Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Pri narábaní s odpadom musíme celkom zmeniť myslenie

Aj najbližšie desaťročia sa môžeme spoliehať pri narábaní s odpadom len na skládku. Je dôležité, aby sa zbytočne nazahlcovala.

Konateľ Megawaste Slovakia, Róbert BušfyKonateľ Megawaste Slovakia, Róbert Bušfy (Zdroj: Bernadetta Pitoňáková)

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Megawaste Slovakia je spoločnosť, ktorá sa stará v meste o vývoz odpadu. Prevádzkujú aj skládku v Podstrání pri Lednických Rovniach. Konateľ spoločnosti Róbert Bušfy hovorí, že v regióne sa musíme aj v najbližších desiatich rokoch spoliehať len na ňu. Aby bol stav udržateľný, nevyhnutné je dôsledné separovanie.

Kde končí komunálny odpad

Komunálny odpad z Považskej Bystrice a okolia, teda približne z tridsiatich dedín, končí na skládke Podstránie pri Lednických Rovniach. Mesto sa na objeme odpadu podieľa asi šesťdesiatimi percentami, čo je asi 12-tisíc ton. Zvyšok je okolie a odpad z priemyslu. Spoločnosť Megawaste zváža odpad aj obciam z Púchovskej doliny. Z mesta Púchov nevozí, tento odpad končí na skládke pri Novej Dubnici. „Celkovo ukladáme asi 30-tisíc ton,“ spresňuje Bušfy.

Skryť Vypnúť reklamu

Skládka a triediaca linka


Legislatíva na Slovensku kladie podmienky tak, aby dochádzalo v čo najväčšej miere a najrýchlejšie k odklonu od skládkovania. „Skládkovanie je posledná možnosť, ako má odpad končiť. Zavádzajú sa mechanizmy, aby sa zvyšovala separácia. Ak sa už vyváža na skládku, majú na nej končiť len komodity, ktoré sa nedajú likvidovať inak,“ hovorí Bušfy.

Na skládke končí obsah všetkých čiernych nádob, ktoré sú po meste. Zákon hovorí , že v roku 2030 by tu mala končiť len polovica objemu odpadu a zvyšok by mal byť upotrebený. „Preto aj my pripravujeme kroky, aby sme odpad, ktorý vyvezieme z čiernych nádob, ešte skôr, ako pôjde na skládku, pretriedili na automatizovanej separačnej linke. Časti, ktoré sa dajú ešte nejako využiť, by sa dávali bokom,“ vysvetľuje Bušfy.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Na Slovenku platíme najmenej, aj preto málo triedime Čítajte 

Aby sa nezahlcovala

Veľa komodít dnes už nepatrí do čiernej nádoby. Vývozca však do nej nevidí, nevie, čím je naplnená. V tomto smere je dôležitá zmena myslenia ľudí, aby si osvojili význam separovania a nehádzali do nich, čo sa dá vytriediť. „Nevieme, čo všetko sa pozbiera do auta. Nemal by tam napríklad byť biologicky rozložiteľný odpad. Sme povinní, ak pri prehliadke na takéto niečo prídeme, vylúčiť takýto obsah zo skládkovania a nemôžeme ho uložiť,“ hovorí Bušfy s tým, že robia aj vizuálnu kontrolu.

V Považskej Bystrici sú konkrétne pre takýto druh odpadu osadené hnedé nádoby. Biologicky rozložiteľný odpad sa likviduje inde. „Nakladáme ho a odvážame do areálu skládky, kde máme aj kompostovisko. Aj ten však ešte musíme dotrieďovať, lebo býva veľmi znečistený. Často tam bývajú plechovky, dokonca sme našli aj hrniec plný zvyškov jedla,“ hovorí o problémoch Bušfy. Ľudia za biologicky rozložiteľný odpad považujú často aj niečo, čo ním nie je. Zvyšky z jedla, kosti, napríklad nemajú v zberných nádobách na „zelený odpad“ čo robiť. Komoditu, ktorá do hnedej nádoby patrí, zase nesmú vhadzovať v igelitových vreckách. Odpad z hnedých nádob sa mieša so slamou a spoločnosť vytvára certifikovaný produkt, ktorý sa dá využiť ako prirodzené hnojivo. Ak skončí „zelený odpad“ tam, kde má, dá sa teda ešte ďalej zhodnotiť a nezahlcuje zbytočne skládku. Podobne je to aj s inými komoditami. Ak sa bude naozaj dôsledne separovať, objemy na skládke sa musia znížiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri biologicky rozložiteľnom odpade Róber Bušfy naznačil, že systém, ktorý sa zavádza, má rezervy. Malý problém vzniká napríklad aj s tým, kam so zvyškami jedla a spomínanými kosťami. „Ľudia to štandardne vyhadzujú do komunálu a nemajú asi ani inú možnosť. Toto je jedna z komodít, pri ktorej sa ukazuje, že veci ešte nie sú legislatívne a organizačne dotiahnuté,“ vysvetľuje s tým, že musí zapracovať štát. Aj nebezpečné komodity.

Spoločnosti Megawaste sa ako prevádzkovateľovi skládky stáva, že v odpade bývajú aj zložky, ktoré sú nebezpečné. „Napríklad pri nadrozmernom odpade sme neraz objavili, že sa v kontajneri nachádzal aj nebezpečný odpad. Išlo o azbest či eternit zo strechy,“ uviedol Bušfy.

Toto vizuálne odfiltrovať dokázali. Ak sa niečo podobné vyskytne, auto s odpadom zastavia. Prípadne, ak je už odpad vysypaný, späť ho musia naložiť. „O tom, čo sa stalo, sa potom urobí zápis a auto posielame preč. Naša povinnosť je tiež následne niečo podobné hlásiť na okresný úrad, odbor životného prostredia. Ten ďalej vo veci koná.“

Prečítajte si tiež: Poplatok za uloženie odpadu od januára narastie Čítajte 

Región závislý od skládkovania


Róbert Bušfy vysvetľuje, že Európska únia stanovuje pri narábaní s odpadom určitý systém, v ktorom sú vymedzené priority. Na prvom mieste je predchádzanie vzniku odpadu. To znamená, že by sme ho nemali tvoriť. Na druhom mieste je jeho príprava na opätovné používanie. Vytvorí sa tuhé alternatívne palivo, alebo niečo, čo sa dá následne ďalej použiť. Tretím stupňom v systéme je recyklácia. Štvrtým je spaľovanie, keď sa tvorí vďaka odpadu teplo a až piate je skládkovanie.

„Ak sa pozrieme, akým spôsobom aplikuje Slovensko túto hierarchiu, náš región je veľmi závislý od skládkovania. Nie je tu vytvorená infraštruktúra a ani neviem o nejakých pripravovaných projektoch, ktoré by naznačovali, že sa bude s komunálnym odpadom nakladať iným spôsobom,“ hovorí Bušfy.

Rozširovanie na Podstrání

Spoločnosť Megawaste je nútená rozširovať skládku v Podstrání o ďalšiu etapu. „Pokračujeme vlastne v tých činnostiach, ktoré sme robili doteraz a ide o najhorší spôsob likvidácie odpadu,“ dodáva konateľ Megawaste.

Smerom na juh, na Trenčín, sa tiež len skládkuje. Rovnako je to v žilinskom regióne. „Neviem o tom, že by išiel štát nejako v tomto smere zasahovať. Či už prostredníctvom komunikácie s vyššími územnými celkami alebo organizovaním nejakej širšej celoslovenskej debaty. Nezachytil som, že by na Slovensku malo vzniknúť niečo iné, napríklad nadregionálne spaľovne.“

Prečítajte si tiež: Minúta po minúte: Diskusia MY s VAMI Súčasnosť a perspektívy odpadového hospodárstva v regióne Považia Čítajte 

Dotácie alebo vyššie poplatky

Pri spaľovniach ide aj o otázku ekonomickej efektívnosti. „V Považskej Bystrici je cena za uloženie tony odpadu okolo 38 eur a v košickej spaľovni 70 eur. Náklady na budovanie spaľovní sú totiž násobne vyššie,“ uvádza Bušfy. Dodáva, že takáto forma likvidácie odpadu by potom mala byť dotovaná. Ak nie, musia sa zvýšiť poplatky za odpad, ktoré sa vyberajú od obyvateľov. Budovanie novej kazety na skládke je podľa Bušfyho zatiaľ jedinou cestou, ako zastabilizovať situáciu v regióne na nasledujúcich desať rokov. „Je to však relatívne krátka doba a na prípravu výstavby zariadenia pre energetické zhodnocovanie je tiež veľmi krátky časový úsek,“ dáva odpoveď, ktorá je zároveň otázkou, čo s odpadom ďalej, Bušfy.

Dodáva ešte, že pri narábaní s odpadom sa vyskytuje aj paradox. „Je fakt, že my u nás nevieme, čo robiť s odpadom a pritom sa na Slovensko vozia tisíce odpadu zo zahraničia, ktorý sa spaľuje v cementárkach.“

Vzdelávanie a osveta sú dôležité

Stretnutie na konferencii MY S VAMI, ktoré sa zameralo na odpadové hospodárstvo, bolo vlastne hľadaním lokálnych riešení. Od viacerých účastníkov odznelo, aké dôležité je vzdelávanie a osveta. Veľký dôraz na to kladú aj v spoločnosti Megawaste. Majú vytvorený vlastný vzdelávací systém, aby učili ľudí narábať s odpadom. Zameriavajú sa na deti. „Nie je to samoúčelné. Deti dokážu najlepšie preniesť do rodín, čo sa tam má dostať. Je ťažké meniť zvyky starších ľudí, prípadne strednej generácie. Deti sú však veľmi dobrým nositeľom nových myšlienok,“ vysvetľuje Bušfy.

Za minulý rok informovali a vzdelávali viac ako dve tisícky detí v považskobystrických školách. Ide o hravú formu. „Prídeme väčšinou aj s autom a tiež učíme konkrétne fyzicky deti triediť odpad. Narábajú, samozrejme, s nezávadnými, čistými predmetmi.“Aby videli aj odvrátenú tvár toho, čo prináša konzumná spoločnosť, berú ich tiež na skládku odpadu.

Hlavne za peniaze mesta

Vzdelávanie robí aj samospráva a rôzne úrady. Tie však majú aj možnosť postihovať finančne pri znečisťovaní životného prostredia. „My takéto právomoci nemáme. Môžeme znečisťovateľov akurát nahlasovať,“ vysvetľuje Bušfy. Veľa nelegálnych skládok sa nakoniec odpratáva na náklady mesta. Systém nie je podľa konateľa spoločnosti Megawaste adresný a mesto tiež nie je veľmi často pristupuje k pokutovaniu ľudí.

„Chápem, že všetko sa ešte vyvíja a ľudia môžu mať nejasno, kde s akým odpadom. Určite však nie je nevedomosťou, ak niekto vyloží ku kontajneru desať starých okien po prestavbe bytu alebo niekoľko kusov nábytku.“

Možnosti pritom občania majú. Spoločnosť Magawaste prevádzkuje zberný dvor, v meste existuje viacero zberných miest. Sú teda zóny, kde môže obyvateľ odviesť odpad a bezplatne sa ho zbaviť. Viac sa chce Megawaste zamerať v budúcnosti aj na komunikáciu s podnikateľskými subjektmi, aby sa znížil odpad v kontajneroch a nádobách na separovaný zber, kde robia zvoz.„Ak má totiž nejaký obchodný dom o polovicu menej kontajnerov, ako má mať, pýtam sa potom, kde ich odpad končí. Len v ostatných nádobách, ktoré sú určené pre domácnosti a ktorých zvoz platí mesto,“ hovorí Bušfy. Ľudia musia jednoducho pri narábaní s odpadom podľa konateľa spoločnosti Megawaste Róberta Bušfyho čo najskôr zmeniť myslenie. Už včera bolo vraj možno neskoro.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Päť chýb pri zateplení strechy
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 895
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 704
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 490
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 545
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 819
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 721
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 603
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 376
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 177
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 165
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Pagáč: Belušu v druhej lige nechceli

Hlavný sponzor FK Beluša sa smial na komentároch fanúšikov Slovana

Hlavný sponzor FK Beluša Rastislav Pagáč.
Ali Lembakoali o Púchove, rasizme na trávnikoch či živote v Afrike.

Nadávali mu do opice, hádzali po ňom banány. Lembakoali: Pár miestam som sa vyhýbal

Čierna perla futbalového Púchova ALIAS LEMBAKOALI (49), ktorému nikto nepovie inak ako Ali, nedá na mesto pod Lachovcom dopustiť.

Ali Lembakoali obliekal púchovský dres štyri roky.

Považskobystrická nemocnica zápasí s nedostatkom krvi

Hematologicko-transfúzne oddelenie Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici zápasí s nedostatkom zásob krvi. Na jej darovanie vyzýva darcov na sociálnej sieti.

Tradičné motorkárske darovanie krvi v Sečovciach. Tradícia ostala neporušená.

V Košeci chcú na testovanie vyčleniť prioritne priestory v exteriéri

V obci Košeca v Ilavskom okrese chce samospráva vyčleniť prioritne priestory v exteriéri.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Sedemnásťročného chlapca zavalil strom

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia na pomoc 17-ročnému chlapcovi, ktorého v lesnom teréne v katastri obce Zákopčie zavalil strom.

Už ste čítali?