Púchove. Je bezplatná a potrvá do 4. novembra.
