POVAŽSKÁ BYSTRICA. Zo známeho lovného revíru Pod Dubovecom odkrojili rybárom už asi štvrtinu. Chápu potrebu ťažby aj čistenia priehrady.
Upozorňujú však, že niekto nedržiava pravidlá, čo im ešte viac znehodnocuje prirodzené prostredie pre život a vývoj rýb.
Realita iná ako prísľub
Za približne šesťdesiat rokov rieka naniesla do Nosickej priehrady usadeniny a kal. „Ide o vrstvu od dvoch do ôsmich metrov. Pod nimi je štrk a piesok, aj tie naplavila rieka,“ hovorí považskobystrický rybár Miroslav Hološko.
Hluk z ťažby aj po roku ľudí veľmi obťažuje Čítajte Priehradu čistí súkromná firma v časti známeho lovného revíru Pod Dubovcom. Rybári nespochybňujú ťažbu alebo čistenie, ale to, ako sa k nim pristupuje.
„Mrzí ma, čo všetko strácame pre necitlivosť. Malo by sa robiť tak, aby nedochádzalo k spätnému zanášaniu priehrady výperkami z mobilnej technologickej linky,“ hovorí Hološko. Dodáva ešte, že sedimentačná nádrž sa mala vyberať, realita je však iná.
Jama má byť podľa jeho slov oddelená, aby kaly nešli späť do vôd priehrady. „Hrádzu však začali budovať pred piatimi dňami,“ hovorí Hološko.
Škodí im, ohrozené sú ikry
Ryby kal priamo nezahubí,vo vode sa však necítia dobre. „Z tejto oblasti by som nikomu neodporúčal na konzumáciu nič. Svalovina nemá potrebnú kvalitu,“ konštatuje dlhoročný rybár. Problémy môžu vzniknúť aj pri vytieraní rýb.
Stroj beží celý deň, hluk je veľmi nepríjemný Čítajte „Zvyknú to robiť na zaliatych brehoch, kde je vyhriata voda. Ak sa ikry dostanú do styku s kalmi, zahlienia sa a hynú. Toto môže mať vplyv aj na ich stavy,“ tvrdí Hološko.
Rybári spisujú petíciu proti takémuto postupu v lovnom revíre. Zatiaľ je pod ňou podpísaných asi 800 ľudí, nielen rybárov. Petíciu podpísal aj rybár Peter Marták.
„Nepáči sa mi, ako sa robí. Pravidlá, ktoré sa stanovia, by sa mali dodržiavať, taký je normálny postup,“ vysvetľuje Marták. Nádrž, kde by sa mal usadzovať kal, je aj podľa neho už plná a preteká do vôd revíru, ktorý je hneď vedľa. Mal by sa pritom vyvážať.
Miesto hospodárskeho lesa chcú v meste lesopark Čítajte Majú dobrú komunikáciu, niečo však podcenili
So Slovenskými štrkopieskami, ktoré ťažia Pod Dubovcom, nevychádzajú rybári podľa predsedu rybárskeho zväzu v Považskej Bystrici zle.
„Keď začali ťažbu, sľúbili nám aj nejakú techniku. Dodržali sľub a použili sme ich na vybagrovanie našich revírov. Komunikácia je teda dobrá, stretávame sa,“ tvrdí predseda Vladimír Vecel.
Poukazovali však vždy na odkalovaciu jamu, ktorú má firma a problémy s ňou. „Zlé skúsenosti majú aj kolegovia z iných stredísk, kde tieto jamy existovali. Mali problémy s vývozom odpadu. Je to aj u nás,“ dodáva Vecel.
Firmu miestny rybársky zväz najprv telefonicky upozornil, potom napísali list na riaditeľstvo. Odpísali im, no s odpoveďou neboli spokojní. Poslali preto list na inšpekciu životného prostredia do Žiliny aj s dokumentáciou.
Ťažba môže celkom zabiť potenciál rekreačnej oblasti Čítajte „Skúšali kal aj odvážať. Vozili ho neďaleko, na plochu, kde sa parkovalo. Všetko sa však rozlievalo späť do vody. Je to kašovitá hmota, ktorá nedrží tvar,“ vysvetľuje predseda. Kde mali kal odvážať, netuší. „Niekto im však musel dať pečiatku na projekt. Myslím, že tam by mali mať upravené, ako s ním narábať.“
REAKCIA FIRMY
Zástupca firmy Slovenské štrkopiesky Martin Josko tvrdí, že kaly, teda výperky z technologickej linky, vypúšťajú do sedimetačného poľa, ktoré bolo povolené Okresným úradom v Trenčíne, odborom starostlivosti o životné prostredie.
„Do priehrady, rybárskeho revíru, preteká cez hranu hrádze voda, ktorá nestihne vsiaknuť do podzemia v zmysle projektovej dokumentácie. Sedimentačné pole ešte nie je zaplnené, takže výperky zatiaľ nie je potrebné odvážať,“ reagoval Josko. Dodal ešte, že v súčasnosti prebieha kontrola inšpekcie životného prostredia.
OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A INŠPEKCIA
V povolení na ťažbu majú Slovenské štrkopiesky, ktoré realizujú práce na Nosickej priehrade, aj presne stanovené pravidlá.
„Jedným z objektov povolenej dočasnej vodnej stavby Regulačná ťažba Nosickej priehrady je stavebný objekt SO 02 odvod vody z technológie do sedimentačného poľa. Sedimentačné pole je miestom pre vypúšťanie odpadových vôd, ktoré vznikli úpravou a praním vyťažených štrkopieskov,“ informovala Jana Hurajová z odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Trenčíne.
Dodala, že takto to bolo v rozhodnutí, respektíve povolení.
Podľa projektovej dokumentácie, ktorá je neodeliteľnou súčasťou rozhodnutia povoľujúceho uskutočniť stavbu, bolo sedimentačné pole postačujúce na uloženie výperkov. „Pri vyťažení väčšieho objemu suroviny a potreby uloženia väčšieho objemu výperkov je investor zodpovedný. Zabezpečuje vyčistenie a odvoz sedimentovaného materiálu presahujúceho kapacitu sedimentačného poľa,“ doplnila Hurajová.
Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, vykoná na mieste dočasnej vodnej stavby štátny vodoochranný dozor. Jeho predmetom bude kontrola plnenia povinností.
Konať bude aj Slovenská inšpekcia životného prostredia. „Akékoľvek podozrenie na porušenie envirolegislatívy berieme veľmi vážne. Preto v najbližších dňoch vykonáme v danej lokalite mimoriadnu kontrolu. Po jej ukončení budeme informovať,“ vyjadrila sa Brigita Pokorná zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia.
