PÚCHOV. Do štyristo ľudí si prišlo vypočuť novoročný koncert miestnej základnej umeleckej školy. Tí, čo chceli kúpiť lístky pred koncertom, už neuspeli.
Koncert ponúkol sólistov, veľké spevácke a hudobné telesá, netradičný nástroj i humor. Diváci odchádzali spokojní.

Šou rozbehli piráti
Dramaturgiu i moderovanie koncertu mala na starosti Jana Marmanová. „Pojala som to ako názov poslednej skladby – I feel good. Priala som si, aby sa ľudia uvoľnili a dobre bavili,“ povedala Jana Marmanová.
Prvá tretina koncertu prezentovala klasickú hudbu. Šou začala príchodom malého piráta, ktorý ťahal moderátorku za sukňu a dožadoval sa vystúpenia.
Vzápätí sa na javisko v kostýmoch postavil viac ako tridsaťčlenný sláčikový orchester a spustil ústrednú melódiu z filmovej série Piráti z Karibiku. Sála burácala.

„Všetko bolo perfektné, no najviac sa mi páčili husle, piráti z Karibiku,“ povedala mladá mamička Dominika Jašíková.
Jej dcérka vystupovala medzi najmenšími tanečníkmi.
„Nadšená som, piráti boli úžasní, toľko huslí, emócie, rezonovalo to vo mne,“ povedala mladá diváčka Janka. „Bolo to skvelé, veľký umelecký zážitok,“ súhlasil štyridsiatnik Miroslav a dodal, že bol na koncerte ešte len druhý raz, ale hudba ho oslovila. „Páčilo sa mi veľmi, len mi v piesňach chýbala slovenčina,“ povedal na margo dramaturgie koncertu Jozef Karas.
Humor, švih a zlaté klince
Diváci potleskom oceňovali humor tak v moderovaní koncertu, ako aj v niektorých vystúpeniach. Dôkazom spolupatričnosti hudby a humoru bolo vystúpenie Kristíny Potočnej a Gabriely Paganíkovej. Prezentovali viacero kultových filmových a populárnych melódií a okrem štvorručnej hry na klavíri počas vystúpenia predvádzali doslova klaunské etudy. „Takéto momenty koncert odľahčili, zjemnili, páčilo sa mi to,“ povedala diváčka Janka. Veľké zastúpenie mali vo večernom programe speváci. Spevokol BeeHappy, Harmony, spevácke trio i sólisti. „Spev, ľudský hlas je najprirodzenejší hudobný nástroj, aj dnes preto dominoval,“ povedala Marmanová.

Originálnym spestrím v dramaturgii bola balalajka v rukách bieloruskej učiteľky hudby Anželíny Olšovskej. Prekvapením posledný bod programu, Big Band.
„Zlatých klincov tu bolo rozsypaných veľa. Keď som bola malá a hovorilo sa, že posledné vystúpenie bolo zlatým klincom, bola som smutná. Hrali sme predposlední a akoby sa nás to uznanie netýkalo. Big Band bol logisticky najnáročnejší, ale všetci si zaslúžili uznanie,“ zhodnotila koncert moderátorka.
Potlesk pre diváka
Medzi divákmi sedel nestor púchovskej dychovky Rudolf Pagáč. Hrávať začínal už v roku 1946. Vychoval desiatky vynikajúcich muzikantov, za čo ho sála ho odmenila potleskom. Majster trubkár si spolu s ostatnými vychutnal hudobný darček. Koncert uzavrelo päť skladieb novovzniknutého zuškárskeho Big Bandu. „Bol som veľmi príjemne prekvapený, ja sám som v takom niečom hrával, hneď som bol o tridsať rokov mladší,“ pochválil kolegov z Big Bandu Rudolf Pagáč.

Púchov by mohol mať Big Band
Aj v tejto kapele sedeli niektorí jeho žiaci. „Čudovali sa, že ma tu vidia, ale keď som čítal na plagáte, že bude Bigband, nemohol som chýbať,“ povedal dojatý pán Pagáč a dodal, že ho teší, keď sa k nemu bývalí žiaci hlásia a darí sa im v kariére hudobníkov. On sám stále ešte hráva v dychovke. „Ten nápad prišiel so mnou do zušky, keďže mi je blízka populárna tanečná hudba, “ povedal učiteľ dychových nástrojov Peter Juris k myšlienke založiť dychový orchester. Kapelu, ktorá sa predstavila divákom, na koncerte dopĺňali muzikanti z iných škôl, no cieľom bolo inšpirovať a ukázať škole i verejnosti, akú dokáže dobrá dychová kapela vytvoriť atmosféru.
„Bez podpory školy a mesta sa nedá vytvoriť takéto teleso. Má svoje priestorové i nástrojové nároky a s nimi sú spojené aj finančné náklady,“ povedal Juris. Kapelníkovým cieľom je postupne doplniť teleso len z žiakov púchovskej ZUŠ. „Rád by som doplnil gitary a časom sa uvidí,“ povedal Juris.
Koncert ZUŠ ukázal možnú cestu, ako zaujať divákov a prebudiť vo verejnosti záujem o hudbu. Účinkujúce deti majú zas o dôvod viac usilovne cvičiť. Potlesk postojačky patril hlavne im.