Triedený zber si nastavuje obec

Starostovia sa sťažujú, že po vyseparovaní odpadu mávajú problémy s odvozom.

– Áno, stáva sa to. Snažíme sa však vždy hľadať riešenie. Ak je to potrebné, urobíme mimoriadny vývoz a odpad im vyvezieme aj nad rámec zmluvy. Chceme byť ústretoví, no na druhej strane starostovia často niečo chcú a keď sa pozrieme na vyzbierané množstvá a prepočítame efektívnosť, vychádza nám, že robíme aj zbytočné veci. Chápem pohľad starostov, že chcú mať vyvezené, na druhej strane musíme s peniazmi výrobcov nakladať efektívne. Systém musí byť jednoducho nastavený tak, aby boli všetci spokojní. Vedenie obcí, ich obyvatelia, aby mali zabezpečené vývozy, ale tiež aby sa nevyvážali prázdne nádoby. Očakávame aj spätnú väzbu od starostov, aby sa nastavili systémy.

V čom je základný problém, ak nefunguje narábanie s odpadmi? Aká je vaša skúsenosť?

– Problémom je, že občan sa o odpad začne zaujímať v tej chvíli, keď mu vznikne. Dôležité je pritom zabezpečovať veci dopredu. Napríklad ak prerábam dom, alebo sa mi rozbije umývadlo, potrebujem vedieť, kde mám odpad dať. Na obecnom úrade musí občanovi hneď niekto povedať, kam s ním. Prípadne sa musí k informácii dostať rýchlo a bez problémov na webovej stránke. Toto je naozaj dôležité, aby mali ľudia všetky informácie, keď ich potrebujú. Nie vždy to tak je. Snažíme sa obciam pomáhať. Chodíme do terénu, máme sieť regionálnych zástupcov, ktorí sa snažia prísť, ak je problém. Niekde častejšie, niekde menej často.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Pri narábaní s odpadom musíme celkom zmeniť myslenie Čítajte 

Uveďte, ako pomáhate?

- Počítame obciam napríklad štandardy, aby mohli dostať toľko nádob, koľko potrebujú. Sťažujú sa, že ich nemajú. Keby ste sa však spýtali, koľkí z nich si počítali štandardy a zdôvodnili, že takto im vychádza stav a podľa neho potom niečo chcú, nájde sa zúfalo málo tých, čo to naozaj reálne robia. Je to pre nich komplikované, nerozumejú tomu. Snažíme sa im preto práve v tomto vychádzať v ústrety a vysvetľovať.

Viete uviesť nejaký konkrétnejší príklad?

- Napríklad, ak majú vývoz papiera v obci každý mesiac a pozriem, čo vyzbierali, vychádza nám, že zoberieme tri vrecia a zvyšok na odvoz chýba. Do obce totiž chodí výkupca, majú školský zber. Takže my nemôžme platiť vývoz každý mesiac, ide o neekonomický postup. Navrhneme zmenu na vývoz štyrikrát ročne. Potom však treba občanov informovať, že chodí vývozca, je zber a papier majú dať tam. Alebo sa toto zruší, papier bude a my pridáme nádoby. Všetko je v podstate o nastavení. Ak ušetríme pri zbere na papieri, dokážeme posilniť napríklad zber plastov. Peniaze jednoducho potečú tam, kde sú potrebné.

Položiek je veľa. Ak majú všetko zabezpečiť obce dokonale, je to náročné. Zaviedol sa nejaký systém, nefunguje dlho a teraz sa ide opäť meniť. Čo hovoríte na toto? Nebude to mätúce, neprinesie to ďalšie komplikácie?

– Pre starostov by sa principiálne nemalo nič zmeniť. Systém by mal kontinuálne pokračovať ďalej. Oni sú tí, ktorí si nastavujú systém triedeného zberu v obci. Tí, ktorí si povedia, že sa bude zbierať do vriec alebo kontajnerov, aj tí, čo fungovanie zavedú a dajú do všeobecne záväzných nariadení. OZV môže byť poradným orgánom, ktorý dá nejaké odporúčania, ale oni ich môžu prijať aj nemusia. Bohužiaľ, dnes je situácia taká, že sa snažíme peniaze šetriť. V systéme je ich veľmi málo. Ministerstvo však pripravuje kroky, aby bolo viac. My sme na zmeny pripravení, vieme obciam pomôcť. Máme odborne zdatné osoby, ktoré poradia. A to nielen s triedeným zberom. Systém sa však musí už konečne stabilizovať.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Na Slovenku platíme najmenej, aj preto málo triedime Čítajte 

Rozoberal sa tu aj jeden konkrétny problém. Išlo o odstránenie uhynutých zvierat,ktoré sa objavili ako nepríjemný odpad v katastri obce. Ide o špecifickú skupinu, kde je problematické dokázať vinníka.

– Čo sa nás týka, pokiaľ je podiel nečistôt do päťdesiat percent a nájde sa tam aj uhynuté zviera, nikdy sme to nedávali obci spoplatniť. OZV hradí celé náklady, aj odpad z dotriedenia. Problémom je, keď sa niečo podobné opakuje príliš často. Vtedy sa snažíme starostov motivovať, aby na veci lepšie dozreli. Aby si prebehli po obci. Neporiadok zväčša robia jeden, dvaja ľudia. Takíto jedinci pokazia potom prácu mnohých ľudí.

Robíte aj kontroly či analýzy, ako sa narába s odpadom?

Analýzy robievame. Robili sme napríklad v jednej obci na západnom Slovensku raz analýzu triedeného odpadu, kde priamo starosta prišiel a videl, čo všetko sa v odpade nachádza. Môže to použiť, môže to dať na web a informovať obyvateľov. Napríklad aj o tom, že uhynutý pes nepatrí do papiera. Aj s takýmito prípadmi sa totiž stretávame. Často sa stretávame s tým, že starosta povie: „Ale to je vaše, nie naše.“ My ale narábanie s odpadom len financujeme, ale zodpovednosť aj celé nastavenie je na nich.

Aké sú teda konkrétne povinnosti obce?

- Napríklad evidencia, ktorá je veľmi dôležitá. Robí ju obec aj zberová spoločnosť, teda subjekt, ktorý zabezpečuje zvoz opadu. Aké údaje nahlási zberová spoločnosť do evidencie obce, také isté máme my k dispozícii a tie sa potom používajú na výpočty štandardov. Takže každý starosta si musí tieto veci sám odsledovať a dbať, aby mu čísla sedeli. Nevyhnutná je spolupráca a treba pochopiť, ako funguje systém. My vychádzame z údajov, ktoré nám nahlási zberová spoločnosť a tie isté hlási aj obci. Musíme sa v údajoch stretnúť. Stáva sa nám aj, že dôjde k chybe. Sme len ľudia, niekto sa môže aj pomýliť. Raz za štvrť roka si však údaje s obcou kontrolujeme. Pošleme im, čo nám nahlásila spoločnosť a ony si kontrolujú v zberových listoch, či to sedí. Po zmene legislatívy sa bude brať oveľa viac do úvahy, na koľko percent sa v obci separuje.

Ale ak nahlásia samosprávy stavy spred roka, ako sa separovalo, a teraz sa budú snažiť, tak vznikne problém, lebo vyseparovaného odpadu bude viac.

- Štandardy sú urobené tak, že počítajú s mernou hustotou odpadu. Aj koeficient je nastavený tak, že vzniká nevyhnutná rezerva. Ak sa pôjde podľa štandardov, je ešte dvadsať- až 30-percentná rezerva. Ak si obec všetko dobre nastaví, problém by nemal nastať. Veľa závisí od občanov. Musia napríklad plastový aj papierový odpad stláčať. Nedávať do papiera len kartóny, lebo merná hustota papiera sa nepočíta len s kartónom, ale aj s novinami a časopismi, ktoré sú ťažké. Ak tam končí len kartón, ktorý je ľahký a všetko ostatné ide do výkupu, skresľujú sa výsledky. Je na obci, ako si nastaví filozofiu a ovplyvní aj myslenie a konanie ľudí.

Čo poviete na filozofiu uzavretých stojísk na odpad hlavne v mestách, kde je väčšia anonymita? Mali by zabrániť tomu, aby tu hádzal odpad ktokoľvek. Veľakrát zváža mesto aj odpad podnikateľských subjektov, teda niečo, čo by nemalo.

-Áno, stretávame sa pri zvoze s problémom, ktorý spomínate. Napríklad s neustále preplnenými kontajnermi na sklo. Prídeme tam a zistíme, že prevádzkovateľ reštauračného zariadenia dáva do kontajnera obce všetko svoje sklo. V takýchto prípadoch by mala viac nastúpiť kontrola štátu u podnikateľských subjektov, lebo tiež musia triediť, viesť evidenciu odpadu. Veľakrát však o tom ani nevedia. Tu sú ešte veľké rezervy. Chce to čas, pokiaľ sa aj veci správne nastavia. A uzavreté stojiská sú veľmi dobrá vec, lebo zber odpadu je adresnejší. Ľahšie sa potom robia aj rôzne motivačné opatrenia. V mestách, samozrejme, nie na domácnosti, ale bytové domy.

Národná rada Slovenskej republiky schválila 17. marca 2015 nový zákon o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2016. Zákon je zložitý a významne sa dotkol pôsobnosti všetkých miest a obcí. Zákon mal predovšetkým zvýšiť množstvo vytriedeného odpadu v mestách a obciach bez akéhokoľvek finančného zaťaženia samosprávy, až na biologicky zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV). Ide o povinnosti výrobcov postarať sa o odpad od začiatku až po jeho spracovanie. Vzťahovať sa bude na viacero komodít – vozidlá, pneumatiky, elektroodpad, batérie a akumulátory, obaly a taktiež neobalové výrobky.

Najvýznamnejšie zmeny z pohľadu obcí sú pri triedenom zbere odpadu z obalov a neobalových výrobkov. Zákon dáva povinnosť výrobcom, ktorých budú reprezentovať organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), prevziať existujúci systém triedeného zberu zavedený v mestách a obciach. OZV bude musieť využiť nádoby, respektíve vrecový systém a frekvenciu ich zberu tak, ako je to v obci zavedené. Iba na základe dohody s obcou bude môcť byť systém triedeného zberu zmenený. Rozhodujúce slovo pri tom, ako bude triedený zber v obci organizovaný, bude mať aj naďalej obec, ktorá bude schvaľovať podmienky vo všeobecne záväznom nariadení o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi. Podľa nového odpadového systému, pokiaľ sa mesto či obec dohodne s OZV na systéme triedeného zberu, bude OZV priamo príslušnej zberovej spoločnosti v obci hradiť všetky náklady bez ďalšieho administratívneho zaťaženia obce až na biologicky rozložiteľný odpad (BRKO) a drobný stavebný odpad (DSO).