MALÉ LEDNICE. Z podhorskej dediny, ktorá v tom čase mala približne 480 obyvateľov, povolali na front šesťdesiattri mužov.
Až dvanásť ich padlo na bojiskách alebo zomrelo na následky zranení v lazaretoch. Celkove sa do 1. svetovej vojny, ktorá sa skončila 11. novembra 1918, zapojili tri desiatky štátov, zahynulo v nej takmer 10 miliónov ľudí a ďalších 20 miliónov bolo zranených. V nedeľu 28. októbra odhalili v Malých Ledniciach pamätník obetiam 1. svetovej vojny, ktorú pamätníci poznali pod názvom Veľká vojna.
Smrť našlo vo vojne aj veľa chlapov z Považia Čítajte
Poznačila aj Petrovu rodinu
Veľká vojna poznačila aj rodinu Petra Sádeckého z občianskeho združenia Kiapeška. Zo zákopov a bojísk neprichádzali len úmrtné listy alebo skaličení frontoví vojaci, ale aj chlapi s trvale poškodeným zdravím. Tak aj Jozef Sádecký, Petrov dedo, ktorý narukoval už v roku 1914.
Podarilo sa mu prežiť aj dva roky ruského zajatia, no s chorými pľúcami a ľadvinami žil len do roku 1925, pričom zomrel iba dva mesiace po narodení Petrovho otca a zanechal štyri maloleté deti.
Zasadajú v budove, odkiaľ povolávali chlapov do vojny Čítajte Nie je samozrejmosťou
Práve Peter Sádecký spolu so svojím synovcom Albertom Sádeckým stojí za vybudovaním pamätníka na túto vojnu v Malých Ledniciach. „V tomto parčíku si môžeme spomenúť na padlých, ale aj porozmýšľať nad vlastným životom. Navyše sa môžeme tešiť z toho, čo dnes vnímame ako samozrejmosť. Lenže mier, ten samozrejmosťou nikdy nebol a nie je ňou ani dnes,“ hovorí Peter Sádecký.
Začiatky a pokračovanie
Vybudovanie tohto pamätníka a priestoru okolo neho možno rozdeliť na niekoľko etáp.
Prvá etapa sa začala pred približne troma desaťročiami. Vtedy miestna učiteľka Vilma Lednická spolu s kamarátkami pretvorila priestor bývalého smetiska na pekný parčík.
Začiatok druhej etapy bol vlani, keď štyria členovia občianskeho združenia Kiapeška Malé Lednice na podnet jedného z nich začali rozmýšľať nad inštaláciou pamätnej tabule obetiam 1. svetovej vojny. V obci ich totiž nič nepripomínalo.
Príbeh zajatca Michala zvaného Rus Čítajte Nápad sa ďalší z nich snažil zhmotniť do vybudovania pamätníka.
Po spracovaní projektu a finančného plánu však nezískali očakávaný grant. Nevzdali sa a o dotáciu sa usilovali aj ďalší rok.
Vedel, že ide o dobrú vec
Peter Sádecký vedel, že ide o dobrú vec a chcel, aby bol pamätník hotový k 100. výročiu ukončenia 1. svetovej vojny. Nakoniec sa na vlastné náklady, spolu so synovcom Albertom, bratom Jozefom, kamarátmi a rodákmi z obce postaral, aby vzniklo dôstojné pietne miesto. „K jeho architektonickému stvárneniu prispeli Anton Lednický a Dana Šešová,“ spomenul Peter Sádecký, ktorý sa poďakoval za spoluprácu aj všetkým ostatným, ktorí podali pomocnú ruku. O posvätenie pamätníka so sprievodným slovom sa postaral kňaz Marek Mucha.
Rukoval takmer z každej chalupy
Z územia dnešného Slovenska do rakúsko-uhorskej armády narukovalo približne 400-tisíc vojakov, z ktorých 69 660 padlo a vyše 61-tisíc bolo trvale zmrzačených.
Pomník pred kostolom v Beluši je venovaný 77 obetiam prvej svetovej vojny Čítajte V monografii obce Malé Lednice sa možno dočítať, že po vyhlásení mobilizácie prepukli v obci lamentácie a plač. Za 24 hodín narukovalo 25 mužov. Z podhorskej dedinky, ktorá pred rokom 1914 mala 83 domov, narukoval do roku 1918 chlap z takmer každej chalupy. Boli tiež rekvirované kone, neskôr dobytok a v roku 1916 aj dva zvony z kaplnky. Vojna na veľmi dlho znamenala strádanie a biedu.
Pripomienka druhej vojny
Lenže po Veľkej vojne prišla aj 2. svetová vojna. S ňou súvisí možná 3. etapa malolednického Parčíku úcty.
„Je napríklad známe, že fašisti pred koncom 2. svetovej vojny z našej dediny odvliekli miestneho Róma Pavla Baláža a popravili ho pod Domanižou. V roku 1951 zase popravili v bratislavskom Justičnom paláci nášho rodáka čatára Augustína Lednického, ktorý sa rozhodol bojovať proti vtedajšiemu režimu. Tých, na ktorých by sme nemali zabúdať, je iste oveľa viac, takže v budúcnosti sem azda pribudnú aj ďalšie pamätné kamene,“ avizoval Peter Sádecký.
