POVAŽSKÁ BYSTRICA. Po dlhšie trvajúcich a silnejších mrazoch zamrzli na Považí vodné plochy. Ľudia obúvajú korčule a využívajú ich na športovanie. Na Slavojke pri Považskej Bystrici je to už dlhoročnou tradíciou. Chodili sem rodičia, starí rodičia a prichádzajú aj deti.
Tento rok je lokalita po úprave, ktorú robili rybári, iná. Obrovská a pekne upravená. Záchranár hovorí, že nie je nič zdravšie, ako športovať vo voľnej prírode.
Varuje však aj pred nástrahami, ktoré má takéto korčuľovanie a radí, ako postupovať, ak sa ľad preborí.
Sneh musia využiť, vyrážajú dokonca aj večer Čítajte Má radosť, že majú možnosť
Pavel Kováčik bol korčuľovať minulý týždeň v utorok na Slavojke prvýkrát. Rozhodne si však športovú aktivitu na rybníkoch pochvaľoval. „Chodievame aj na zimný štadión. Ale tam je možnosť len dvakrát do týždňa, prípadne raz,“ prezradil. Bráva so sebou aj vnučku a vidí sa mu to nedostatočné, tak prišli aj na rybníky.
„Paráda. Klobúk dolu, ako lokalitu rybári upravili. Mám veľkú radosť, že máme takúto možnosť.“
Na korčuliach stál prvýkrát tento rok a vlastne po dlhšej prestávke aj Marcel Líška. V lete chodia na kolieskové, takže až taký problém to nebol. „Toto je teraz veľmi pekný rybník a blízko mesta. Už aby si to len dokázali ľudia vážiť a neničili prostredie,“ povedal. Skôr než sa vybral na ľad aj s dcérkou, poriadne ho odskúšal. Skontroloval aj, koľko ľudí sa korčuľuje cez deň, aby zistil, či je plocha stabilná.
Pri vážnej dopravnej nehode zomreli dvaja ľudia Čítajte Na Slavojku chodil už ako dieťa, v podstate od ôsmich rokov.
„Plocha je veľmi fajn aj preto, že na nej nie je veľa ľudí. Hlavne na učenie pre deti je to dobré. Na štadióne je trochu tesno,“ dodáva.
Prišli z iného kraja
Až zo Žiliny prišli korčuľovať na Slavojku manželia Barčíkovci, ktorí sa o upravenej vodnej ploche dozvedeli od priateľov. „Je to tu úžasné. Vybrali sme sa sem opakovane aj minulý rok, zahrali sme si dokonca aj hokej v partii,“ povedala Renáta Barčíková.
Dodala, že po úpravách vyzerá lokalita veľmi pekne. „Škoda, že je tu tma. Ale nevadí, prisvietime si.“
Rady záchranára
Slavomír Turčáni zo Slovenskej záchrannej brigády v Považskej Bystrici hovorí, že pri návšteve zamrznutých vodných plôch netreba zabúdať na dôležitú vec. A síce, že príroda je nevyspytateľná a zamrznutá plocha môže byť nestabilná. „Človek by nemal predovšetkým riskovať a vybrať sa na zamrznuté jazero či rieku korčuľovať sám,“ upozorňuje Turčáni.
Strávili sme noc s cestármi: Ľudia sa na nich spoliehajú, aj keď im často nadávajú (+FOTO) Čítajte Ak už sa vyberieme, samozrejme, viacerí, treba poriadne skontrolovať, či sa môžeme na ploche pohybovať bez ohrozenia. „Uvedomiť si treba, že iná hrúbka ľadu unesie dieťa, iná zase dospelého. Treba naň vstupovať postupne, lebo ak nás je viac, nemusí už vydržať záťaž,“ hovorí Turčáni.
Myslieť treba aj na najhoršie, teda počítať s tým, že môžeme skončiť v ľadovej vode.
„Musíme mať náhradné oblečenie. Aj keď nie je voda hlboká a preborili by sme sa len po kolená, je dôležité rýchlo sa obliecť do suchého. K podchladeniu môže dôjsť pri silných mrazoch veľmi rýchlo,“ vysvetľuje Turčáni. Dodáva, že často keď je aj voda plytká, ľudia väčšinou spadnú a zmáčajú sa celí.
Čo robiť pri preborení
Ak sa preborí niekto v hlbokej vode a chceme mu pomôcť, musíme predovšetkým zachovať chladnú hlavu, nepodliehať panike. „Najprv zavolať urýchlene pomoc a vysvetliť záchranárom, kde sme,“ hovorí Turčáni.
Potom postupovať systematicky pri záchrane. Celkom zle je, ak sa bezhlavo rozbehneme k človeku, ktorý sa preboril.
Myslieť musíme aj na seba. V prvom rade treba pozháňať nejakú pomôcku na záchranu. „Ideálne je, ak sme so sebou zobrali lano, býva aj v aute a na vodné plochy väčšinou chodia ľudia autom,“ hovorí záchranár.
Obrazy ukrývajú kus radosti. Vládla aj v starom babkinom dome Čítajte Pomôcky však môžeme nájsť aj v prírode. Rôzne konáre, brvná. Po ľade sa treba aj správne pohybovať, ak sa chceme k topiacemu priblížiť. Najlepšie je ľahnúť si naň, posúvať sa postupne k miestu, kde je človek.
Veľkým pomocníkom môže byť aj pes, ktorý je ľahší, na štyri končatiny sa jeho váha lepšie rozloží. „Môže zobrať lano a doniesť ho topiacemu sa. Takto sa využívajú aj záchranárske psy,“ opisuje postupy Turčáni.
Dodáva, že ak by sa aj stalo, že sa preborí pes, je schopný zniesť oveľa nižšie teploty ako človek vďaka svojmu kožuchu.
Predovšetkým však netreba podľahnúť panike. Ak sa na ľad rozbehnú viacerí bezhlavo, zostať tam môžu všetci. Záchranári majú, samozrejme, špeciálne rebríky aj člny na záchranu a iné pomôcky.
Človek, pod ktorým sa prelomil ľad v hlbokej vode, sa zase musí snažiť za každú cenu udržať na okrajoch diery.
„Ak je vo vode prúd, odnesie nás, stiahne pod ľad, je to už veľmi zlá situácia,“ dodáva záchranár.
