NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Nezvyčajná zostava šiestich významných osobností sa stretla pri spoločnom obede v barokovom zámku Lány uprostred křivoklátskych lesov neďaleko Prahy.
Keďže zámok bol od roku 1921 letným sídlom prezidentov Československa a neskôr samostatnej Českej republiky, nemohol pri dobrom spoločnom pokrme chýbať ani prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk (1850 – 1937).
So svojimi blízkymi a pozvanými hosťami si spoločne pochutili na niekoľkých lákavých chodoch. A na záver všetci vlastnoručne podpísali obedové menu.
Jedálny lístok s podpismi slávnych ľudí
Malý, doslova krasopisne ručne čiernym tušom písaný, jedálny lístok s umeleckou fotografiou zámku v Lánoch. A z druhej strany podpisy šiestich osobností, ktoré písali nielen československú históriu.
Takýto unikátny dokument s presným jedálničkom napísaným vo francúzskom jazyku sa nám podarilo objaviť pri príprave materiálov k 100. výročiu vzniku Československej republiky. 8. mája 1922 sa spoločne na obede v Lánoch stretli traja muži a tri ženy.
FOTO: Peter Župník odfotil mačku, ktorá chcela byť tigrom Čítajte A podľa identifikovaných podpisov a mien to vyzerá tak, že hlavným hostiteľom nebol na jedálnom lístku tiež podpísaný Tomáš Garrigue Masaryk, ale jeho dcéra Alice.
Tá sa na dokumente pomenovanom Déjeuner du 8 mai 1922 svojím autogramom tiež zvečnila. Ďalšie dve ženy, ktoré sú pod Masarykovcami podpísané, sa totiž významnou mierou podieľali na fungovaní Červeného kríža doma i v zahraničí.
Tatíček Masaryk sa určite rád stretol s ľuďmi, ktorých si na obľúbený „zámeček“ pozvala jeho dcéra Alice (1879 – 1966). A určite im chcel z pozície svojej funkcie pri rozvoji Červeného kríža pomôcť.
Na čom si pochutili v máji 1922?
Ale poďme najskôr k jedálničku. Aké menu ponúkol na 8. mája 1922 určite výnimočný kuchár prezidentskej rodiny na zámku v Lánoch prezidentovi Masarykovi s dcérou Alicou a ich hosťom?
Predpokladám, že aj vy by ste si pochutnali. A že vám nehovoria nič pokrmy s názvami Consommé aux pâtés, Rissoles á la Pompadour, Oison rôti et filets mignons, Salade et pommes sautés, Crēme au Chocolat či Fruits?
Hlava obklopená pestrou gloriolou. Prírodný úkaz spájaný s poverami Čítajte Pre mladú študentku prekladateľstva z francúzštiny na Univerzite Komenského v Bratislave to bola niekoľkosekundová záležitosť.
Takže pekne po poriadku. Tatíček Masaryk a ďalšia pätica osobností si takmer pred sto rokmi postupne pochutili na hovädzom vývare so slížami, ktorým obedňajší obed začali.
Nasledovali pirohy s omáčkou a šalát s opekanými zemiakmi.
Najväčšou pochúťkou bola určite pečená hus a filety mignon. A počas pondelňajšieho obedového menu nemohol chýbať na stole ani chutný dezert v podobe čokoládového krému a množstvo čerstvého ovocia, ktoré jedálniček uzatvára. Tak dobrú chuť, Masarykovci!
Masarykova dcéra založila Červený kríž
Vďaka podpisom na jedálnom lístku svojím spôsobom „žijú“ dnes v Novom Meste nad Váhom osobnosti, ktorých identitu sa nám podarilo zistiť.
A nebolo to vôbec jednoduché. Hoci podpis Tomáša Garrigue Masaryka je z mnohých dokumentov doslova notoricky známy a jeho dcéra Alice Masaryková sa zasa podpisovala veľmi čitateľne, rozlúštiť štvoricu ďalších mien už také ľahké nebolo.
Najmä identita dvojice žien zo spoločného obeda dala poriadne zabrať. Ale práve tento fakt pomohol rozlúštiť tajničku, s akým cieľom sa táto nezvyčajná zostava ľudí na zámku v Lánoch stretla. Alice Masaryková, dcéra 1. československého prezidenta, bola verejnou činiteľkou a zakladateľkou Československého Červeného kríža.
FOTO: Novomestský fotograf celosvetovo preslávil bošácku zákrutu Čítajte Bojovala za zlepšenie sociálnej situácie a vzdelávania žien, venovala sa aj charite a osvetovej práci. Československý Červený kríž založila už rok po vzniku spoločnej vlasti Čechov a Slovákov v roku 1919.
A práve dve ďalšie ženy zo stretnutia mali k Červenému krížu naozaj veľmi blízko. Sú nimi Iva Neubauerová a Eugenia Patterson, s ktorou sa Alice Masaryková stretávala aj v centrále Červeného kríža a navštevovali spolu Nemocnicu pre veteránov.
Sekretárka zahynula v koncentračnom tábore
A koho si teda prezidentova dcéra, ktorá aj na Slovensku organizovala osvetovú činnosť, určenú pre matky s malými deťmi a zriaďovala jasle a domovy pre opustené deti a školy pre ženské povolania, zavolala na spoločný obed za účasti svojho otca T. G. Masaryka?
Na unikátnom dokumente veľkosti pohľadnice je aj meno Iva Neubauerová (1888 – 1942). V dobe spoločného obeda u Masarykovcov mala 34 rokov a bola sekretárkou Československého Červeného kríža, práce a zdravej výživy.
Žiaľ, presne o dvadsať rokov neskôr od stretnutia s Masarykovcami ju stretla obrovská tragédia. 24. októbra 1942 zahynula v koncentračnom tábore Mauthausen už ako Iva Šmakalová.
A dvojica pánov, ktorí uzatvárajú svojimi podpismi jedálny lístok z 8. mája 1922 na zámku v Lánoch? Jedným z dvojice nie je nik iný ako Dr. Vladimír Kučera (1891 – 1961), od roku 1922 tajomník prezidenta T. G. Masaryka.
A na záver ešte jedna perlička. Posledný z podpisov zaujímavej zostavy patrí profesorovi. Je ním belgický spisovateľ a filológ Charles Sarolea (1870 – 1953). Práve on v roku 1921 napísal knihu Prezident Masaryk a duch Abrahama Lincolna.
Zámok v Lánoch je verejnosti neprístupný
Prezident Tomáš Garrigue Masaryk, jeho dcéra Alice Masaryková, popredné pred-staviteľky Červeného kríža Iva Neubauerová-Šmakalová a Eugenia Patterson, prezidentov tajomník Vladimír Kučera a belgický spisovateľ Charles Sarolea, s ktorým si Masaryk písal listy už počas 1. svetovej vojny. Vskutku netradičná zostava sa stretla 8. mája 1922 v prezidentskom sídle na zámku v Lánoch.
Zámok je verejnosti dnes neprístupný, keďže je dodnes oficiálnym letným prezidentským sídlom.
Zámok si veľmi obľúbil aj T. G. Masaryk. Po abdikácii na úrad prezidenta v roku 1935 mu bolo umožnené sa sem presťahovať natrvalo. Nakoniec si Lány zvolil ako miesto posledného odpočinku pre seba i svoju rodinu. Hrob rodiny Masarykovcov na lánskom cintoríne sa stal symbolom československej demokracie aj v dobách totality.
V 17. a 18. storočí žili na zámku Valdštejnovci, od počiatku 18. storočia Fürstenber-govci. V roku 1921 pre reprezentačné účely prezidentov kúpil zámok štát.
Návštevníci môžu zavítať aspoň do rozľahlého zámockého parku a palmového skleníka z roku 1879.
