Jediná prehra hráčky zdravo namotivovala.
Nedeľa 13. januára sa zapíše do histórie slovenského hokej vďaka hráčkam výberu U 18.
Už vlani Slovenky poškuľovali na šampionáte A skupiny 1. divízie po postupe do najvyššej Top divízie majstrovstiev sveta do 18 rokov. Dobre rozbehnutý turnaj nemal úspešný koniec, pretože postup im vyfúkli Japonky.
Tento rok sa o postup medzi svetovú elitu bojovalo od 7. do 13. januára v rakúskom Radentheine. V kádri trénera Petra Kúdelku boli aj dve hráčky z Púchova Romana Halušková a Alžbeta Šulíková, ktoré štartovali aj vlani v Asiagu, kde ich dopĺňala ďalšia Púchovčanka Lucia Halušková. S oboma hráčkami aj trénerom sme si pripomenuli úspešný šampionát.
Autorka dôležitých gólov
Romana Halušková má za sebou už druhý turnaj tejto vekovej kategórie. Aký bol medzi nimi rozdiel?
- Vlani som bola najmladšia, iba pätnásťročná deviatačka. Bolo to psychicky veľmi náročné, predtým som nič podobné nezažila. Striebro bolo pekné, ale mohlo byť aj lepšie. Teraz to bol druhý štart, zmena bola veľká. Tréner mi dával oveľa viac priestoru na ľade, hrávala som v prvej päťke a viac si turnaj aj užívala. Prišli aj góly a nakoniec všetko dobre skončilo, postúpili sme.
Zo štrnástich slovenských gólov ste dali tri, ktorý si ceníte najviac?
- Štatistiky boli veľkým problémom, góly ani asistencie viacerým hráčkam nesedeli. Ja mám zapísané dva góly, ale dala som tri. Asi najdôležitejší bol prvý proti Maďarsku za stavu 2:2 v čase 57:41. Prenikla som do útočného pásma, prihrala Vysokajovej na modrú čiaru. Jej strelu maďarská brankárka vyrazila a puk som poslala do siete. Radosť bola obrovská, bol víťazný gól.

Druhý gól padol proti Dánkam v 31. min. za stavu 1:0. Vystrelila som spomedzi kruhov a padlo to tam – 2:0. Súperky znížili, no v poslednej minúte sme pridali ešte tretí gól, ale môj bol opäť víťazný. Tretí gól prišiel na rad v poslednom zápase s Nemeckom. Nebol víťazný, ale veľmi nás upokojil, lebo som skórovala znova strelou spomedzi kruhov v 53. min na 4:1.