NIMNICA. Regionálne osvetové stredisko v Považskej Bystrici každoročne pozýva do Nimnických kúpeľov ľudí, ktorí sa dlhé roky angažujú v kultúre, aby ich ocenilo za dlhoročnú prácu. Podujatie je príznačne nazvané, Múzy nás spájajú. Divadelníci, hudobníci, folklóristi, spisovatelia, výtvarníci, etnografovi, múzejníci, knihovníci, majstri umeleckých remesiel, zástupcovia umeleckých kolektívov i kultúrnych ustanovizní od Považskej Bystrice po Dubnicu nad Váhom sa prišli na javisko kúpeľného domu pokloniť a prevziať si pamätné listy. Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja, Jaroslav Baška blahoželal dovedna sedemnástim oceneným.
Pánboh zaplať
Väčšina z ocenených sa venuje kultúre bez nároku na honorár, neľutuje čas ani prostriedky aby svojmu okoliu sprostredkovala kus umenia, lebo nielen chlebom je človek živý. Kultúra zušľachťuje a zbližuje ľudí. Blahoželanie a diplom z rúk trenčianskeho župana si vážia ako veľké spoločenské uznanie, ktorého sa im za činnosť dostalo. „Veľmi nás to potešilo, je to ocenenie pre všetkých,“ priznáva vedúca folklórnej skupiny Ledničanka, Veronika Šeligová. „Kto vystupuje pred ľuďmi, alebo robí niečo pre nich a povie vám, že ho nezaujímajú ocenenia, tomu neverte. Ocenenie aj vo forme potlesku vás motivuje, nabíja energiou,“ hovorí ochotníčka, Marta Vojtášová z Dubnice nad Váhom. Devätnásť ocenených, jednotlivcov i kolektívov, zakaždým originálny príbeh o kultúre, o zanietení, o kreativite. Nedá sa zo všetkými urobiť rozhovor, ale prejsť večer len so strohou informáciou o ich počte by bolo určite málo. Poprosili sme o rozhovor tri dámy, ktorým tiež patril piatkový večer.
Tipy na podujatia v regióne Čítajte Speváčky z Ledničanky spievajú aj po smrti
Členovia lednickej folklórnej skupiny sa stretávajú obyčajne len pred vystúpením, aby sa zocvičili. Repertoár poznajú dokonale, piesne ich sprevádzajú od detstva. „U nás prišlo družstvo až v sedemdesiatom štvrtom, my sme spievali po chotári od mala pri pasení husí, kráv, oviec, pri žatve, senách,“ spomína Veronika Šeligová. Spievajú, aby sa nezabudlo, ako bolo na slovenskej dedine veselo. Zvykov na dedine už ubúda a tak sa bez folklórnej skupiny nezaobíde žiadna spoločenská udalosť v obci. Ledničanky tvrdia že piesne ich budú sprevádzať aj po smrti. „Naše predchodkyne, zakladateľka, Helenka Majerková čo zbierala piesne, sú už na druhom svete a isto teraz spievajú niečo pekné svätému Petrovi,“ dodáva so širokým úsmevom folklóristka. Tomu sa aj dá uveriť, vurčite jej musí byť do spevu, keď vidí, že sa jej myšlienka ujala a pokračujú v nej i mladšie generácie, ktoré sa folklóru v dedine venujú. Pamätní list dajú folklóristi zavesiť na obecnom úrade, aby aj tí, čo nad nimi mávnu rukou videli a vedeli, koho to doma majú. Veď spev rozhodne nie je zanedbateľná vec, ak dokázal ľudí potešiť a rozveseliť aj v ťažkých dobách. „My takto bojujeme za mier,“ dodáva položartom.
Storočná technika je stále in
Alena Vavrová bola ocenená za dlhoročnú tvorbu i odovzdávanie skúseností v starej technike paličkovania. Sama sa pri nej naučila trpezlivosti, „Je to ako droga, keď začnete paličkovať nejaký vzor, neviete prestať , lebo neviete čo vám z toho vzíde a až keď to dorobíte, vtedy ste spokojný,“ hovorí s nadšením paličkárka. Keď sa práca vydarí prichádza pocit zadosťučinenia a radosti. „Tešíte sa, že ste vyrobili niečo nádherné čo poteší srdce,“ hovorí pani Alena. Mnohí máme paličkovanú čipku spojenú s návštevami u prastarej mamy, kde tvorila podstatnú časť dekorácie interiéru. Na obrusoch, záclonách, golieriku starých šiat. Paličkovanie nie je starina, vyvádza ma z omylu ocenená majsterka. Paličkuje dečky, čipky na obrusy, ale aj aplikácie na odevy, paličkuje bižutériu. „Paličkovaná čipka je módna stále. Dnes sa dokonca aplikuje aj na moderné rifle ako zaujímavý doplnok.“
Záriečanke tlieskali v Čechách, Chorvátsku aj Maďarsku Čítajte Ako sa posúva uzol pod bradu
Medzi ocenenými bol kolektív divadelného súboru, Hugo z Pruského. Súbor má za sebou šestnásť úspešných divadelných sezón, pričom v dvoch posledných sa vyšvihol do čela slovenského ochotníckeho divadla. V aktuálnej hre, Návšteva starej dámy hosťuje Marta Vojtašáková, ktorá divadlu venuje svoj voľný čas. Podľa ochotníčky je divadlo cestou ako tlmočiť okoliu dôležité myšlienky, ako byť vypočutý. „Postavíte sa na javisko, poviete monológ, alebo len jednu vetu a zasiahnete ňou štyristo ľudí.“ Na javisku sa premietajú osudy postáv a ochotníci cez ich príbehy konfrontujú svoje životné skúsenosti i skúsenosti divákov. „Dobré divadelné hry sú aktuálne aj dnes, prinášajú večné konflikty, každý sa tam môže nájsť a je jedno, že je dvadsiate prvé storočie,“ hovorí herečka. Aby boli ich postavy čo najuveriteľnejšie, neraz si do nich vkladajú odpozorované charakterové črty ľudí zo svojho okolia. „V dedine odkiaľ pochádzam bola jedna staršia žena, ktorá nosila ručník a posúvala si uzol na ňom bez použitia rúk,“ hovorí ochotníčka. Žena si vraj vystačila len s výraznou grimasou a uzol skočil vždy pod bradu. „Ukradla som jej tento pohyb tvárou a použila ho v postave Dory zo Ženského zákona.“
Slávnostný večer neostal nič dlžný svojmu názvu. V programe pre ocenených a prítomných hostí vystúpila speváčka Dáša Mišíkova, recitátorky Barbora Jurovčíkova, spevácky zbor Ilavčan, , Foklórna skupina Ledničanka, operný sólista, Ivan Ožvát s kyticu operetných melódií . Večer vyvrcholil strhujúcim vystúpením FS Vršatec.
