Sú ľudia, ktorí významne ovplyvnia náš životná smer. Roky ich nevidíme a stačí náhodné stretnutie, aby sme pokračovali v rozhovore tam, kde sme kedysi skončili.Pre mňa je, žiaľ musím sa opraviť “bol“ takým človekom, priateľom a spolupracovníkom Anton Kret, dlhoročný dramaturg Slovenského národného divadla, teatrológ, prekladateľ, publicista. V decembri som si plánovala návštevu u neho v Bratislave. Odkladala som ju, na krajšie počasie. Už som ju nestihla. Dočítala som sa v umeleckom periodiku, že odišiel do nenávratna. Na chvíľu sa Vám pri čítaní takejto správy zastaví srdce. Pre ochotníkov z Divadelného súboru Makyta bol Dr. Anton Kret priateľom, učiteľom, inšpirátorom. Ani neviem, ako a kedy sa prvýkrát objavil v Púchove. Dlho som o ňom počúvala, čítala jeho recenzie ochotníckych divadelných predstavení. Potom som ho začala stretávať na divadelných súťažiach.Nikdy nezabudol vyzdvihnúť prácu ochotníkov, nikdy somod neho nepočula tvrdú kritiku, či dokonca výsmech. Bol skromný a vždy priateľsky nastavený človek so sotva postrehnuteľným úsmevom, s neodmysliteľnou cigaretkou v ruke a nohou prehodenou cez nohu, rozdával neoceniteľné rady.
Ochotníci z Púchova rozohrali bláznivý kabaret Čítajte
Spomínam si, ako mi raz profesor Ján Števček na Filozofickej fakulte spomenul, že v pozostalosti prozaika Mila Urbana našiel rukopis divadelnej hry pod názvom Beta, kde si?. Spolu s Tonkom Kretom, vtedy dramaturgom SND, sa nám podarilo hru získať pre Divadelný súbor Makyta. A keď sme presvedčili na spoluprácu režiséra Martinského divadla, pánaMiloša Pietora, úspech bol zaručený! Aká to vtedy bola sláva... amatérsky súbor acelosvetová premiéra! Pred pár dňami sa ďalšia životná cesta uzavrela. Bez rozlúčky... Tonko Kret odišiel do umeleckého neba. Za svojimi kamarátmi, divadelníkmi ... aj z púchovského divadla.Česť jeho pamiatke!
Autor: Jaroslava Botošová
