ZÁRIEČIE, MESTEČKO. Dve obce v strede Púchovskej doliny delí od seba len pár metrov. Voľby dnes síce prebiehajú pokojne, no kým v Mestečku bola pokojná aj kampaň, Záriečanov voľby dokonca rozhádali.
Nezhody sa dajú tušiť už pri porovnaní počtu kandidátov. V oboch dedinách majú zhodne sedemčlenný poslaneckých zbor. Kým v Mestečku na sedem miest kandiduje osem záujemcov, v Záriečí sa o rovnaký počet mandátov uchádza až šestnásť kandidátov.
Voľby rozhádali dedinu
Slnečné ráno v Záriečí vyhnalo chlapov chystať drevo na zimu, no do deviatej už stihla odvoliť rovná päťdesiatka voličov. Vo volebnej miestnosti na obecnom úrade vládne pokojná srdečná atmosféra. V dedine je to inak.

„Je tu kopu rozdielnych názorov, nie je tu jednota,“ hodnotí atmosféru v obecných voľbách štyridsaťšesťročný Mário. „Dedina sa veľmi rozhádala a to ohováranie nie je na prospech obci,“ hodnotí predvolebný boj už takmer sedemdesiatnik Peter.
„Som sklamaný, ako sa kampaň viedla.“ Záriečania problém v počte záujemcov o poslanecký mandát nevidia. „Sú tu dve skupiny, ľudia majú aspoň na výber, hovorí štyridsaťsedemročný Juraj „Jedni sú realistickí, vedia čo sa dá za tie peniaze, čo má obec. Druhí si myslia, že niečo zmenia, ale bez peňazí nezmenia nič.“
Ľudia sa ale vzácne zhodnú na tom, čo treba urobiť. Pozornosť si podľa Záriečanov zaslúžia cesty, infraštruktúra, treba dorobiť vodovod, dobudovať starú školu a premiestniť tam obecný úrad, aby sa mohol opraviť kulturák.
Chýba ihrisko kam by mohli chodiť mamičky s malými deťmi a čo najviac využiť peniaze z eurofondov. Väčšina ľudí verí, že po voľbách vášne opadnú. „Hádky sú všade, aj v Mestečku boli pred minulými voľbami,“ hovorí päťdesiatosemročná Záriečanka Emília. „Ktorýmsi ľudom dávali dokonca do schránok aj exkrementy,“ hovorí.
Volil prvý raz
Pre osemnásťročného Alojza Pišoju zo Záriečia boli tohoročné komunálne voľby prvými.

„Aj som sa tešil, aby som niečo ovplyvnil, aby sa začalo niečo robiť s cestami, aby sa ľudia mali lepšie,“ povedal. „Ja chodievam pravidelne, aby som potom mohla nadávať, keď sa mi v dedine niečo nepáči," hovorí Alojzova mama.
„Snažím sa chodiť k voľbám," hovorí tridsaťsedemročný Peter z Mestečka. „Mám hlas, tak ho chcem dať tomu, o kom si myslím, že je schopný.“
V Mestečku o poznanie pokojnejšie
V Mestečku je ticho. Slnkom zaliaty kulturák víta voličov. Je pol desiatej, odvolila necelá štyridsiatka domácich.
„U nás bol tento rok pokoj, asi to záleží od povahy ľudí,“ myslí si šesťdesiatnička Alena z Mestečka. Rovnako hodnotí atmosféru aj tridsaťsedemročný Peter. Pri otázke čo by bolo treba v obci opraviť ukáže na priestor okolo.
„Treba opraviť kulturák, má len tri roky a je v katastrofálnom stave,“ hovorí.
„Treba dorobiť kanalizáciu, plyn, cesty,“ myslí si sedemdesiatšesťročná Anna, ktorá aj s manželom nevynechá žiadne voľby.

V Mestečku chodili k voľbám s rodičmi i deti a tak im komisia dala možnosť voliť. Ale len tým, ktorí sa už vedeli podpísať, a len tak nanečisto na kraji stola. Samozrejme hlasy sa do urny ani do záverečného sčítania nepočítajú, ale ktovie, možno aj takto sa v deťoch buduje občianska zodpovednosť a aktívny vzťah k voľbám.
Pre obe dediny a vlastne pre všetky obce v krajine platí výrok sedemdesiatnika zo Záriečia. „ Čas ukáže, čo kto dokáže.“