POVAŽSKÁ BYSTRICA. Megawaste Slovakia je spoločnosť, ktorá sa stará v meste o vývoz odpadu. Prevádzkujú aj skládku v Podstrání pri Lednických Rovniach. Konateľ spoločnosti Róbert Bušfy hovorí, že v regióne sa musíme aj v najbližších desiatich rokoch spoliehať len na ňu. Aby bol stav udržateľný, nevyhnutné je dôsledné separovanie.
Kde končí komunálny odpad
Komunálny odpad z Považskej Bystrice a okolia, teda približne z tridsiatich dedín, končí na skládke Podstránie pri Lednických Rovniach. Mesto sa na objeme odpadu podieľa asi šesťdesiatimi percentami, čo je asi 12-tisíc ton. Zvyšok je okolie a odpad z priemyslu. Spoločnosť Megawaste zváža odpad aj obciam z Púchovskej doliny. Z mesta Púchov nevozí, tento odpad končí na skládke pri Novej Dubnici. „Celkovo ukladáme asi 30-tisíc ton,“ spresňuje Bušfy.
Skládka a triediaca linka
Legislatíva na Slovensku kladie podmienky tak, aby dochádzalo v čo najväčšej miere a najrýchlejšie k odklonu od skládkovania. „Skládkovanie je posledná možnosť, ako má odpad končiť. Zavádzajú sa mechanizmy, aby sa zvyšovala separácia. Ak sa už vyváža na skládku, majú na nej končiť len komodity, ktoré sa nedajú likvidovať inak,“ hovorí Bušfy.
Na skládke končí obsah všetkých čiernych nádob, ktoré sú po meste. Zákon hovorí , že v roku 2030 by tu mala končiť len polovica objemu odpadu a zvyšok by mal byť upotrebený. „Preto aj my pripravujeme kroky, aby sme odpad, ktorý vyvezieme z čiernych nádob, ešte skôr, ako pôjde na skládku, pretriedili na automatizovanej separačnej linke. Časti, ktoré sa dajú ešte nejako využiť, by sa dávali bokom,“ vysvetľuje Bušfy.
Na Slovenku platíme najmenej, aj preto málo triedime Čítajte Aby sa nezahlcovala
Veľa komodít dnes už nepatrí do čiernej nádoby. Vývozca však do nej nevidí, nevie, čím je naplnená. V tomto smere je dôležitá zmena myslenia ľudí, aby si osvojili význam separovania a nehádzali do nich, čo sa dá vytriediť. „Nevieme, čo všetko sa pozbiera do auta. Nemal by tam napríklad byť biologicky rozložiteľný odpad. Sme povinní, ak pri prehliadke na takéto niečo prídeme, vylúčiť takýto obsah zo skládkovania a nemôžeme ho uložiť,“ hovorí Bušfy s tým, že robia aj vizuálnu kontrolu.
V Považskej Bystrici sú konkrétne pre takýto druh odpadu osadené hnedé nádoby. Biologicky rozložiteľný odpad sa likviduje inde. „Nakladáme ho a odvážame do areálu skládky, kde máme aj kompostovisko. Aj ten však ešte musíme dotrieďovať, lebo býva veľmi znečistený. Často tam bývajú plechovky, dokonca sme našli aj hrniec plný zvyškov jedla,“ hovorí o problémoch Bušfy. Ľudia za biologicky rozložiteľný odpad považujú často aj niečo, čo ním nie je. Zvyšky z jedla, kosti, napríklad nemajú v zberných nádobách na „zelený odpad“ čo robiť. Komoditu, ktorá do hnedej nádoby patrí, zase nesmú vhadzovať v igelitových vreckách. Odpad z hnedých nádob sa mieša so slamou a spoločnosť vytvára certifikovaný produkt, ktorý sa dá využiť ako prirodzené hnojivo. Ak skončí „zelený odpad“ tam, kde má, dá sa teda ešte ďalej zhodnotiť a nezahlcuje zbytočne skládku. Podobne je to aj s inými komoditami. Ak sa bude naozaj dôsledne separovať, objemy na skládke sa musia znížiť.
Pri biologicky rozložiteľnom odpade Róber Bušfy naznačil, že systém, ktorý sa zavádza, má rezervy. Malý problém vzniká napríklad aj s tým, kam so zvyškami jedla a spomínanými kosťami. „Ľudia to štandardne vyhadzujú do komunálu a nemajú asi ani inú možnosť. Toto je jedna z komodít, pri ktorej sa ukazuje, že veci ešte nie sú legislatívne a organizačne dotiahnuté,“ vysvetľuje s tým, že musí zapracovať štát. Aj nebezpečné komodity.
Spoločnosti Megawaste sa ako prevádzkovateľovi skládky stáva, že v odpade bývajú aj zložky, ktoré sú nebezpečné. „Napríklad pri nadrozmernom odpade sme neraz objavili, že sa v kontajneri nachádzal aj nebezpečný odpad. Išlo o azbest či eternit zo strechy,“ uviedol Bušfy.
Toto vizuálne odfiltrovať dokázali. Ak sa niečo podobné vyskytne, auto s odpadom zastavia. Prípadne, ak je už odpad vysypaný, späť ho musia naložiť. „O tom, čo sa stalo, sa potom urobí zápis a auto posielame preč. Naša povinnosť je tiež následne niečo podobné hlásiť na okresný úrad, odbor životného prostredia. Ten ďalej vo veci koná.“
Poplatok za uloženie odpadu od januára narastie Čítajte Región závislý od skládkovania
Róbert Bušfy vysvetľuje, že Európska únia stanovuje pri narábaní s odpadom určitý systém, v ktorom sú vymedzené priority. Na prvom mieste je predchádzanie vzniku odpadu. To znamená, že by sme ho nemali tvoriť. Na druhom mieste je jeho príprava na opätovné používanie. Vytvorí sa tuhé alternatívne palivo, alebo niečo, čo sa dá následne ďalej použiť. Tretím stupňom v systéme je recyklácia. Štvrtým je spaľovanie, keď sa tvorí vďaka odpadu teplo a až piate je skládkovanie.
„Ak sa pozrieme, akým spôsobom aplikuje Slovensko túto hierarchiu, náš región je veľmi závislý od skládkovania. Nie je tu vytvorená infraštruktúra a ani neviem o nejakých pripravovaných projektoch, ktoré by naznačovali, že sa bude s komunálnym odpadom nakladať iným spôsobom,“ hovorí Bušfy.
Rozširovanie na Podstrání
Spoločnosť Megawaste je nútená rozširovať skládku v Podstrání o ďalšiu etapu. „Pokračujeme vlastne v tých činnostiach, ktoré sme robili doteraz a ide o najhorší spôsob likvidácie odpadu,“ dodáva konateľ Megawaste.
Smerom na juh, na Trenčín, sa tiež len skládkuje. Rovnako je to v žilinskom regióne. „Neviem o tom, že by išiel štát nejako v tomto smere zasahovať. Či už prostredníctvom komunikácie s vyššími územnými celkami alebo organizovaním nejakej širšej celoslovenskej debaty. Nezachytil som, že by na Slovensku malo vzniknúť niečo iné, napríklad nadregionálne spaľovne.“
Minúta po minúte: Diskusia MY s VAMI Súčasnosť a perspektívy odpadového hospodárstva v regióne Považia Čítajte Dotácie alebo vyššie poplatky
Pri spaľovniach ide aj o otázku ekonomickej efektívnosti. „V Považskej Bystrici je cena za uloženie tony odpadu okolo 38 eur a v košickej spaľovni 70 eur. Náklady na budovanie spaľovní sú totiž násobne vyššie,“ uvádza Bušfy. Dodáva, že takáto forma likvidácie odpadu by potom mala byť dotovaná. Ak nie, musia sa zvýšiť poplatky za odpad, ktoré sa vyberajú od obyvateľov. Budovanie novej kazety na skládke je podľa Bušfyho zatiaľ jedinou cestou, ako zastabilizovať situáciu v regióne na nasledujúcich desať rokov. „Je to však relatívne krátka doba a na prípravu výstavby zariadenia pre energetické zhodnocovanie je tiež veľmi krátky časový úsek,“ dáva odpoveď, ktorá je zároveň otázkou, čo s odpadom ďalej, Bušfy.
Dodáva ešte, že pri narábaní s odpadom sa vyskytuje aj paradox. „Je fakt, že my u nás nevieme, čo robiť s odpadom a pritom sa na Slovensko vozia tisíce odpadu zo zahraničia, ktorý sa spaľuje v cementárkach.“
Vzdelávanie a osveta sú dôležité
Stretnutie na konferencii MY S VAMI, ktoré sa zameralo na odpadové hospodárstvo, bolo vlastne hľadaním lokálnych riešení. Od viacerých účastníkov odznelo, aké dôležité je vzdelávanie a osveta. Veľký dôraz na to kladú aj v spoločnosti Megawaste. Majú vytvorený vlastný vzdelávací systém, aby učili ľudí narábať s odpadom. Zameriavajú sa na deti. „Nie je to samoúčelné. Deti dokážu najlepšie preniesť do rodín, čo sa tam má dostať. Je ťažké meniť zvyky starších ľudí, prípadne strednej generácie. Deti sú však veľmi dobrým nositeľom nových myšlienok,“ vysvetľuje Bušfy.
Za minulý rok informovali a vzdelávali viac ako dve tisícky detí v považskobystrických školách. Ide o hravú formu. „Prídeme väčšinou aj s autom a tiež učíme konkrétne fyzicky deti triediť odpad. Narábajú, samozrejme, s nezávadnými, čistými predmetmi.“Aby videli aj odvrátenú tvár toho, čo prináša konzumná spoločnosť, berú ich tiež na skládku odpadu.
Hlavne za peniaze mesta
Vzdelávanie robí aj samospráva a rôzne úrady. Tie však majú aj možnosť postihovať finančne pri znečisťovaní životného prostredia. „My takéto právomoci nemáme. Môžeme znečisťovateľov akurát nahlasovať,“ vysvetľuje Bušfy. Veľa nelegálnych skládok sa nakoniec odpratáva na náklady mesta. Systém nie je podľa konateľa spoločnosti Megawaste adresný a mesto tiež nie je veľmi často pristupuje k pokutovaniu ľudí.
„Chápem, že všetko sa ešte vyvíja a ľudia môžu mať nejasno, kde s akým odpadom. Určite však nie je nevedomosťou, ak niekto vyloží ku kontajneru desať starých okien po prestavbe bytu alebo niekoľko kusov nábytku.“
Možnosti pritom občania majú. Spoločnosť Magawaste prevádzkuje zberný dvor, v meste existuje viacero zberných miest. Sú teda zóny, kde môže obyvateľ odviesť odpad a bezplatne sa ho zbaviť. Viac sa chce Megawaste zamerať v budúcnosti aj na komunikáciu s podnikateľskými subjektmi, aby sa znížil odpad v kontajneroch a nádobách na separovaný zber, kde robia zvoz.„Ak má totiž nejaký obchodný dom o polovicu menej kontajnerov, ako má mať, pýtam sa potom, kde ich odpad končí. Len v ostatných nádobách, ktoré sú určené pre domácnosti a ktorých zvoz platí mesto,“ hovorí Bušfy. Ľudia musia jednoducho pri narábaní s odpadom podľa konateľa spoločnosti Megawaste Róberta Bušfyho čo najskôr zmeniť myslenie. Už včera bolo vraj možno neskoro.
ZMENY ZÁKONA SPRED DVOCH ROKOV
Národná rada Slovenskej republiky schválila 17. marca 2015 nový zákon o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2016. Zákon je zložitý a významne sa dotkol pôsobnosti všetkých miest a obcí.Zákon mal predovšetkým zvýšiť množstvo vytriedeného odpadu v mestách a obciach bez akéhokoľvek finančného zaťaženia samosprávy, až na biologicky rozložiteľný odpad a drobný stavebný odpad.Zlepšenie triedeného zberu má zabezpečiť zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV). Ide o povinnosti výrobcov postarať sa o odpad od začiatku až po jeho spracovanie. Vzťahovať sa bude na viacero komodít – vozidlá, pneumatiky, elektroodpad, batérie a akumulátory, obaly a taktiež neobalové výrobky.Najvýznamnejšie zmeny z pohľadu obcí sú pri triedenom zbere odpadu z obalov a neobalových výrobkov. Zákon dáva povinnosť výrobcom, ktorých budú reprezentovať organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), prevziať existujúci systém triedeného zberu zavedený v mestách a obciach.
OZV bude musieť využiť nádoby, respektíve vrecový systém a frekvenciu ich zberu tak, ako je to v obci zavedené. Iba na základe dohody s obcou bude môcť byť systém triedeného zberu zmenený. Rozhodujúce slovo pri tom, ako bude triedený zber v obci organizovaný, bude mať aj naďalej obec, ktorá bude schvaľovať podmienky vo všeobecne záväznom nariadení o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi.
Podľa nového odpadového systému, pokiaľ sa mesto či obec dohodne s OZV na systéme triedeného zberu, bude OZV priamo príslušnej zberovej spoločnosti v obci hradiť všetky náklady bez ďalšieho administratívneho zaťaženia obce až na biologicky rozložiteľný odpad
