Piatok, 27. január, 2023 | Meniny má Bohuš

Pochovávanie, cintoríny aj úprava hrobov majú svoju históriu

Dušičkové sviatky majú pôvod v dávnej minulosti. Zaujímavé sú aj zvyky a rituály, ktoré súvisia s pochovávaním, hrobmi, prístupom k zosnulým.

(Zdroj: Peter Hudák)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dušičky slávime desať storočí

Ešte pred príchodom kresťanstva praktizovali takmer všetky národy rituály, zamerané na oslavu a priklonenie si mŕtvych predkov – tzv. manistické obrady. Kultu predkov dalo nový význam kresťanstvo: učí, že človek sa rodí spolu s nesmrteľnou dušou. Po pozemskom živote nasleduje iný spôsob existencie – posmrtný život. Katolíci veria, že duša sa po smrti očisťuje utrpením v očistci. Žijúci ľudia môžu dušiam pomôcť modlitbami, obetami, získavaním odpustkov, a tak ich vyslobodiť z očistcových múk. Dušičky ako cirkevná slávnosť boli zavedené v 10. storočí najskôr v ráde benediktínov vo Francúzsku. O niekoľko storočí sa už slávila spomienka na zosnulých v celej západnej Cirkvi.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: V okolí cintorínov počítajte s dopravnými obmedzeniami Čítajte 

Ľudové predstavy o duši človeka

Duša je chápaná ako nehmotná podstata človeka. Kedysi si ju ľudia predstavovali ako biely obláčik alebo bielu holubicu, vtáčika, svetielko. Keď človek umrie, ostáva vraj istý čas duša v prítomnosti tela, až neskôr sa od neho vzdiali. Sú zvláštne prípady, kedy dôjde k nejakej predzvesti smrti alebo po smrti k tzv. rozlúčke mŕtveho. V časoch, keď ľudia bývali v dreveničkách a chudobných obydliach verili, že gazda, ktorý prvý postavil príbytok, prebýva stále na danom mieste. Niekedy sa môže vteliť do hada alebo lasice. Tento had je neškodný, nesmie sa zabíjať. Prebýva pod prahom alebo pod pecou.

Prečítajte si tiež: Chýbali hrobové miesta, cintorín už rozšírili Čítajte 

Pohreb

V minulosti ľudia umierali doma, nie v nemocniciach a domoch dôchodcov. Preto súčasťou pohrebu bolo aj obriadenie mŕtveho, obliekanie, zhotovenie truhly, preloženie do truhly, úprava tela. Keď zvonili zvony umieračik, ľudia v dedine prestali pracovať a pomodlili sa za dušu zomrelého. V noci mŕtve telo strážili, bdeli pri mŕtvom. Smrť sa chápala ako prirodzená súčasť života. No v prístupe k mŕtvemu bolo cítiť strach i snahu nakloniť si ho. Ak zomrel nejaký zlý človek alebo ak došlo k násilnej smrti, či vražde, bola obava, že zosnulý môže žijúcim ľuďom škodiť, navrátiť sa do prostredia, kde žila. Po smrti sú vraj sú takéto duše nepokojné a dávajú veci „do poriadku“. Obzvlášť nebezpečnými boli vampíri a upíri. Starostlivo sa pristupovalo aj k pohrebu slobodného mládenca a slobodnej dievky. Vtedy sa pohreb robil ako posmrtná svadba. V minulosti mali niektoré národy dokonca surový zvyk, že ak zomrel nejaký význačný muž, usmrtili jednu otrokyňu a pochovali ju spolu s ním. Rituál vychádzal z rozšírenej predstavy, že i po smrti má človek biologické potreby. Preto i naši slovanskí predkovia dávali na hroby potraviny a nápoje. Ak sa mŕtvym nevyhovelo, mohli sa vrátiť a škodiacimi živým ľuďom.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Sviečku môžete zapáliť aj nenarodeným deťom Čítajte 

Plačky vyčítali mŕtvemu smrť

I dnes možno na pohreboch mladých ľudí vidieť obradové znaky svadby: je prítomná skupina družičiek a skupina družbov, odetých vo svetlých farbách, nesie sa svadobná kytica, veľký koláč, mladí majú pripnuté pierka. Niekde sa nosí aj horiaca sviečka, ktorá sa neskôr zhasne alebo zlomí. Rozlúčka s mŕtvym sa umocňuje aj prostredníctvom pohrebných odobierok a plačov. Je to nariekanie zväčša starších žien, ktoré kvílivým hlasom a smutnou melódiou prednášajú improvizované texty. Ich obsahom je vyčítanie, vykladanie a nariekanie nad mŕtvym. Niekedy dokonca obviňujú mŕtveho nebožtíka, že jeho odchodom uviedol pozostalú rodinu do ešte väčšej biedy. Pozostatok odobierok možno badať v parodickej forme napríklad pri scéne pochovávania basy na koniec fašiangov.

SkryťVypnúť reklamu

Cintorín ako miesto posledného odpočinku

V stredoveku sa pochovávalo výlučne v blízkosti kostolov, miesta pochovávania boli označené krížom na znamenie očakávaného vzkriesenia a celý cintorín bol pokladaný za bohoslužobný priestor. Cintoríny boli obohnané múrmi alebo plotom, oddeľujúci svet živých a svet mŕtvych a zároveň svet svetský od sveta posvätného. Po vkročení do cintorína sa mal preto človek správať úctivo a s bázňou. Nesmelo sa hlasno rozprávať, smiať, fajčiť, odpľúvať, inak by to bolo chápané ako znesvätenie miesta. Až donedávna sa pochovávalo výlučne do zeme – tzv. kostrové pochovávanie. Novšie sa telá môžu spopolňovať, pričom popol s pozostatkami zosnulého sa dáva do urny.

Cintoríny chránili pred záplavami

Cintoríny bývali situované na vyvýšených miestach tak, aby boli chránené pred záplavami. Ak sa muselo pochovať viac ľudí na rovnaké miesto, spodné vrstvy obsahujúce kosti skôr zomrelých, boli vybraté z hrobov a umiestnené v kostniciach, tzv. osáriách. Privilegované vrstvy boli pochovávané priamo v kostoloch v kryptách. Aj v kostoloch v okresoch Považská Bystrica, Púchov a Ilava sa nachádza veľa krýpt. Sú to miesta tajomné, skrývajúce dávnu regionálnu históriu. Údržbou cintorína boli v minulosti poverení volení muži – hrobári. Niekde ich volali aj jamári. Za dopredu dohodnutú odmenu (jedlo, pálenka, peniaze) vykopávali na cintoríne jamy pre uloženie truhly. Keďže to bola fyzicky náročná práca, mal poruke aj pomocníkov, prípadne mu pomáhali príbuzní zosnulého. Až neskôr sa na cintorínoch začali stavať malé kaplnky, slúžiace na vykonanie pohrebných obradov. Kvôli zvýšeniu hygieny sa po elektrifikácii obcí začali budovať domy smútku, márnice, kde sa uložilo telo zosnulého pred samotným pochovaním.

Estetická úprava hrobov

Dávnejšie sa hroby ozdobovali ihličnatou čečinou a ručne vyrábanými kvietkami alebo vencami. Kvety sa vyrábali z krepového papiera, pričom farba sa volila podľa veku pochovaného. Deťom sa dávali svetlé biele, ružové, kým starším ľuďom modré alebo fialové. Zapaľovať sviečky na hrob sa chodilo až v novembri, pričom návštevu vykonala hromadne celá rodina. Keď ešte neboli kahance, svetlo sviečok bolo závislé od počasia. Ak fúkalo alebo pršalo, cintorín bol vysvietený len krátko

Petronela Rágulová.

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  4. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Už len dnes: Predplatné SME.sk za jedinečnú cenu 30 eur
  8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  3. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  6. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  7. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok
  8. Zavedenie novej dane ohrozuje energetickú bezpečnosť Slovenska
  1. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 5 533
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 4 851
  3. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 2 617
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 360
  5. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 765
  6. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 631
  7. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 465
  8. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 399

Blogy SME

  1. Ján Šeďo: Človek môže byť kréténom napriek tomu, že z Bilie mu trčia len topánky.
  2. Vladimír Hrach: Je tu stret síl Dobra a síl Zla?
  3. Dada Vozáriková: Namíbijský denník (11): Záverečná – v luxuse Afriky (+ video)
  4. Irena Šimuneková: Kľak
  5. Ján Škerko: Do našej slnečnej sústavy politických strán prišla nová „modrá“ planéta, ktorú predstavil Mikuláš Dzurinda
  6. Zuza Kumanova: Nezabudnúť na holokaust je povinnosťou nás všetkých
  7. Post Bellum SK: Obete holokaustu nie sú len číslami, majú svoje mená
  8. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 564
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 17 635
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 934
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 897
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 5 025
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 617
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 598
  8. Věra Tepličková: Doktor Bukovský vyhral prvostupňový súd s blogerom 3 289
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Inteligentná domáca asistentka dokáže včas privolať pomoc, ak má senior ťažkosti.

Prevratnú novinku vyskúša prvých šesť rodín.


3 h
Ilustračná fotografia.

Prinášame veľký prehľad rodičovských príspevkov a dávok.


6 h
Ilustračné foto.

Cena elektriny je pre niektoré firmy vyššia ako ich celoročný príjem.


26. jan
Dominik Hronec

Scandi každý rok zdôrazňuje témy, ktoré sú súčasťou trendov v severskej kinematografii a hlavne spoločnosti.


25. jan

Blogy SME

  1. Ján Šeďo: Človek môže byť kréténom napriek tomu, že z Bilie mu trčia len topánky.
  2. Vladimír Hrach: Je tu stret síl Dobra a síl Zla?
  3. Dada Vozáriková: Namíbijský denník (11): Záverečná – v luxuse Afriky (+ video)
  4. Irena Šimuneková: Kľak
  5. Ján Škerko: Do našej slnečnej sústavy politických strán prišla nová „modrá“ planéta, ktorú predstavil Mikuláš Dzurinda
  6. Zuza Kumanova: Nezabudnúť na holokaust je povinnosťou nás všetkých
  7. Post Bellum SK: Obete holokaustu nie sú len číslami, majú svoje mená
  8. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 564
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 17 635
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 934
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 897
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 5 025
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 617
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 598
  8. Věra Tepličková: Doktor Bukovský vyhral prvostupňový súd s blogerom 3 289
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu