Keď pred tromi rokmi umiestnili na námestíčku pred domom kultúry prvý, vtedy ešte požičaný kontajner, nikto netušil, že sa vytvára zaujímavá platforma pre podujatia, ktoré dovtedy v meste neboli, alebo len poskromne. Dnes je Cooltajner pojmom. Spolupracuje aj s nami na príprave podujatia Slovensko spieva koledy, ktoré bude 12. decembra. Pred domom kultúry v Považskej Bystrici budeme spievať päť kolied. Pridať sa môže každý.
Čo budeme spievať?
- Poďme bratia do Betlehema
- Do hory, do lesa, valasi,
- Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme Vám
- Tichá noc
- Daj Boh šťastia
Aby nebolo leto mŕtve
Projekt Cooltajner vznikol v roku 2015, vďaka ľuďom, ktorých mrzelo, že v meste je počas leta mŕtvo. Dopyt bol pritom veľký.
Zázemie pre podujatia vytvoril lodný kontajner, ktorý upravili aj s pomocou ľudí, ktorí túžili, aby mesto ožilo. Hneď prvý rok urobili viac ako šesťdesiat podujatí, ktoré navštívilo vyše 6000 ľudí.
Tanečné školy, premietanie filmov, besedy, tvorivé dielne, dokonca tábor pre mladých módnych tvorcov, zaujímavé výstavy, koncerty, diskusie o horúcich spoločenských témach, tiež zaujímavý projekt Vystrč hlavu z davu, kde prichádzali na besedu úspešní mladí ľudia pôvodom z Považskej Bystrice. Ale aj cvičenie pod holým nebom, akcie pre mamičky, rodičov s deťmi. To sú však len niektoré z akcií, bolo ich viac.
FOTO: Spev, bozky pod imelom, listy Ježiškovi aj škriatkovia. Slovensko koledovalo Čítajte Nielen kultúra
Kontajner majú teraz už svoj, okolo drevené sedenie a pódium je na soche. Tento rok pribudlo detské ihrisko. Ľudia sa naučili chodiť, stále niečo očakávajú. Cooltajner nie je ako spočiatku už len o kultúre. „Podujatia, ktoré organizujeme, zahŕňajú už aj iné aspekty života mesta a ľudí v ňom,“ hovorí Tomáš Bořuta z občianskeho združenia Cooltajner s tým, že citlivo a pohotovo reagujú aj na aktuálne spoločenské témy. „Tento rok bol zaujímavý, lebo história našej krajiny nám zadefinovala hlavný motív, ktorý sa ťahal cez organizovanie akcií počas celého roka. Je totiž rokom významných, takzvaných osmičkových výročí,“ dodáva Bořuta.
Oslavovali sme 30. výročie sviečkovej manifestácie, 50. výročie vpádu okupačných vojsk, 100. výročie vzniku Československa. „Výročí bolo samozrejme oveľa viac, nie všetky však dokážeme z kapacitných dôvodov ľuďom priblížiť,“ hovorí Bořuta.
Je rád, že nielen kultúru, ale aj spoločenské dianie, ktoré im priblížili na podujatiach, vnímajú ľudia veľmi pozorne. „Napríklad výročiu okupácie sme venovali tri dni. Mali sme diskusiu s historikom, výstavu transparentov z tohto obdobia a tiež sme premietali v letnom kine filmy, ktoré boli tematicky zamerané na toto obdobie,“ doplnila spoluorganizátorka Iva Semančíková.
Bozk pod rastlinkou, ktorý má čarovnú moc. Vyskúšate? Čítajte Horúce témy súčasnosti
V Cooltajneri sa však nezameriavajú len na spoločenské dianie z historického hľadiska. Snažia sa reagovať aj na horúce témy dneška. „Bola to vražda novinára Jana Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, ktorá ešte stále nie je objasnená,“ dodala Smeančíková.
Tento rok sa viac pri organizovaní akcií venoval Coooltajner aj maminám. „Stabilné majú dopoludnia v stredu. Chodia s detičkami a pripravený majú vždy nejaký konkrétny program. Náplň týchto podujatí vymýšľa Danka Barbosová,“ priblížila Semančíková.
Noc divadiel a výročie ČSR
Zaujímavá bola aj Noc divadiel, ktorá pripadla tento rok na 17. novembra. Poskytla vynikajúci priestor pripomenúť si sté výročie vzniku Československa v našom meste trochu inak, divadelne.
Niektoré akcie robí Cooltajner teraz už aj s Považskou knižnicou či Základnou umeleckou školou Imra Weinera Kráľa. Majú aj veľkú podporu podnikateľských subjektov.
V meste sa tiež paralelne rozbehlo kultúrne leto, ktoré pripravuje radnica.
Papradno zaujalo starobylosťou a čistým spevom. Ide do finále Čítajte Ideme do toho opäť spoločne
A čo je jedným z dôvodov, prečo má podujatie v meste úspech?
„Tento program má trochu iný rozmer. Nechceme, aby ľudia prišli len ako konzumenti a návštevníci. Od začiatku nám záležalo, aby boli podujatia tvorené svojpomocne s ich zapojením sa,“ hovorí Bořuta.
S nápadom prišlo aj vydavateľstvo Petit Press, ktoré organizuje podujatie Slovensko spieva koledy.
V jeden deň, jednu hodinu, ale v rôznych mestách na rôznych miestach sa stretnú ľudia, aby spievali rovnaké koledy. Zastavia sa v zhone dnešných dní, aby si vychutnali čaro adventu.
Cooltjaner vytvorí zázemie pre toto podujatie. Bude 12. decembra. Spievať budeme – Poďme bratia do Betlehema, Do hory, do lesa, valasi, Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme Vám, Tichá noc a Daj Boh šťastia.
O folklórnej skupine Podžiaran
Spievať koledy s nami príde tento rok folklórna skupina Podžiaran z Papradna.
Podžiaran vznikol v roku 1982, začiatky sa však datujú ešte v šesťdesiatych rokoch. Momentálne je jeho umeleckou vedúcou Lenka Jandušíková.
V ostatnom čase žne skupina jeden úspech za druhým. Celé Slovensko ju poznalo vďaka tomu, že sa prebojovala do finále celoslovenskej folklórnej súťaže Zem spieva, ktorú vysielala televízia. Získala aj strieborné pásmo v celoštátnej súťaži Nositelia tradícií, ktorá bola v Zuberci. V roku 2016 sa stala ženská spevácka skupina laureátom na celoštátnej folklórnej speváckej súťaži.
Podžiaran nemôže chýbať na dôležitých obecných akciách, pri mnohých figuruje ako organizátor. Sú to napríklad Ondrejovské hody a jánske slávnosti V srdci Javorníkvo, ale aj iné podujatia. Veľmi pôsobivé sú vianočné koncerty v kostole na Štefana. Vydali aj tri publikácie, v ktorých mapujú miestne tradície aj ľudové piesne.
Spievanie v Papradne je špecifické, veľmi tradičné. „Prvý hlas spieva len jeden človek , najlepší spevák. Predspieva, ťahá a ostatní chytajú druhý, prípadne tretí hlas. Takto sa spievalo u nás odjakživa, aj v kostole,“ vysvetľuje umelecká vedúca Podžiaranu.
Tak ako niekto má problém sa naučiť druhý hlas, u nich ho vie chytiť asi každý bez problémov. „A keď spievame, tak z plného hrdla a ťaháme, ťaháme a ťaháme,“ smeje sa Lenka Jandušíková. Dodáva, že ťahavé pesničky sú charakteristické pre ich dedinu.
V skupine je veľa silných, výrazných hlasov, Papradňania dostávajú tieto hlasiská už do vienka a v rodinách sú hádam aj vypestované rokmi po bačoch, keď si pesničku posielali navzájom z jedného kopca na druhý. Museli poriadne priprieť hlasivky, aby doletela čo najďalej. „Čím viac prerážali spevom jedni druhých, tým to bolo lepšie. Nuž a nechýbalo ani výskanie. Zažila som to ešte ako dieťa a bolo to nádherné,“ hovorí Lenka.
Všetkých ľudí, ktorí si prídu zaspievať na podujatie Slovensko spieva koledy, teda Podžiaran určite v speve potiahne. A my veríme, že dajú spoločnému večeru na námestíčku pred Domom kultúry krásny archaický ráz starých Vianoc z dediny.
