JASENICA/UDIČA. Šestnásť zaujímavých zastavení je súčasťou nového náučného chodníka, ktorý dostal meno Klapy podľa zaujímavého kopca nad Nosickou priehradou. Jeho súčasťou je aj zastavenie na Prednej hôrke, ktorá je vzácnym náleziskom pozostatkov starobylej kultúry.
Štyri prípojky na chodník
Medzi obcami Jasenica a Udiča leží kus mystickej krajiny s nádhernými výhľadmi opradený povesťami. Túlanie v týchto miestach bude určite zaujímavejšie a pôsobivejšie vďaka šestnástim náučným tabuliam, ktoré tu nedávno osadili. „Chodník sa volá Klapy, lebo prechádza najvýraznejším bradlom v pásme Javorníkov, ktorý má rovnaký názov,“ hovorí Štefan Žilovec z občianskeho združenia Spektrum SZ. Na chodník sa dá vyraziť zo štyroch bodov. Najkratšia je trasa z miesta na rozhraní jasenického a udičského chotára. Jedna prípojná tabuľa je aj na Uhroch. Odtiaľ je aj najkrajší výhľad na Klapy a lesostep pod nimi. Na chodník sa však dá dostať aj z Jasenice. „Existujú tak štyri prípojky na okruh, ktorý vedie od Udiče do bodu tesne pod vrchom Klapy. Odtiaľto je krásny výhľad na priehradu, na dve vážske zákruty,“ dodáva Žilovec.
Pri Beluši plánujú najväčší akvapark na Slovensku Čítajte
Poniklec a povesť o Cigánke
Chodník potom pokračuje bradlovým pásmom stále po hrebeni až na vrchol vrchu Klapy, kde sú pozostatky osídlenia púchovskej kultúry. „Je tu aj vzácna lokalita, aj čo sa týka rastlinstva, lebo je tu najväčší výskyt ponikleca na Slovensku,“ pripomína ešte Žilovec.
V zadnej časti bradla sa nachádza skalné bralo, ktoré nesie názov Cigánka. Je o ňom aj povesť, ktorú si môžu výletníci prečítať aj v Udiči na zastávke na špeciálnej tabuli. „Pod ním je aj zaujímavá skalná dutina, ktorú volajú miestni Dzedova ric,“ dodáva ešte so smiechom Žilovec.
Skameneliny a strážna rímska veža
Ďalej prechádza chodník na Záklapie, kde je sídlo lužickej kultúry. Lokalita je zaujímavá aj z geologického hľadiska, lebo sa dá vysledovať, odkiaľ sa bradlo vzalo. Doteraz sa tu dajú nájsť skameneliny rôznych morských živočíchov.
Zaujímavé bolo, že v jame nenašli celé kostry Čítajte
Predná hôrka a čertova stolička
Chodník vedie potom popod Hradište. „Tu bolo osídlenie v dobe rímskej. Aspoň tak to hovorí pán Belák, ktorý mapuje miestnu históriu. V dobách, keď Rimania zimovali v Trenčíne, tak mali na tomto mieste posádku, ktorá tu mala strážnu vežu. Odtiaľto posielali hlásenia o germánskych vpádoch,“ vysvetľuje Žilovec. V závere sa dostaneme po chodníku až k potoku nad Jasenicu a k jednému z najvýznamnejších bodov – kopcu Predná hôrka. Rovnako ide o hrádok púchovskej kultúry. Ďalším zaujímavým miestom na ceste je Čertove sedlo na Lipovici. „Je tu skala, v ktorej je otlačok a do neho sa dá pekne sadnúť. Povesť hovorí, že ho tu zanechal čert, ktorý tu zvykol sedávať.“
Ľudia dokážu spolu fungovať
Niektoré tabule sú umiestnené už v obci Jasenica a približujú novodobejšiu históriu kaštieľa a kostola. Chodník pekne prepája Marikovskú dolinu s Papradnianskou. Nebyť ochotných ľudí, dobrovoľníkov, z ktorých každý troškou prispel k jeho vzniku, nikdy by tu nebol.
Vznik spojil Štefan Žilovec aj s významným výročím, ktoré sme tento rok oslavovali. „Aj pri vzniku prvej republiky bola na začiatku len pekná myšlienka spojenia dvoch národov v jednom štáte. Vedeli spolu fungovať a štát sa vzmáhal. Aj v rámci nášho mikroregiónu, keď sa dá zopár ľudí dohromady a pridajú sa potom ešte ďalší, môžeme urobiť miesto, kde žijeme, krajším a lepším pre život,“ povedal pri otvorení chodníka Štefan Žilovec.
Dodal ešte, že máme krajinu, ktorú si naši predkovia vážili, neskántrili ju a nechali nám veľa krásnych miest, čo by sme si mali vážiť a pripomínať. „Aj preto tento chodník.“
Zaujímavých miest je na Považí dosť Čítajte Stopy na každom druhom kopci
Peter Jenčík z Občianskeho združenia Hradiská pripomína, že lokalita je pozoruhodná aj z hľadiska veľmi starej histórie. „V okolí Púchova a Považskej Bystrice bolo pred dvoma tisícročiami širšie centrum púchovskej kultúry. Ľud tejto kultúry tu mal nielen sídliská, ale aj opevnenia. Ich pozostatky nachádzame pomaly na každom druhom kopci,“ upozorňuje Jenčík. Doteraz sa im nevenovala väčšia pozornosť a aj napriek tomu, že ide o veľmi zaujímavé miesta, nikto o nich poriadne nevedel. „Turisti ich míňali bez toho, aby tušili, že sú poznačené pradávnou históriou. Už dávnejšie sme sa rozhodli s chalanmi zo združenia, že budeme dávať do takýchto lokalít informačné tabule, ktoré ľuďom priblížia históriu,“ vysvetľuje Jenčík. Ľudia si dokážu potom predstaviť, čo sa tu v dávnej minulosti dialo, akí ľudia, ako tu žili, aké predmety používali, ako vyzerali ich opevnenia. „Vďaka tomu objavia život starých Keltov a Slovanov. Sú to aj naše korene,“ dodáva Jenčík.
Významné osídlenia
Na novom náučnom chodníku vypracovalo združenie Hradiská tabule k Prednej Hôrke a ku Klapom. „Boli tu naozaj významné osídlenia, čomu nasvedčuje nález zlatých keltských mincí, bronzové sošky a krásne spony, ktoré sa našli. Mnohé z nich nachádzame aj v známych publikáciách o púchovskej kultúre od nášho známeho historika a keltológa Karola Pietu. Sú doslova ozdobou knihy. „Ide pritom všetko o nálezy z Udiče, Jasenice, z Klapov,“ prízvukuje Jenčík s tým, že veľa ľudí netuší, aké vzácne predmety sa tu našli.
Veľa ďalších
Okrem Prednej Hôrky a Klapov spomína Jenčík ešte aj iné miesta v okolí. Opevnenie Hradište nad Prosným, kde okrem Keltov žili aj Slovania. Tiež keltské obetisko v Prosnom. Aj tu už vedie náučný chodník, ktorý otvorili pred štyrmi rokmi. Dva hrádky púchovskej kultúry, zo slovanského aj uhorského obdobia, sú aj v Hatnom. Zaujímavé je tiež opevnenie na Šimunkách v Marikovej, kde bolo pravdepodobne nejaké významné vojenské centrum. Peter Jenčík hovorí, že menovať by mohol aj ďalej a spomína ešte stopy dávnej histórie aj pri Púchove. „Ľud púchovskej kultúry mal vždy nejaké sídlisko a k nemu opevnenie. Keď hrozilo, že príde nepriateľ, ľudia zo sídliska zobrali svoj majetok, dobytok, aby sa opevnili v hradisku a tam sa bránili,“ vysvetľuje Jenčík.
Detektoristi
Jenčík však upozorňuje však aj na jedno nebezpečenstvo pre mapovanie našej histórie. „Bohužiaľ, oblasť je veľmi vykrádaná detektoristami. Nie je problém ich tu stretnúť,“ varuje Jenčík. Treba byť pred nimi byť na pozore, pretože sú to ľudia, ktorí nás okrádajú o našu históriu. Získavajú vzácne predmety z histórie pomocou detektorov kovov.
„Ide vlastne o trestný čin ohrozovania kultúrneho a archeologického dedičstva a sú za to aj vysoké trestné sadzby. Napriek tomu sú detektoristi motivovaní, aby chodili a vykrádali, lebo je to veľmi dobrý obchod,“ hovorí Jenčík s tým, že ak takýchto ľudí niekde miestni ľudia zbadajú, netreba váhať a volať políciu.
SPOMIENKY ŠTEFANA MELIŠA
Štefan Meliš je známy autor miestnych povestí a znalec regionálnej histórie. On upozornil archeológov na zaujímavú lokalitu, kde sa našlo veľa vzácnych nálezov. „Kedysi v roku 1958 som ešte býval v Papradne. To práve napúšťali priehradné jazero vodou. Pre našich ľudí to bolo niečo nezvyklé, mať tu odrazu také menšie more,“ spomína si na významnú premenu krajiny pod vrchom Klapy Meliš. Z Papradna sa chodili pod tento vrch ľudia pozerať, ako stúpa hladina. „Bolo to niečo zvláštne, čarovné. Aj ja som sa sem vybral so ženou. Na bicykli z Papradna,“ vracia sa zase v spomienkach Meliš. Bicykle nechali v Jasenici a išli hore pod Klapy popod Prednú Hôrku. Už vtedy, cestou do vrchov, sa mu zazdalo, že kopec je zvláštny. Keď sa vracali späť, nedalo mu to a vybral som sa naň. „Je zaujímavý. Má úzke temeno a strmý zráz. Na vrchu vtedy rástol jeden bôr a vedľa neho bola malá rovinka. Pastieri oviec tam nechali aj kúrenisko. Zakopol som v týchto miestach nohou a od špice topánky mi niečo v tom momente odletelo,“ opisuje príhodu z Prednej hôrky. Vtedy určite netušil, že toto nevinné zakopnutie prinesie neuveriteľný objav. „Prizrel som sa bližšie, v rukách som držal črep. Nepodobalo sa mi to veru na žiadnu nádobu, ani staršiu. Napadlo mi vtedy, že by to mohlo byť niečo nezvyčajné, prastaré. S bôrovým konárom som vykutral jamu a v nej som našiel ďalšie črepy.“Z nich neskôr zlepili archeológovia nádobu, ktorá je teraz uložená v žilinskom múzeu. Meliš po objave napísal do tohto múzea. Ozval sa známy slovenský archeológ Anton Petrovský-Šichman, ktorého zaviedol miestny nálezca na Prednú Hôrku. Archeológovia našli ďalšie črepy aj iné objavy. Meliš a Petrovský objavili potom ešte dokonca aj veľa iných starobylých sídlisk, mohylníkov, hrádkov v okolí Považskej Bystrice. Ide o vzácnu lokalitu, čo už teraz pripomínajú aj viaceré tabule.
