POVAŽSKÁ BYSTRICA. Projekt Detský čin roka oceňuje deti za dobré skutky už osemnásť rokov. Kladie si za cieľa pomáhať im zorientovať sa v hodnotách, dáva im šancu pochopiť cez skutočné príbehy, čo je dobré a čo zlé.
Doposiaľ sa doň zapojilo viac ako jeden a pol milióna detí. Na jeho osemnástom ročníku získal Cenu Sašky Fischerovej za Malý Veľký čin Maxim Bušfy, druhák zo ZŠ na Nemocničnej ulici v Považskej Bystrici.
Má výnimočné deti
Triedna učiteľka tretiakov Eva Krabáčová, ktorá chlapca do ankety prihlásila, tvrdí, že má v triede výnimočne empatické deti. Zvlášť Maxim je príkladom ochoty, nezištnosti a dobrého srdca.
Na hodine prvouky ako druháci zasadili semienko fazule, aby pozorovali jeho rast. Každý sa o tú svoju rastlinku svedomito staral a keď sa mali deti s vlastnoručne vypestovanou rastlinku pochváliť rodičom, Maximov spolužiak Jakub svoju rastlinu nešťastne zlomil.
Než stihla učiteľka zareagovať, Maxim zobral svoju a postavil ju na lavicu pred Jakubka so slovami: ,,Tu máš, Jakubko, vezmi si moju fazuľku.“
To v dieťati musí byť
Učiteľka hovorí, že hoci správanie detí v prvom rade ovplyvňuje rodina, nie každé dieťa zdedí vlastnosti po rodičoch. Charakter musí byť už v dieťati samotnom. „Deti majú rady pochvalu a niekedy sa preto správajú tak, aby boli pochválené. Maximko ale pomáha nezištne, nikdy za to nič nečaká, považuje to za samozrejmosť,“ povedala učiteľka a dodala, že dokonca ani na udeľovaní cien chlapec nevnímal svoj čin ako niečo výnimočné. Celá trieda bola spolužiaka podporiť v Bratislave a cenu mu veľmi prajú.
Deti chváli, kedy sa dá
Učiteľka chce dokonca tento rok do ankety prihlásiť celý kolektív. Tretiaci sa spontánne rozhodli a pred Vianocami zorganizovali zbierku pre zdravotne postihnuté deti. Začali na uliciach predávať gaštany a kamene okoloidúcim s tým, že chcú dať peniaze chorým deťom.
„Do noci sme vyrábali výrobky, rodičia nás podporili a podarilo sa nám vyzbierať 160 eur. Darovali sme ich jednej rodine s troma postihnutými detičkami,“ chváli triedna svojich zverencov. Podľa nej je evidentné, že to deti nerobia, len aby potešili rodičov či učiteľku, ale je to prejav ich výnimočnej empatie.
Treba povedať, že mladá učiteľka ju v deťoch cielene objavuje a podporuje.
„Ja sa snažím hľadať na deťoch to pozitívne, vyzdvihovať, keď niekto niečo dobré a pekné urobí. Zdôrazňujem to aj pri maličkostiach,“ hovorí.
S naturelom triedy zrejme súvisí aj fakt, že štrnásť z osemnástich detí chodí ku skautom.
Chlapci sú veľmi dobrí kamaráti
Jakub najskôr nebol veľmi zhovorčivý. Jazyk sa mu rozviazal, až keď sa v triede objavil aj Maxim.
Považuje ho za svojho dobrého kamaráta a ako skauti sa spolu nikdy nebijú. „Maxim má čisté srdce, na skaute ho voláme Harty a mňa volajú Dubáčik,“ povedal. Maximovu fazuľku si doma ochraňuje.
Na otázku, prečo sa rozhodol darovať svoj pestovateľský výtvor, ktorým sa mal pochváliť rodičom, odpovedal Maxim aj dnes bez rozmýšľania: „Chcel som, aby bol Jakubko šťastný. Ľudia potom dobré skutky roznášajú ďalej.“
Na to, čím by chlapci chceli byť, už tak pohotovo neodpovedal ani jeden z nich. Oboch zatiaľ bavia Pokémoni. Jakub ich mená sype z rukáva. Maxim po chvíli zauvažoval, že by ho možno bavilo starať o deti v jasličkách.
Isté je, že raz, až chlapci dospejú, bude mať Slovensko pár dobrých chlapov viac.
