MARIKOVÁ. Ľubka Jenčíková založila v Dolnej Marikovej v drevenici po svojej rodine malé múzeum tradícií. Jej dcéra Lubie Sutton žila aj v Anglicku, manžela má zo zahraničia. Možno práve preto oveľa silnejšie pociťuje potrebu zachytávať naše tradície.
Za pomoci rodiny, ochotných susedov a rovnakých nadšencov, ako je jej mama aj ona sama, sa pustila do realizácie zaujímavého projektu. Pripraviť chce knihu fotografií o živote v Marikovskej doline spred 100 až 150 rokov. Niečo už je hotové, niečo čaká ešte na zachytenie fotoaparátom.

Ako menší predchodca väčšieho projektu vyšiel kalendár s niektorými fotografiami na tento rok.
Potrebovali dobrovoľníkov
Koncom augusta minulého roku pozháňali niekoľko ľudí, dobrovoľníkov všetkých vekových kategórii. „Najmenšie je deväťmesačné dieťa a najstarší bol muž, ktorý má 78 rokov,“ spresňuje Ľubka Jenčíková, mama fotografky Lubie Sutton, ktorá prišla s nápadom realizovať projekt.
Rozprávkové babičky a ich spomienky
Myšlienka vytvoriť ucelený projekt, ktorý by mapoval život starých mám, napadla Lubie Sutton už dávno.
„Hádam ešte predtým, ako som vôbec začala profesionálne fotiť,“ hovorí Lubie Sutton. Vracia sa pritom do spomienok na pôvodnú obyvateľku dreveničky, v ktorej má jej mama teraz múzeum, babku strynku, ako ju volávali.
„Bola to babička ako z rozprávky, so šatkou na hlave a pod ňou nádherne zapletené dlhé šedivé vlasy. Chodievali sme ku nej radi, vždy mala pre nás úsmev a cukríky,“ hovorí mladá fotografka.

Po jej odchode bývala v chalúpke ďalšia milá babička, ktorá sa kamarátila s ich babkou a často rozprávali rôzne príbehy z ich mladosti, bežného života.
Niečo si stihli aj nahrať, ešte na staré magnetofónové kotúče, no len malé čriepky. Keď sa obe babky pominuli, uvedomila si, že s nimi odišiel všetok ten pôvodný život, nesmierne ťažký, no i krásny a autentický.
„Napadlo ma už vtedy, že by sa mal zaznamenať, kým sa všetko vyparí v modernej rýchlej dobe, ktorá nenávratne zatláča tradície a spomienky na dávne časy,“ hovorí fotografka.
Aby sa starý život celkom nevytratil
Deti fotografky už nemajú šancu zažiť drápanie peria v chalúpke, vešanie byliniek či húb nad pec, prácu s hydinou či obhospodarovanie lánov zemiakov za pomoci motyky a koníka.
„Starší pamätníci, ktorí nám vedia porozprávať o konkrétnych činnostiach, nástrojoch, oblečení a zvykoch, pomaly vymierajú a bola by škoda, keby ich spomienky odišli nenávratne s nimi,“ hovorí Sutton. Vďaka jej babke, ktorá s láskou opatrovala kroje, piesne, a vďaka jej maminke, ktorá bola schopná opraviť chalúpku a vytvoriť krásnu kolekciu pôvodných vecí, mohla myšlienka zdokumentovania a nafotenia obyčajných dní našich predkov začala naberať reálne kontúry.

Z fotografii, ktoré už urobila, zatiaľ vydali kalendár, ktorý sa okamžite sa rozchytal. Do vydania chcú pripraviť aj reprezentatívnu fotoknihu. Aj jej príprava je v plnom prúde. Majú už štyri tisícky unikátnych záberov.
Zábery zo starej kuchyne aj marikovských lúk
Prvá etapa je zameraná na život v rodinách, domoch, v spoločných dvoroch a hry detí. Vznikli úžasné zábery, ako sa perie v koryte, varia sa halušky na starom sporáku a tiež z prípravy tradičného hriateho, hier na lúke pri pasení. Zachytené sú dokonca aj manželské spory.
„Pri fotografovaní sa vaľa improvizovalo,“ hovorí pani Jenčíková. Fotografie pôsobia živo, prirodzene a sú aj vtipné. Ľudia sú oblečení v pôvodnom odeve.
Najprv mali v pláne zachytiť dvadsať činností, nakoniec robili asi sedemdesiat. Fotografovalo sa v exteriéri, v okolí Dolnej Marikovej, ale aj v dreveničke, kde má pani Jenčíková múzeum
Nechýba bitka pre dievča
Druhá etapa fotografovania pripadla na Hornú Marikovú, zábery vznikali skanzene. Zachytávajú susedské vzťahy, atmosféru drápačiek a priadok. Nechýbajú zábery z posezenej, kde si mládenci nahovárajú dievčatá, spievajú, ale aj bitky medzi mladými mužmi, ktorí sa pochytia práve pre dievča.
Fotografie zachytávajú aj pranie bielizne v jarku, či hádky medzi susedkami, klebetenie báb.
Svadba v drevenom kostolíku
Pokračovať chcú mapovaním marikovských zvykov. V drevenom kostolíku v Ráztoke, ktorý zhorel a znovu ho postavili, chcú urobiť dokonca scénku svadby, ktorú tiež nafotografujú.

Potrebovali aj zvieratá
Aby zachytili verne život na dedine v minulosti, nestačí mať na fotografovanie len ľudí. Potrebovali aj zvieratá. „Zajednali sme si pána s koňom, aby sme mohli zachytiť aj tradičné práce na poliach v minulosti. Pán z Hatného vyzerá veľmi autenticky,“ hovorí Ľubka Jenčíková. Hotové sú už aj zábery z prác okolo kráv v maštali, aj z pasenia.
Veľká výzva
Zohnať modelov bolo pre fotografku Lubie Sutton veľkou výzvou. Vedela, že budú potrebovať pomerne veľa ľudí rôznych typov.
„Túžila som, aby všetci, alebo aspoň drvivá väčšina, bola z našej doliny,“ hovorí fotografka.
Niektorých ľudí musela prehovárať na viackrát, niektorí sa sami s radosťou nahlásili, s niektorými sme vôbec nerátali. „Napríklad jedného starého pána s vnučkou, ktorý šiel náhodne okolo na pravidelnú prechádzku, sme stiahli doslova a do písmena z ulice, lebo nám práve takýto typ chýbal,“ spomína.
Nakoniec mali 50 modelov, jednu pani z Považskej Bystrice a dve ženy z Papradňanskej doliny. Ostatní všetci boli z ich Marikovskej.

Neskutočné komédie
Nie všetko šlo presne podľa plánu, ktorý mali pre fotografovanie naozaj detailný. „Sme však majstrami improvizácie a máme celkom vysoký level stresu, tak sme všetko zvládli v pohode.“
Pôvodný plán bol pripraviť scénu, pripraviť ľudí do póz a odfotiť, ale aktéri si to chceli vyslovene užiť, takže väčšina scén sa zmenila na filmové plátno a bežní ľudkovia, susedia, známi, príbuzní, dávali neskutočné komédie. „Niekedy som nevládala od smiechu ani fotiť,“ dodáva Lubie Sutton.
Kalendár aj kniha
Niektoré z fotografií, ktoré budú vo fotoknihách, sa objavili v kalendári, ktorý vydali koncom roka. Urobili ich sto, dorábať museli ďalších sto a ešte bol záujem.
Vydanie kalendára však nebolo až také finančne náročné. Knihu je však niečo iné. Nadšenci z Marikovej by potrebovali podporu pre ich zámer zachovania kúska marikovskej tradície pre budúce generácie.
Ku fotografiám budú v knihách aj krátke texty na vysvetlenie, o aké činnosti a zvyky ide, kedy sa robili a prečo. Nebudú len v slovenčine, ale aj v anglickom jazyku. Budú tu zachytené aj staré pesničky, povedačky, riekanky, básničky na oživenie. Tiež krátke príbehy, napísané v marikovskom nárečí.