PÚCHOV. Na Slovensku daruje krv viac ako 317-tisíc ľudí. Medzi nimi je takmer 114-tisíc pravidelných darcov.
Tí sú podľa počtu odberov oceňovaní Janského plaketami od bronzovej cez striebornú, zlatú až po diamantovú, ktorú získa pravidelná darkyňa krvi za šesťdesiat odberov, darca za osemdesiat. Za osemdesiat odberov u ženy a sto odberov u muža udeľujú Kňazovického medailu.
Jozef Bogin, pôvodne strojný zámočník z Púchova, si zaslúžil všetky tieto ocenenia. Na sklonku minulého roka daroval krv už stotridsiatykrát.
Kedy a čo vás primälo prvý raz darovať krv?
– Mal som devätnásť a pol. Išiel som za ženou do pôrodnice, keď sa nám narodila prvá dcérka. Tešil som sa, ako mi povedia, že sú obe zdravé. Sestrička ma privítala s tým, že bola nutná operácia a dali im krv. Povedala, že by bolo dobré, keby som, ak môžem, daroval krv aj ja a zohnal ešte iných darcov, lebo jej majú málo. Poprosil som kamarátov, kolegov z roboty. Ja som bol mladý a starí chlapi išli so mnou na druhý deň do Ilavy darovať krv. Plné dve autá.

Odvtedy dávate krv pravidelne?
- Áno, ak som zdravý. Vychádza to štyri razy ročne. Keď som mal operáciu kolena, tak som bol pol roka vyradený, ale inak chodím stále. Aj na SMS-ku, prv to bolo na telegram, alebo aj volali. Chodili aj celé autobusy. Aj osemdesiat nás tam čakalo na odber. Išli sme si spolu aj sadnúť do reštaurácie. To už dnes tak nie je.
Ako dopĺňate energiu po odbere? Máte nejaký osvedčený spôsob?
- Nie. Krv sa po odbere nahradí. Novou, mladou. Ja sa po odbere cítim veľmi dobre. Už sa teším na ďalší.
Ak to nie je tajomstvo, koľko máte rokov?
– V apríli budem mať šesťdesiat.
Napadlo vám niekedy zapýtať si za to peniaze?
- V živote nie. Počul som od kamarátov, že kdesi v Bratislave za to dávali na ruku peniaze, ale kto by tam išiel.