LEDNICKÉ ROVNE. Stredná odborná škola sklárska bola poslednou odbornou školou so zameraním na sklársky priemysel na Slovensku. Aktuálny školský rok je posledným.
V záujme zachovania jedinečných sklárskych odborov však nebude úplne zrušená, ale spojená so Strednou odbornou školou I. Krasku v Púchove. De facto zaniknú obe stredné školy a vznikne jedna nová, ktorá bude mať dve organizačné zložky.
Model spojenia dvoch odborných škôl do spojenej školy v púchovskom okrese bol predrokovaný i s ministerstvom školstva. „Nie je to možno najlepšie riešenie, ale jediné. Škola zanikla, no odbory sa zachránili,“ skonštatoval Pavol Bagin, poslanec Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Sklárska história
Sklárska tradícia sa v Lednických Rovniach viaže k rodinnému podniku Schreiberovcov, ktorí tu skláreň založili v roku 1892. V roku 1949 sa v Stredisku pracujúceho dorastu, neskôr v Závodnej učňovskej škole začali pripravovať prví mladí sklári.
Učňovská škola niekoľkokrát zmenila názov a začiatkom deväťdesiatych rokov pri nej vznikla Stredná priemyselná škola zameraná na prípravu sklárskych výtvarníkov. Po ďalších zmenách názvu sa ustálilo pomenovanie Stredná odborná škola sklárska. V dobách záujmu o sklárske povolanie vychovávala dvesto žiakov.
Ešte pred piatimi rokmi mala stovku študentov, no dnes je ich už len polovica. Napriek bohatej histórii, tradícii a dobrému zázemiu sa stala ekonomicky, ale aj z hľadiska zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu, neefektívnou.

Nezáujem mladých
Žiaci školy v rámci stáží praxovali v renomovaných firmách v Taliansku, Španielsku, Čechách, Rakúsku aj Francúzsku. O odborne pripravené kádre majú záujem aj domáce firmy. „Žiaci majú široké uplatnenie, a nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, v Rakúsku. Len teraz boli na stáži vo firme vo firme Glasmalerei v Schlierbachu, tam by mali hneď uplatnenie,“ povedala Anna Krupičková, riaditeľka SOŠ – sklárskej.
Deviatakov zo základných škôl ale remeslo neláka. Riaditeľka si myslí, že rodičia nevyžadujú od detí, aby im manuálne pomáhali v domácnosti a nevedú ich ani k manuálnym zručnostiam. V spoločnosti prirodzene klesá úcta k remeslu a záujem oň.
„Centrum výučby v Lednických Rovniach TSK ponúkne ako nadbytočný majetok, nerátame s jeho ďalším využitím,“ povedal predseda TSK Jaroslav Baška a uviedol, že len na prevádzku hute sa ročne doplácalo vyše 200-tisíc eur. „Najväčšie obavy mám z toho, či nový majiteľ budovy bude ochotný prevádzkovať hutu, lebo tá sa, žiaľ, nedá presťahovať,“ povedala Anna Krupičková a dodala, že začínajúci žiaci majú len pätnásť rokov a z hľadiska bezpečnosti bola vlastná huta školy veľkou výhodou.
Verí však, že sklárska firma toto špecifikum zohľadní a vytvorí adekvátne podmienky pre študentov.

Študenti ani zamestnanci sa sťahovať nechcú
Prváka Františka Gerega sme zastihli so spolužiakmi na hute pri tvarovaní skla. Radšej by ostal v Lednických Rovniach. „Ja by som s tým isto nesúhlasil, teraz budem musieť chodiť do Púchova.“
Sklárske remeslo ho baví a verí, že ho aj uživí. Sťahovanie neteší ani druháčky, ktoré sa na odbornej praxi venovali brúseniu skla. „Vadí nám to, sme tu spokojné, ale hádam si postupne zvykneme aj tam,“ odpovedala Ľubomíra Bošková.