Bozkom pod bránou upevníte svoju lásku. Je pred domom kultúry

Aj tento rok stojí v meste imelová brána. Bozk pod ňou má vraj čarovnú moc a to hlavne na Štedrý deň.

Imelová brána a zber imela (5 fotografií)

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Počas podujatia Slovensko spieva koledy mali ľudia opäť jedinečnú možnosť pobozkať pod imelovou bránou. O jej vybudovanie sa postarala naša redakcia v spolupráci s OZ Cooltajner. Pusa pod imelom má vraj čarovnú moc. Špeciálna bráva stále stojí. Kto chce upevniť svoju lásku, môže vyskúšať, či to funguje. Zvlášť silné je vraj toto kúzlo, ak sa pobozkáte na Štedrý deň.

Vianočný zvyk

Pusa pod imelom, vždy zelenou rastlinkou so zaujímavými bielymi bobuľkami nie je vraj ako iné, má čarovnú moc. Takéto bozkávanie patrí k vianočným zvykom.

Zvyky spojené s imelom sa dostali podľa etnografky Petronely Rágulovej na Slovensko z anglo-amerických krajín. Je to modernejší zvyk z vianočného obdobia. Imelo sa používa vo forme dekorácií, ľudia si ho dávajú na stoly, viažu na dvere, vešajú zo stropu.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Dubničania sa môžu bozkávať pod obrovským imelom Čítajte

Je vraj čarovný

Na Vianoce sa však ľudia zvyknú aj bozkávať pod imelom. „Imelo je považované za rastlinu, ktorá symbolizuje plodnosť. Ak sa pár pobozká na Štedrý večer pod imelom, jeho láska bude vraj čistá, pevná, trvalá,“ prezrádza Petronela Rágulová.

Dodáva ešte, že bobuľky vplyvom magických princípov majú tiež napríklad žene priniesť plodonosnú silu. „Aby mala veľa detí, ktoré budú zdravé,“ dodáva Rágulová.

Imelo vyzerá čarovne už pre svoj vzhľad. Vždy zelená rastlinka je posiata bielymi bobuľkami. V ich vnútri vo vnútri je tajomný odkaz, ktorý navádza na bozk. Keď ich prerežete, objaví obrazec v tvare písmena X. Práve toto je údajne znak pre bozk.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: FOTO: December začali v jarmočnej nálade Čítajte

Môže vraj pomôcť aj uškodiť

Imelo sa spomína aj u keltských národov a tiež u starých Germánov. V ich mytologických spisoch sa podľa Rágulovej spomínajú rituály, v ktorých sa dochovali záznamy o jeho používaní. „Rastlinka však má protichodné účinky,“ vysvetľuje etnografka Rágulová. „Stonka a listy majú liečivé účinky, ale bobuľky sú jedovaté. To prešlo aj do rituálov a zvykoslovia. Traduje sa teda, že rastlina môže mať liečivé aj škodlivé účinky. V oblasti ľúbostnej mágie sa berie pozitívny účinok, ale keltskí kňazi, druidi, dokázali imelom aj uškodiť.“

Pobozkáte sa?

Imelová brána, ktorú sme pre vás urobili na už 12. decembra pred Domom kultúry v Považskej Bystrici, ani po akcii nezmizla. Vyskúšate čarovný bozk?

Kľukatá cestička rozmnožovania

Ornitológ Ján Topercer hovorí, že imelo je rastlina, cudzopasník, ktorý má zaujímavú, kľukatú cestičku vlastnej reprodukcie. Bobuľky imela sú veľmi lepkavé. Keď ich vtáčik zje, nestratia túto vlastnosť ani po prejdení tráviacim traktom. Keď sa vyšpiní, bobuľka stále lepí a dobre sa prichytí na vetvičku stromu, kde potom imelo parazituje.

Mimoriadne jeho bobuľky chutia drozdovi trskotavému. V latinskom pomenovaní Turdus viscivorus má priamo názov rastlinky obsiahnutý, lebo v preklade znamená jeho druhá časť imeložravý. „Požieranie jeho bobúľ má tak akoby v popise práce,“ žartuje Topercer. Imelo však chutí napríklad aj čvíkotám.

Jedovaté bobuľky vtákom neuškodia. „Tak ako jelene veselo obžierajú tisovú kôru, ktorá by človeka zabila, vtáčiky zase jedia bobuľky imela. Nám ľuďom by imelo ublížilo, ale im nevadí. Trávenie majú celkom iné,“ vysvetľuje Ján Topercer.

Na topoľoch, vŕbach, ale aj jedliach sa vyskytuje podľa Topercera imelo stále častejšie, a to hlavne v južnejších oblastiach Slovenska. Rastú dokonca tri druhy imela.

Lepkavé bobuľky využívali kedysi ľudia, ktorí odchytávali vtáky, na výrobu účinného lepidla. Naň vtáky lapali. „Drozdy vlastne samy sebe aj iným vtákom trúsili skazu, keď roznášali bobule.“ Takýto odchyt sa dnes už našťastie nedeje.