PÚCHOV. Medzinárodný projekt Zelená škola je založený na zmene zmýšľania mladých a ich prístupe k ekológii. Gymnazisti získali titul už druhý raz.
Aby sa škola o titul mohla uchádzať, musela urobiť významné a veľmi konkrétne kroky v environmentalistike a ochrane životného prostredia. Prvým bol ekologický audit.

Environmentálny akčný plán
Museli zistiť súčasný stav školy v piatich oblastiach: odpady, energie, voda, zelené obstarávanie a doprava. „Audit mal podobu pracovných listov, s ktorými žiaci školy chodili za kompetentnými pracovníkmi školy a hľadali odpovede na otázky v dotazníku,“ hovorí Dagmar Balalová, učiteľka biológie a koordinátorka projektu na škole.
Po vyhodnotení sa vybrala oblasť, v ktorej mala škola najväčšie rezervy. V prvom projekte v roku 2013 bolo prioritnou oblasťou separovanie odpadu.

Kolégium zelenej školy vypracovalo tzv. environmentálny akčný plán. Konkrétnym výsledkom boli koše na separovanie odpadu v každej triede, zverejnili jasné pravidlá a žiaci sa starali aj o kontrolu ich dodržiavania. S triedením odpadu ale bojuje škola doposiaľ. „V začiatkoch bolo treba presvedčiť žiakov, aby triedili odpad a upratovačky, aby odpad zo separovaných košov neputoval opäť do jedného vreca,“ hovorí Balalová. „Vyhovárali sa na žiakov, že to oni nedostatočne triedia. Občas sa s tým stretávame aj dnes, ešte to nie je stopercentné, ale zbierame zvlášť plasty, papier, použité monočlánky a kompostujeme bioodpad.“
Titul nie je naveky
Titul Zelená škola má platnosť maximálne dva roky. Ak si ho gymnázium chcelo obnoviť, muselo proces absolvovať opäť. Tento raz sa zamerali na oblasť energií, zvolili si merateľné aktivity, aby opäť preukázali výraznú zmenu k lepšiemu. „To bolo napríklad zateplenie školy, výmena okien a vchodových dverí, oprava strechy, ale aj výmena starých žiariviek za úspornejšie,“ hovorí Balalová.

Okrem týchto nákladových krokov gymnázium žiackymi hliadkami kontroluje šetrenie energiou. Čo i len jedno nezhasnuté svetlo, nevypnutý počítač po vyučovaní či kvapkajúci vodovodný kohútik, všetko sa ráta.
Prísne kritériá
Škola si môže vybrať, či bude mať ročné, či dvojročné certifikačné obdobie.
Na jeho konci školu navštívila hodnotiaca komisia z OZ Živica, ktorá na Slovensku projekt koordinuje. Komisia sa osobitne rozprávala so žiakmi, učiteľmi, nepedagogickými zamestnancami aj vedením školy, utvárala si obraz a hodnotenie bolo veľmi prísne. „Asi naozaj bolo, lebo tento rok titul získalo len trinásť škôl z celého Slovenska,“ prisvedčila učiteľka. Žiaci vnímajú aktivity v oblasti environmentalistiky za prirodzenú vec. „Pre mňa to nie je nič nové, my separujeme aj doma,“ hovorí Katarína, žiačka kvarty. „Je to dobre, nechcem tu mať plastový ostrov, aký pláva v Tichom oceáne.“
Jej spolužiačka súhlasí. „Som rada, že v škole separujeme a šetríme energiami, nie je mi to jedno. Posúvame sa pomaly, ale dobrým smerom,“ povedala.
Všetko so všetkým súvisí
Všetky environmentálne aktivity škola zúročuje ako formu zážitkového vyučovania.

Či je to návšteva arboréta, vešanie vtáčích búdok, prednášok na dni otvorených dverí, ktoré žiaci absolvujú v úlohe prednášajúcich či projektu pre širokú verejnosť skrývajúceho sa pod názvom Jedlá zmena.
„Mali sme kurz globálneho varenia, kde sme ponúkali hosťom jedlá zo sezónnych potravín od miestnych pestovateľov,“ vysvetľuje Balalová. Všetky aktivity sú poprepájané.
Dopoludnie s energetickými hrami v parku Drienová aj mapovanie čiernych skládok. „Naši žiaci chodili do miestnych škôlok premietať rozprávočku Motýľ Jasoň a formou hry ich učili separovať.“
Škola pravidelne pozýva deti zo základných škôl na deň zeme, spolupracuje na zelených jarmokoch, propaguje environmentálne postoje pri stretnutiach s rodičmi.
Zelená škola neprináša peniaze, ale postoje
Titul zelená škola síce zvyšuje prestíž ustanovizne, ktorá sa ňou hrdí, ale neplynú z neho žiadne hmatateľné výhody. Finančné už vôbec.
Napriek obrovskému množstvu práce koordinátorka neľutuje desiatky hodín obetovaných pri organizovaní aktivít.
„Toto je podľa mňa jedna z vecí, ktorá má zmysel, aj keď je to veľa práce a pravidelne na ňu nadávam,“ končí náš rozhovor učiteľka biológie, a ponáhľa sa na hodinu. „Decká to baví a verím, že ten prístup v nich ostane.“