POVAŽSKÁ BYSTRICA. Otec Ľubomíra Janošku bol z Orlového, mama z Pružiny. Keď zomreli, rozhodol sa zanechať odkaz rodičov pre svoje deti aj ďalšie generácie. Začal pátrať po rodokmeni.
Prichádzali dokaličení chlapi alebo úmrtné listy Čítajte Trvalo to asi päť až šesť rokov, keď sumarizoval spomienky žijúcich pamätníkov rodiny, navštevoval archívy, aby dal dohromady všetko dostupné o histórii. Narazil aj na dva body, ktoré súvisia s pohnutými dejinami našej krajiny a zasiahli podstatne aj do života jeho blízkych.
Meno v dedičskom konaní odrazu nebolo
Ľubomír Janoška spomína, že pri hľadaní svojich koreňov narazil na dva zaujímavé body v histórii rodiny. Jeden sa viaže k tragédii, ktorá sa stala v roku 1944 v Ritke, v časti Pružiny, kde vyčíňalo nemecké komando. Ďalšia história rodiny sa viaže k Orlovému, čo je časť Považskej Bystrice a aj tu je spojitosť s vojnou, avšak s tou skoršou.
Jeho pradedo zomrel v roku 1904 a v dedičskom konaní sa vyskytovalo jedno meno, o ktorom rodina vôbec nevedela. Začali po osude tohto predka bližšie pátrať. Starší žijúci členovia v rodine o ňom nič nevedeli. Zostávali archívy. Potvrdilo sa, že žil. „Keď však zomrela prababka v roku 1925, už v dedičskom konaní nefiguroval. Objavila sa potom naozaj len matná spomienka, že dvaja členovia rodiny z tejto vetvy zahynuli v prvej svetovej vojne, čo sme museli overiť,“ spomína si pán Janoška.
Domy im nezničil oheň, ale nenávisť a ľudské zlo Čítajte Hľadanie
Oslovili niekoľko vojenských archívov, ale tam nevedeli mená nájsť. „V prvej svetovej vojne zahynulo strašne veľa chlapov zo Slovenska a evidencia nebolo dobrá,“ vysvetľuje Janoška.
Narazili však nakoniec na jedného aktivitu, ktorý skúmal históriu sochy M. R. Štefánika v Považskej Bystrici. Tú za socializmu odstránili. „Potvrdil, že súčasťou sochy bola aj tabuľa s menami padlých v prvej svetovej vojne. Išlo o rôznych mužov z vtedajšieho okresu Považská Bystrica. Našli sme nakoniec aj zápis v archíve v Považskej Bystrici. Boli tam aj obyvatelia Podvažia, Šebešťanovej a Orlového,“ hovorí Janoška. Prešli aj úmrtné listy a domnienky o predkoch, ktorí mali padnúť vo vojne, sa potvrdili.
Spomienka na všetkých
Pri príležitosti storočnice ukončenia vojny sa rozhodli vytvoriť v Orlovom spomienku na všetkých mužov, ktorí zahynuli z tejto lokality. „Dopátrať sa nám podarilo ešte jedného člena našej rodiny, ktorý zahynul,“ dodáva Janoška.
Vojna tak pripravila len jeho rodinu o troch chlapov. Z Orlového ich bolo spolu jedenásť. Mená všetkých sú na pamätníku, ktorý osadili pred niekoľkými týždňami na miestnom cintoríne.
Smrť našlo vo vojne aj veľa chlapov z Považia Čítajte Oceľ je symbolická
„Pôvodne sme rozmýšľali nad kamenným pamätníkom. Moja dcéra ma však presvedčila, že bude lepší kovový, lebo v tom je aj určitá symbolika,“ vysvetľuje Janoška.
Všetci vojaci totiž podľa nej zahynuli železom. Od poranenia bodákom, granátom, črepinou alebo nejakou kovovou strelou. Pamätník je z nehrdzavejúcej ocele, kde sú údaje vypálené laserom. „Chceli sme, aby to bolo decentné a skromné,“ dodáva Janoška.
Pri odhaľovaní sa prihlásilo viacero ľudí z Orlového, ktorí vyrozprávali aj príbehy z rodín. Tie by chceli zosumarizovať a zverejniť. Počas dušičkových sviatkov bolo okolo pamätníka už veľa kvetov, horeli pri ňom sviečky. Ľudia sa zastavovali, čítali, vynárali sa príbehy, rozprávalo sa. A tak sa spomienky, ktoré časom blednú, znovu oživujú.
