Aj keď neoblieka pravidelne reprezentačný dres, Ľubomíra Maníková z AK Spartak Dubnica patrí medzi najvšestrannejšie bežkyne.
Pochádzate z atletickej rodiny, znamená to, že jablko nepadlo ďaleko od stromu?
- Je to pravda, otec Peter Klobučník je dlhoročný bežec, v súčasnosti sa venuje veteránskym pretekom a jeho doménou sú dlhšie trate. Mám mladšiu sestru Michaelu, ktorá sa venovala chôdzi, ale lepšie výsledky má ako bežkyňa.
Začínali ste ako atlétka?
- Nie, už od prvého ročníka základnej školy som sa venovala gymnastike, ktorá sa mi veľmi páčila. Až v treťom ročníku pod vedením učiteľa Ondráša som začínala s atletikou. Najprv to bola iba hravá forma, behali sme a súťažili len tak pre zábavu. Hneď na začiatku spozoroval, že kratšie trate mi nesedia a šprintérka zo mňa nebude. Pretože ma nebavilo prehrávať s ostatnými na krátkych tratiach, dala som sa na dlhšie, čo mi vyhovovalo viac. Šprinty som už robila iba v štafetách v školských pretekoch alebo v klube. Ako žiačka som najradšej behávala 600 metrov, kde sa mi celkom darilo.
Šesťstovka bol začiatok k ďalším métam. Ktorá vzdialenosť je pre Vás limitujúca?
- O niečo dlhšia je osemstovka, ale to je jeden z najťažších pretekov, preto ju nebehám. Najradšej mám beh na 1500 metrov, ale pravidelne súťažím aj na tri, päť a desať kilometrových tratiach. Občas, raz za rok, si to spestrím polmaratónom, čo je najdlhšia trať, akú som súťažne bežala. Niekoľko pretekov som absolvovala aj na 3000 metrov prekážok.
Dubnici pomohli k medailám aj posily spoza hraníc Čítajte Je veľký rozdiel bežať tri kilometre s prekážkami a bez nich, keď viacerí bežci to kombinujú bez problémov?
- Stípl, ako sa prekážkovému behu na kilometre slangovo hovorí, je disciplína pre tých, čo sa chcú dostať na medzinárodné podujatia a na hladkej trati by sa im to nepodarilo. Priznám sa, mám strach z prekážok, ktoré sú iné, ako na šprintoch. Naviac je tam vodná priekopa, mokro nie je problém. (smiech).
Spomínali ste polmaratón, od ktorého nie je ďaleko k najťažšej bežeckej disciplíne – maratónu. Rozmýšľali ste o tejto trati?
- Hovorí sa, že maratónci, ak chcú byť dobrí, musia mať za sebou odbehaných množstvo kilometrov a skúsenosti. Rozmýšľala som o maratóne, ale zatiaľ neprišiel môj čas. Vytrvalosť nie je problém, no všetko je to o hlave. Zatiaľ si neviem predstaviť minimálne tri hodiny bez prestávky bežať, javí sa mi to ako strašná nuda. Na takúto trať by som sa musela pripravovať oveľa dlhšie a aj tréningy by boli dlhšie ako preteky, ktoré absolvujem súťažne. Zatiaľ na to nie sú podmienky, ale neskôr možno. Nechajme sa prekvapiť.
Na Slovensku patríte k najlepším vytrvalkyniam. Koľko máte na konte medailí?
- Spolu v hale, na dráhe a na ceste mám dvanásť zlatých, deväť strieborných a jedenásť bronzových medailí.
V tomto roku ste získali svoj prvý titul na dráhe na desať kilometrov. Aký to bol pocit?
- Na šampionáte V Banskej Bystrici sa mi desiatka vydarila. Kontrolovala som situáciu a postupne som získala deväťdesiatmetrový náskok. Aj keď sa súperky snažili sťahovať, vedenie som si ustrážila a konečne sa dočkala. Titul je o to cennejší, že som ho dosiahla počas materskej dovolenky.
Klasická sezóna pomaly končí, onedlho príde na rad hala. Máte ju rada?
- V hale behám rada, pretože tam neprší, je teplo a najmä nefúka. Problémom je, že v Dubnici ani v okolí žiadna hala nie je, preto ak sa chcem pripravovať na súťaž, musím cestovať do Bratislavy. Nie vždy sa to dá, tak aj v zime radšej využívam domáce prostredie, stačí, ak je sucho, neprekáža mi ani sneh. V hale sa behá ťažšie, je tam menej miesta, no ak chcem byť dobrá aj vonku, musím zaradiť do svojho kalendára aj halu.
Čoraz väčšiu popularitu získavajú cezpoľné behy a behy do vrchu. Zaraďujete ich často do svojho programu?
- Otvorene musím povedať, že beh do vrchu neznášam. Niekoľkokrát to bol beh Pruské – Vršatec, ale nikdy nebol pre mňa dôležitý výsledok, iba forma prípravy. V teréne mám obavy zo zranenia, ako naposledy v Súľove, kde bola trať náročná, našťastie, všetko dobre skončilo. Cezpoľný beh (kros – pozn. autora) už niečo iné, ale nepatrí moje priority, aj keď nejaké slušné výsledky som dosiahla.
Vlani ste štartovali v krose na ME v Šamoríne. Ako si na preteky v národných farbách spomínate?
- Nominácia ma potešila, lebo reprezentovať je veľká česť. Na ME som bola j v roku 2014 v bulharskom Samokove. Konkurencia bola obrovská, vopred som si nedávala ciele na umiestnenie. Bežalo sa päť kôl, už v druhom sa mi nešťastne zvrtla noha a bolo po nádejách. Keď už som bola na takejto významnej akcii, nevzdala som a napriek veľkej bolesti sami podarilo, hoci s väčšou stratou dobehnúť do cieľa a za mnou som nechala ešte niekoľko pretekárok. Ťažko sa mi chápe, keď mužskí kolegovia špecialisti preteky nedokončili. Na ME predsa nejdem preto, aby som preteky zabalila, keď sa nedarí, ale treba bojovať a vydržať.
Dostali sme sa k šampionátom, ktoré sa Vám, až na výnimky, vyhýbajú. Prečo?
- Okrem spomínaného krosového šampionátu som štartovala aj na prvých európskych hrách mládeže v azerbajdžanskom Baku, ktorých súčasťou boli aj atletické súťaže dospelých. Na 3000 m som vtedy zabehla slovenský výkon roka a skončila piata. Pokiaľ ide o preteky na ceste či dráhe, na Slovensku bola jednotkou Katarína Berešová, ale boli tu aj ďalšie kvalitné pretekárky. Ak by som sa chcela dostať do reprezentácie, musela by som trénovať tak často ako ony, zúčastňovať sa sústredení. Na to treba čas a ja som sa musela venovať synovi, u ktorému nedávno pribudol druhý. Ak by som bola slobodná, bez detí a venovala sa iba atletike, vtedy by to bolo možné. Situácia je iná, ale deti a rodinu by som za šampionáty nevymenila.
Atletika nie je len šport pre jednotlivcov, ako sa často hovorí, lebo existujú aj klubové a reprezentačné súťaže družstiev. Ako sa Vám darilo?
- Spolu s dubnickými dievčatami sme niekoľkokrát vyhrali našu atletickú ligu a reprezentovali Slovensko v Pohári majstrov. Spomínam na Belehrad, či Birmingham, bola to cenná skúsenosť Štartovala som na Európskom pohári ženských družstiev na dlhých tratiach, no tam sa nám už nedarilo, konkurencia bola príliš silná.
Takmer pravidelne sa s Vaším menom môžeme stretnúť vo výsledkových listinách rôznych bežeckých podujatí na Slovensku. Kde štartujete najradšej?
