Streda, 14. november, 2018 | Meniny má Irma

Pochovávanie, cintoríny aj úprava hrobov majú svoju históriu

Dušičkové sviatky majú pôvod v dávnej minulosti. Zaujímavé sú aj zvyky a rituály, ktoré súvisia s pochovávaním, hrobmi, prístupom k zosnulým.

(Zdroj: Peter Hudák)
Článok pokračuje pod video reklamou

Dušičky slávime desať storočí

Ešte pred príchodom kresťanstva praktizovali takmer všetky národy rituály, zamerané na oslavu a priklonenie si mŕtvych predkov – tzv. manistické obrady. Kultu predkov dalo nový význam kresťanstvo: učí, že človek sa rodí spolu s nesmrteľnou dušou. Po pozemskom živote nasleduje iný spôsob existencie – posmrtný život. Katolíci veria, že duša sa po smrti očisťuje utrpením v očistci. Žijúci ľudia môžu dušiam pomôcť modlitbami, obetami, získavaním odpustkov, a tak ich vyslobodiť z očistcových múk. Dušičky ako cirkevná slávnosť boli zavedené v 10. storočí najskôr v ráde benediktínov vo Francúzsku. O niekoľko storočí sa už slávila spomienka na zosnulých v celej západnej Cirkvi.

Prečítajte si tiež: V okolí cintorínov počítajte s dopravnými obmedzeniami

Ľudové predstavy o duši človeka

Duša je chápaná ako nehmotná podstata človeka. Kedysi si ju ľudia predstavovali ako biely obláčik alebo bielu holubicu, vtáčika, svetielko. Keď človek umrie, ostáva vraj istý čas duša v prítomnosti tela, až neskôr sa od neho vzdiali. Sú zvláštne prípady, kedy dôjde k nejakej predzvesti smrti alebo po smrti k tzv. rozlúčke mŕtveho. V časoch, keď ľudia bývali v dreveničkách a chudobných obydliach verili, že gazda, ktorý prvý postavil príbytok, prebýva stále na danom mieste. Niekedy sa môže vteliť do hada alebo lasice. Tento had je neškodný, nesmie sa zabíjať. Prebýva pod prahom alebo pod pecou.

Prečítajte si tiež: Chýbali hrobové miesta, cintorín už rozšírili

Pohreb

V minulosti ľudia umierali doma, nie v nemocniciach a domoch dôchodcov. Preto súčasťou pohrebu bolo aj obriadenie mŕtveho, obliekanie, zhotovenie truhly, preloženie do truhly, úprava tela. Keď zvonili zvony umieračik, ľudia v dedine prestali pracovať a pomodlili sa za dušu zomrelého. V noci mŕtve telo strážili, bdeli pri mŕtvom. Smrť sa chápala ako prirodzená súčasť života. No v prístupe k mŕtvemu bolo cítiť strach i snahu nakloniť si ho. Ak zomrel nejaký zlý človek alebo ak došlo k násilnej smrti, či vražde, bola obava, že zosnulý môže žijúcim ľuďom škodiť, navrátiť sa do prostredia, kde žila. Po smrti sú vraj sú takéto duše nepokojné a dávajú veci „do poriadku“. Obzvlášť nebezpečnými boli vampíri a upíri. Starostlivo sa pristupovalo aj k pohrebu slobodného mládenca a slobodnej dievky. Vtedy sa pohreb robil ako posmrtná svadba. V minulosti mali niektoré národy dokonca surový zvyk, že ak zomrel nejaký význačný muž, usmrtili jednu otrokyňu a pochovali ju spolu s ním. Rituál vychádzal z rozšírenej predstavy, že i po smrti má človek biologické potreby. Preto i naši slovanskí predkovia dávali na hroby potraviny a nápoje. Ak sa mŕtvym nevyhovelo, mohli sa vrátiť a škodiacimi živým ľuďom.

Prečítajte si tiež: Sviečku môžete zapáliť aj nenarodeným deťom

Plačky vyčítali mŕtvemu smrť

I dnes možno na pohreboch mladých ľudí vidieť obradové znaky svadby: je prítomná skupina družičiek a skupina družbov, odetých vo svetlých farbách, nesie sa svadobná kytica, veľký koláč, mladí majú pripnuté pierka. Niekde sa nosí aj horiaca sviečka, ktorá sa neskôr zhasne alebo zlomí. Rozlúčka s mŕtvym sa umocňuje aj prostredníctvom pohrebných odobierok a plačov. Je to nariekanie zväčša starších žien, ktoré kvílivým hlasom a smutnou melódiou prednášajú improvizované texty. Ich obsahom je vyčítanie, vykladanie a nariekanie nad mŕtvym. Niekedy dokonca obviňujú mŕtveho nebožtíka, že jeho odchodom uviedol pozostalú rodinu do ešte väčšej biedy. Pozostatok odobierok možno badať v parodickej forme napríklad pri scéne pochovávania basy na koniec fašiangov.

Cintorín ako miesto posledného odpočinku

V stredoveku sa pochovávalo výlučne v blízkosti kostolov, miesta pochovávania boli označené krížom na znamenie očakávaného vzkriesenia a celý cintorín bol pokladaný za bohoslužobný priestor. Cintoríny boli obohnané múrmi alebo plotom, oddeľujúci svet živých a svet mŕtvych a zároveň svet svetský od sveta posvätného. Po vkročení do cintorína sa mal preto človek správať úctivo a s bázňou. Nesmelo sa hlasno rozprávať, smiať, fajčiť, odpľúvať, inak by to bolo chápané ako znesvätenie miesta. Až donedávna sa pochovávalo výlučne do zeme – tzv. kostrové pochovávanie. Novšie sa telá môžu spopolňovať, pričom popol s pozostatkami zosnulého sa dáva do urny.

Cintoríny chránili pred záplavami

Cintoríny bývali situované na vyvýšených miestach tak, aby boli chránené pred záplavami. Ak sa muselo pochovať viac ľudí na rovnaké miesto, spodné vrstvy obsahujúce kosti skôr zomrelých, boli vybraté z hrobov a umiestnené v kostniciach, tzv. osáriách. Privilegované vrstvy boli pochovávané priamo v kostoloch v kryptách. Aj v kostoloch v okresoch Považská Bystrica, Púchov a Ilava sa nachádza veľa krýpt. Sú to miesta tajomné, skrývajúce dávnu regionálnu históriu. Údržbou cintorína boli v minulosti poverení volení muži – hrobári. Niekde ich volali aj jamári. Za dopredu dohodnutú odmenu (jedlo, pálenka, peniaze) vykopávali na cintoríne jamy pre uloženie truhly. Keďže to bola fyzicky náročná práca, mal poruke aj pomocníkov, prípadne mu pomáhali príbuzní zosnulého. Až neskôr sa na cintorínoch začali stavať malé kaplnky, slúžiace na vykonanie pohrebných obradov. Kvôli zvýšeniu hygieny sa po elektrifikácii obcí začali budovať domy smútku, márnice, kde sa uložilo telo zosnulého pred samotným pochovaním.

Estetická úprava hrobov

Dávnejšie sa hroby ozdobovali ihličnatou čečinou a ručne vyrábanými kvietkami alebo vencami. Kvety sa vyrábali z krepového papiera, pričom farba sa volila podľa veku pochovaného. Deťom sa dávali svetlé biele, ružové, kým starším ľuďom modré alebo fialové. Zapaľovať sviečky na hrob sa chodilo až v novembri, pričom návštevu vykonala hromadne celá rodina. Keď ešte neboli kahance, svetlo sviečok bolo závislé od počasia. Ak fúkalo alebo pršalo, cintorín bol vysvietený len krátko

Petronela Rágulová.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Platíte si poistenie domova zbytočne?
  2. Volkswagen T-Cross má z každého niečo
  3. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete
  4. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní
  5. Objavte silu Q10 a zredukujte vrásky počas 4 týždňov
  6. First moment na leto 2019 je tu: 13 letovísk s výraznými zľavami
  7. SME pripravení na komunálne voľby vo veľkom štýle
  8. Hidradenitída - kožná choroba, o ktorej sa nehovorí
  9. Rozhodnite v sobotu o starostoch aj o svojom dôchodku!
  10. 8 vecí, ktoré môžu ohroziť úspešné podnikanie
  1. Kúpa založenej s.r.o. s históriou
  2. 5. ročník súťaže Equitone – originálne odvetrané fasády
  3. Platíte si poistenie domova zbytočne?
  4. Odborná exkurzia po vodných stavbách v Českej republike
  5. Diskusný stôl na tému Energetická certifikácia budov
  6. Druhy ochranných známok
  7. OMV má riešenie na neohlásených kuriérov
  8. Volkswagen T-Cross má z každého niečo
  9. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete
  10. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní
  1. First moment na leto 2019 je tu: 13 letovísk s výraznými zľavami 26 062
  2. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete 25 892
  3. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní 20 128
  4. SME pripravení na komunálne voľby vo veľkom štýle 9 823
  5. Hidradenitída - kožná choroba, o ktorej sa nehovorí 8 665
  6. Platíte si poistenie domova zbytočne? 8 108
  7. Neukladajte si nič, čo vás môže ohroziť. Ako zabezpečiť telefón? 6 953
  8. Rozhodnite v sobotu o starostoch aj o svojom dôchodku! 6 198
  9. 5 brigád, ktoré pomôžu v budúcej kariére 6 104
  10. 8 vecí, ktoré môžu ohroziť úspešné podnikanie 5 642

Hlavné správy z MY Považská

Projekt Vzostup o5 v múzeu sprístupnil kultúru hendikepovaným

Podpora a rozvoj kultúrnych potrieb ľudí so zdravotným postihnutím je hlavným cieľom projektu Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Vzostup o5 v múzeu.

OLAF našiel pochybenia pri firme z Trenčína

Mimovládna organizácia tvrdí, že trenčianska firma presunula jednoduchou operáciou šesť miliónov do vreciek cyperskej firmy. Tá za tým vidí konkurenčný boj. Prípad vyšetruje NAKA.

Po zotmení sa vybral k ihrisku zaujímavý sprievod

Cestu označovali sprievodu rozsvietené tekvice. Do miestnej časti Púchova prišlo na festival určený hlavne deťom veľa ľudí.

Bábätká z považskobystrického regiónu

Fotografie bábätiek z považskobystrickej a trenčianskej pôrodnice.

Kvašov bojoval o pozíciu jesenného lídra. Podarilo sa?

Sumár a komentáre 15. kola 5. futbalovej ligy.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Jahody v novembri. Ovocinári vyhlásili samozber

Ovocinári pozývajú prvýkrát v histórii na novembrový samozber jahôd.

OLAF našiel pochybenia pri firme z Trenčína

Mimovládna organizácia tvrdí, že trenčianska firma presunula jednoduchou operáciou šesť miliónov do vreciek cyperskej firmy. Tá za tým vidí konkurenčný boj. Prípad vyšetruje NAKA.

Pezinok zasiahla vlna facebookových voličov, tvrdí Solga

Čo považuje za dôvod neúspechu? Ako plánuje pôsobiť v komunálnej politike v budúcnosti? A čo by odkázal novozvolenému primátorovi Hianikovi? Prečítajte si rozhovor s Oliverom Solgom.

Vybrali SME

Už ste čítali?