SLAVNICA. Trenčiansky Omar už po pätnástykrát spojil umením mladých i dospelých s mentálnym, telesným alebo zmyslovým postihnutím. Klienti všetkých 24 zariadení sociálnych služieb v Trenčianskom kraji sa stretli v Centre sociálnych služieb Sloven v Slavnici.
Prezentovali tu svoje kultúrne programy – divadelné scénky, tanečné aj spevácke vystúpenia.
Za pätnásť rokov je to po prvýkrát, keď sa v Slavnici zišli zástupcovia všetkých zariadení v kraji.

Riaditeľka slavnického zariadenia Martina Mutalová hovorí, že nácvik rôznych vystúpení s klientmi s rôznym stupňom postihnutia je náročný.
„Veľakrát sa stane, že polroka pripravujete program, ale na konci to z rôznych príčin nevyjde. Tešíme sa, že tento rok sme tu všetci,“ povedala.
V spoločnosti podľa nej cítiť zmenu v prístupe k ľuďom s hendikepom, v minulosti boli často odstrčení na okraj spoločnosti.
Dostať sa medzi ľudí
„Dnes sa to mení. Voľakedy k nám chodili mladí, 20-roční ľudia, dnes sa to posúva a máme skôr starších klientov nad 50 rokov. Zdravotnícka starostlivosť je na takej úrovni, že o postihnutých sa často dokážu postarať aj rodičia alebo príbuzní v domácnostiach,“ povedala Mutalová.
Zamestnanci sa snažia nácvikom rôznych divadielok ukázať, že ich klienti sú normálni ľudia a že sa ich netreba báť.
„Chodíme von na rôzne vystúpenia, predávame na trhoch naše výrobky. Tie bariéry treba búrať. Snažíme sa s nimi dostať z inštitúcie do komunity,“ dodala riaditeľka.
Jedno z prvých vystúpení Trenčianskeho Omara patrilo Romanovi a Veronike, ktorí predviedli na javisku nezameniteľné dialógy z hry Kubo.

„Začali sme skúšať od septembra, trvalo nám to v podstate doteraz. Najprv sme sa museli učiť texty, potom, keď nám to trochu utkvelo v pamäti, začali sme to nacvičovať,“ povedal Roman. Zo začiatku mal obavy, ako to celé dopadne.
„Bál som sa, aby som nevyzeral zle, pretože sa venujem skôr hip-hopu a djingu. Potom som to nejako preglgol, no prvé razy som mal vždy trému. Najväčší strach mám z toho, že mi na javisku vypadne text, že sa zaseknem a nebudem vedieť čo ďalej. Musím potom improvizovať, aby som sa vynašiel,“ povedal mladý herec.
Veronika, ktorá hrala Kubovu Aničku, hrá divadlo už piaty rok.
„Je to skvelé, strašne sa mi to páči. Stretávame sa s kamarátmi, cvičíme si pamäť, chodíme sa prezentovať s našim dielom. Boli sme v Bohuniciach, Košeckom Podhradí, v Tuchyni, Mikušovciach,“ povedala s tým, že hrať divadlo je dobrý pocit.
Humor je základ terapie
Ergoterpautka Alena Šlesárová, ktorá pracuje v Centre sociálnych služieb a pomáha s nácvikom divadelných predstavení, hovorí, že práca je náročná, ak ju však človek robí so srdcom, je to ľahké.

„Vyžaduje si to nesmierne množstvo energie, trpezlivosti, láskavosti a obetavosti. Sú klienti, ktorí nemajú problém naučiť sa naspamäť aj dve strany, iní zase majú problém s pohybom na javisku,“ povedala.
V Slavnici sa pri výbere divadelných predstavení sústredia najmä na slovenskú klasiku.
„Máme nacvičeného Jánošíka, Návrat strateného syna, Kuba. Veľa pracujeme s humorom. To je podpora terapie, pre klientov je to dobré. Klienti zabudnú na starosti, na ochorenie. S humorom si s nimi vytvárame kamarátsky vzťah,“ skonštatovala Šlesárová.
Pomáha nácvik aj veci okolo
Na festivale sa predviedli aj klienti z Adamovských Kochanoviec, ktorí vystupovali s členmi Asociácie zväzov zdravotne postihnutých z Trenčína.
Spolu založili divadelný klub.
„Pomáha im nielen samotný nácvik divadla, ale aj to, čo sa deje okolo toho. Učia sa samostatnosti, na skúšky musia cestovať autobusmi, dostanú sa na verejnosť,“ vysvetlila sociálna terapeutka Gabriela Pašková.
V Slavnici opravili 50-ročný pavilón

Centrum sociálnych služieb Slavnica je jedným z troch najväčších v Trenčianskom kraji, celoročne v zariadení býva viac ako 200 dospelých klientov so zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na pomoc.
Klientom tam v stredu odovzdali novozrekonštruovaný pavilón pre 85 ľudí, ktorý prešiel výmenou okien, balkónov a zateplením budovy vrátane terénnych úprav a zvodov kanalizačného potrubia.
Rekonštrukcia budovy, ktorá má už viac ako 50 rokov, trvala približne 150 dní. S prácami na jej zateplení sa začalo v máji toho roka a ukončené boli v auguste. Minulý rok tu v rámci prvej etapy rekonštrukcie pribudol exteriérový výťah.
„Náklady na obe etapy rekonštrukcie boli vo výške 490-tisíc eur. Očakávame úsporu na energiách, peniaze tak môžeme zainvestovať inde v tomto zariadení,“ povedal trenčiansky župan Jaroslav Baška.
Budúci rok by župa chcela podobne zrekonštruovať zariadenie Bôrik v Nitrianskom Pravne, nový projekt v rámci kraja je deinštitucionalizácia zariadenia v Adamovských Kochanovciach.