POVAŽSKÁ BYSTRICA. Unikátnu zbierku plagátov z obdobia prvej republiky, ale aj rokov pred jej vznikom a po zániku vlastní zberateľ z Považskej Bystrice.
Pri príležitosti storočnice vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov ju prezentoval v rodnom meste aj v Trenčíne.
Tisícky dobových plagátov a pohľadníc
V Považskej Bystrici bol o výstavu väčší záujem ako v Trenčíne.
„Viete, aj záujem zo strany politických predstaviteľov, hlavne na vyššej úrovni, nie je o tieto medzníky v našich dejinách taký, aký by si zaslúžili,“ myslí si zberateľ Milan Belás.
Mrzí ho to. Smiešne sa mu vidí byť tiež, že dali oslavu sviatku teraz na 30. októbra, keď je aj deň voľna. Tiež je komické, ako to zdôvodnili.
Zhorenisko strašilo na sídlisku dosť dlho. Likvidujú ho Čítajte „Že bola Martinská deklarácia. Áno, v poriadku, ale štát vznikol 28. októbra. Zase musíme byť výnimka, je to neskutočné,“ poznamenal Belás.
Starých plagátov aj pohľadníc zozbieral Milan Belás asi 1000 kusov. Vystaviť mohol samozrejme len zlomok. Vyskytujú sa na nich aj plagáty, ktoré mali informovať ľudí o Pittsburskej dohode, Martinskej deklarácii. Tiež plagáty Ligy Slovákov v Amerike, ktoré propagujú vznik nového štátu.
Plagáty a pohľadnice sú úžasné, lebo všetko sú originály.
Pavol Mikuš, ktorý pomáhal Milanovi Belásovi s inštaláciami zbierok na výstavách, hovorí, že na Slovensku neexistuje rozsahom takáto zbierka, ktorá má podobné zameranie.
Všetko zo zbierky sa na výstavy nezmestilo, plagáty však vychádzajú aj v knižnej publikácii, ktorú zostavil Milan Belás.
„Ide o plagáty po dedoch či pradedoch. Napríklad diplom Ligy Slovákov v Amerike. A tie sú spravené na meno, že človek venoval desať dolárov na obrodu Slovenska,“ hovorí Belás.
Ťažidlo z prezidentskej kancelárie
Vychádza kniha so stovkami starých fotografii z výstavby priehrady Čítajte Dodáva, že ľudia dostávali aj legionárske dekréty. Ide o náborové plagáty aj pohľadnice pre odboj, teda pre československé légie.
„Posielali sa rodinám na Slovensko. Bola tam aj adresa, kde sa mohli ľudia do légií prihlásiť,“ hovorí Belás. Aj takéto kúsky má vo svojej zbierke.
Niektoré veci získal na burzách, v antikvariátoch aj od súkromných osôb.
„Niektorí ľudia nevedia oceniť ani len pamiatku po svojej rodine, nie to ešte spomienku na vznik spoločnej republiky, či na iné historické obdobia. Srdcia nebijú už tak ako kedysi,“ hovorí zberateľ.
Milan Belás má aj špeciálnu zbierku s tematikou Milana Rastislava Štefánika. Priznáva sa, že doma má aj ťažidlo na stôl z prezidentskej kancelárie T. G. Masaryka.
„Je z mramoru. Z jeden strany je vyobrazenie Štefánika a z druhej Masaryka. Pri návšteve v kancelárii sa otáčalo podľa toho, kto prišiel. Či to bol Slovák alebo Čech,“ hovorí s úsmevom Belás.
Logo pripomínalo strojársku históriu. Je preč Čítajte Získal ho od súkromnej osoby. K mnohým veciam prišiel veľmi lacno, len preto, že ľudia netušili, čo majú. Napríklad aj za pivo.
Pre jeden plagát zo zbierky išiel na bicykli do Kysuckého Nového Mesta. Aj so synom. Rozhodli sa pre takúto cestu, lebo spoje do mesta sú z Považskej Bystrice zlé.
Vojna, utrpenie, vzbura a nový štát
K výstave v Trenčíne, ale hlavne v Považskej Bystrici, bolo potrebné urobiť aj nejaké úvodné slovo, ktoré by sa týkalo regionálnej histórie z obdobia vzniku prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Úlohy sa zhostil Pavol Mikuš, ktorý sa intenzívne venuje hlavne histórii Považských strojární.
„Teší nás, že Považská knižnica sa dosť venuje storočnici vzniku. My sme sa snažili poukázať zážitkovou formou na regionálnu históriu v súvislosti s ČSR práve na výstave Milanovej zbierky, ktorá bola v Považskej Bystrici,“ hovorí Pavol Mikuš.
Vydal knižku plnú motocyklových, ale aj iných spomienok Čítajte Chodil po archívoch, študoval monografie mesta, pátral po dobových dokumentoch. Všeobecné dejiny potom prepojil s regiónom. „Dokreslenie obdobia pomocou plagátov a pohľadníc bolo veľmi dobré, lebo išlo o názorné ukážky, na základe ktorých sa dá lepšie osvetliť atmosféra v spoločnosti v období veľkých zmien,“ hovorí Mikuš.
Pri hľadaní prameňov sa odrazil od kragujevackej vzbury, kde práve vojaci z regiónu Považia prejavili veľkú nevôľu bojovať ďalej v 1. svetovej vojne. Je zdokumentovaná dosť dobre aj na lokálnej úrovni. Aktér vzbury bol práve z Hornej Marikovej.
„Väčšina Považskobystričanov sa prihlásila k novému štátu. Maďarské štátne orgány sa silou mocou snažili udržať Slovensko pod Uhorskom. Aj tu zorganizovala pobočka Slovenskej národnej rady veľkú delegáciu obyvateľov, ktorá išla 17. novembra 1918 na veľké zhromaždenie po vzniku nového štátu,“ hovorí Mikuš.
Osobne si myslí, že ľudia prežívali vo vojne, ktorá sa nazývala najprv Veľká vojna a až neskôr 1. svetová vojna, veľké utrpenie.
„Padlo aj veľa vojakov z Považskej Bystrice či okolitých obcí.“ Ľudia očakávali niečo nové, nechceli už staré zriadenie, ktoré ich dohnalo do vojny.
