POVAŽSKÁ BYSTRICA. Výstava Oživovanie hradov, ktorú otvorili v priestoroch Vlastivedného múzea, sa zaoberá aktuálnym trendom záchrany hradných zrúcanín na Slovensku.
Ruiny postupne odkrývajú množstvo unikátnych archeologických nálezov. Tie dokumentujú, čoho sa ľudia obávali, ako sa zabávali, jedli, skrášľovali, chránili si svoj život a majetok, aké náradie používali.
Návštevník si môže pozrieť aktuálne nálezy z viacerých hradov v blízkom aj vzdialenejšom okolí ako Lietava, Hričov, Blatnica, Sklabiňa, Bystrica a Lednica.
Hrady likvidovali samotní majitelia
Slovensko je zaujímavé tým, že má najviac hradných zrúcanín. Na príčine je aj jeho pohnutá história. Obnovených je, žiaľ, len málo. Potvrdzuje to aj Jozef Mihálik, etnológ Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.
„Dané je to aj historickými udalosťami. Na prelome 17. až 18. storočia boli u nás nepokoje, povstania. Veľa ráz sa stalo, že samotní majitelia likvidovali svoje hrady,“ vysvetľuje Mihálik, prečo je u nás také veľké množstvo zrúcanín.
Ruiny na skalných bralách v lone krásnej prírody lákajú ľudí v ostatných rokoch stále viac.
„Dnes je pretechnizovaná doba. Stále častejšie hľadáme pokoj a oddych v prírode, čas chceme zároveň využiť zmysluplne,“ hovorí Mihálik s tým, že toto bol určite tiež jeden z dôvodov, prečo začali vznikať občianske združenia na záchranu hradov. Určite v tom však bola aj poriadna štipka seriózneho záujmu o našu históriu a ľútosť, že jej kamenní svedkovia sa pomaly strácajú.
Miesto hospodárskeho lesa chcú v meste lesopark Čítajte V Európe unikátom
Jedno z najstarších združení, Donjon, sa začalo venovať záchrane hradu Sklabiňa. „Neskôr vzniklo Združenie na záchranu Lietavského hradu v roku 1999. Po týchto vzoroch pribúdali postupne ďalšie po celom Slovensku,“ osvetľuje genézu dobrovoľníctva na hradoch Mihálik.
Nakoniec vznikla aj myšlienka založiť jedno veľké občianske združenie Zachráňme hrady, ktoré by zastrešilo všetkých dobrovoľníkov, hradárov na Slovensku.
„Dnes má 28 členov. Mnohé však ešte pôsobia samostatne. Čo ma ale veľmi teší, že projekt obnovy hradov je u nás v rámci Európy unikátom,“ hovorí Mihálik. Do financovania sa zapojilo aj ministerstvo kultúry svojimi programami, do obnovy kultúrneho dedičstva sme začali u nás zapájať aj nezamestnaných ľudí. „Po našom vzore chcú takto pokračovať aj v Čechách. Komunikujú s nami,“ hovorí Mihálik.
Bez pomoci by upadli
Bez pomoci dobrovoľníkov by niektoré hrady asi zanikli. „Keby sa neurobili niektoré zákroky, hrady by stratili polovicu z toho, čo dnes môžeme vidieť, postupne by upadli do zabudnutia.“
Trend dobrovoľníctva pri záchrane hradov je veľmi intenzívny len niekoľko rokov, ale pamiatky vďaka nemu dostávajú celkom inú fazónu. Hrady sa stávajú lákadlom.
Čo bolo ukryté za hustým porastom, odrazu môžu ľudia vidieť, múry sa výraznejšie rysujú. Združenie Zachráňme hrady organizuje aj jedno veľké podujatie – Noc hradných zrúcanín.
Počas neho chodia na hrady stovky návštevníkov. „Dobrovoľníci, ktorí začali s obnovou hradov, berú túto vec ako celoživotné odhodlanie. Zhltne takmer všetok voľný čas. Keď ste však zapálený pre nejakú vec, je to ako droga, ktorá vás už nepustí,“ vysvetľuje Mihálik, ktorý je tiež členom jedného zo združení.
Niektoré autobusy prestanú jazdiť celkom, mestu chýba zmluva s dopravcom Čítajte Najlepším ocenením je uznanie verejnosti
Miro Tichý je predsedom Združenia hradu Bystrica. „Na hrade robíme už jedenásty rok. Naša sezóna začína v marci alebo v apríli, záleží to od počasia, a končí sa v októbri,“ vysvetľuje Tichý.
Na začiatku musí byť podľa neho veľká chuť niečo robiť, zmeniť a človek musí mať aj kolektívneho ducha. „Pred nami boli pokusy o záchranu hradu. Neboli sme prví, ktorí tu začali niečo robiť. Som rád, že sa záchrana hradu takto rozbehla. Verejnosť si to váži a to je najväčšie povzbudenie,“ hovorí Tichý.
Aj hradárom z Bystrice sa podarilo nájsť počas opráv vzácne nálezy, hlavne viaceré architektonické skvosty.
Obyvatelia tohto hradu si potrpeli na rôzne novinky. Návštevník ich nájde aj na výstave.
V Považskej Bystrici chcú riešiť parkovanie, zeleň či cyklotrasy Čítajte Naozaj vzácna
Okrem aktuálnych nálezov z hradov sú na výstave aj veci z depozitárov. Pri prácach na hradoch dochádza k zaujímavým objavom, ktoré menia miestnu históriu, dopĺňajú ju, a to aj v celoslovenskom meradle.
„Keď sa niečo nájde, nález podlieha okamžite zákonu. Ide na expertízy, vyjadrujú sa znalci. Potom putuje do múzeí, regionálnych alebo špecializovaných. Niekedy trvá aj niekoľko rokov, pokiaľ ho môžu ľudia vidieť,“ povedala Petronela Rágulová, riaditeľka Vlastivedného múzea.
Teraz majú ľudia možnosť pozrieť si, čo sa našlo na našich hradoch. Zhromaždiť sa navyše podarilo predmety z viacerých hradov v blízkom aj vzdialenejšom okolí pod jednu strechu po prvýkrát. Zbierka je o to vzácnejšia.
