LÚKY. Ani nie pred desiatimi rokmi prekonával chov ošípaných na Slovensku najväčšiu krízu od päťdesiatych rokov. Počty zvierat v porovnaní so začiatkom tisícročia klesli o milión kusov. Zvieratá prestali pre vlastnú potrebu chovať aj ľudia na dedinách. Klasická dedinská zabíjačka, na ktorej sa stretla celá rodina sa stávala čoraz zriedkavejšou. Aby dedina o tento zážitok úplne neprišla a aj deti okúsili čo je to čerstvá jaternica či horúce oškvarky, vymysleli si v Lúkach obecnú zabíjačku.
Zabíjačka má úspech
„Bol to môj sen, najskôr sme urobili zabíjačku len v réžii rodiny,“ hovorí o začiatkoch spred piatich rokov starosta Lúk Ján Behro. Zabíjačka zožala úspech a v dedine ju odvtedy každý rok organizujú s nadšencami, medzi ktorými nikdy nechýbajú členovia folklórnej skupiny Javorník. Obecné zabíjačky sú vlastne dve. Prvá sa robí cez týždeň a výrobky z nej sú najväčším lákadlom na sobotu, kedy je druhá, ukážková. „Aby aj deti videli ako to má vyzerať, ako sa rozrába prasa, ako sa robia výrobky,“ dodal starosta. V sobotu sa tradične varí zabíjačková kapustnica, ovar a chodia ľudia aby si kúpili čerstvé mäso, jaternice, tlačenku, klobásy, ale aj pre zábavu. Popri zabíjačke sa totiž vždy vytiahne heligónka a v kulturáku je až do večera veselo.
Kapusta nesmie chýbať, žije sa s ňou zdravo, veselo aj dlho Čítajte Domáca kvalita je na nezaplatenie
Zabíjačka začala v sobotu pred pol ôsmou. O hodinu a pol bolo prasa rozporcované. Malo len stopäťdesiat kíl, bežne sa zabíjajú dvakrát väčšie ošípané. „Ja som zástanca menších prasiat, tak do dvesto kíl. Väčšie majú hrubú slaninu a aj mäso je mastné. To dnes nikto nechce jesť,“ povedal Peter Vraník, ktorý na zabíjačke zastal prácu mäsiarskeho majstra. Podľa neho zabíjačiek zas postupne pribúda. Ľudia sa vracajú k chovu zvierat, lebo preferujú kvalitu.
„Aj ja som sa na to dal, chovám ročne tri, štyri prasiatka. Aspoň viem, že deťom nedávam na tanier žiadnu chémiu napichanú v slanine,“ povedal. Čo sa doma nespotrebuje hneď, to zamrazí, vyúdi alebo zavarí. Z odrezkov narobí paštétu, mleté mäso a dá do konzerv. „Dám do pary na dve hodinky a v konzerve vydrží aj tri roky,“ dodal. Toho roku to bola jeho ôsma zabíjačka a dúfa, že už posledná. Na zabíjačky padne takmer každá sobota a doma vraj potom robota stojí.
Nebolo ani desať hodín a priestor pred kultúrnym domom sa začal plniť domácimi. Pochvaľovali si atmosféru i výrobky. Koštovali a starosta pridal čosi na zahriatie. Neskôr prišla k slovu aj harmonika. Atmosféra ako z filmu o svákovi Raganovi.
