POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pravidelná rubrika – Z listov čitateľov tentokrát prináša dobrú správu pre veriacich. Autor listu píše o vynovení organu v považskobystrickom evanjelickom kostole.
Nemecká kvalita
V priebehu februára bol v evanjelickom kostole v Považskej Bystrici inštalovaný píšťalový organ. Bohoslužobný priestor tak získava plnohodnotný kráľovský nástroj, ktorý neodmysliteľne patrí k sprievodu liturgie a spevu bohoslužobného zhromaždenia veriacich.
Tento píšťalový organ nahrádza doterajší 20-ročný digitálny organ, ktorý si cirkevný zbor zaobstaral za pomoci mesta Považská Bystrica počas účinkovania farára – seniora Miloslava Blahu. Tento digitálny organ bol už dvakrát opravovaný. Píšťalový organ bol zakúpený a dovezený zo zrušeného katolíckeho kostola v meste Willich, krajina Severné Porýnie – Westfálsko NSR.
Organ v považskobystrickom evanjelickom kostole je darom Ľubomíra Marcinu, duchovného správcu k 10. výročiu jeho požehnaného účinkovania v tejto farnosti, teda bez akejkoľvek finančnej záťaže veriacich.
Píšťalový 9-registrový dvojmanuálový organ bude do užívania uvedený posvätením na slávnostných službách Božích v tretiu pôstnu nedeľu 24. marca o 8.30 hodine za prítomnosti domácich aj mnohých vzácnych hostí. Zvesťou slova Božieho poslúži novozvolený biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku Ján Hroboň.

Precestovali tisícky kilometrov
Pri hľadaní vhodného nástroja sme museli dvakrát vycestovať do nemeckej spolkovej krajiny Severné porýnie – Westfálsko, vzdialenej viac ako 1200 kilometrov, kde sme mali možnosť vidieť viacero nástrojov určených na predaj.
Videli sme ich, počuli ich zvuk a z rozprávania miestnych sme spoznali aj osudy týchto nástrojov, ktoré hľadajú nové využitie.
Dôvody predaja boli rôzne. Jeden kostol sa jednoducho zatvára, druhý bude prestavaný na diakonickú škôlku, ďalší kostol kúpila africká cirkev, ktorá sprevádza spev bubnami a organ nepotrebuje.
Pri preberaní organu miestny zborový dozorca spomenul v rozhovore, že v prvú adventnú nedeľu 2. decembra 2018 boli v kostole posledné – rozlúčkové služby Božie, ktorých sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich z celého okolia.
Spýtal som sa ho, či ľudia aj plakali. Jeho oči pri tejto otázke zaliali slzy. Dobre si totiž spomína na výstavbu kostola, na stavbu organa i slávnosť posviacky, a teraz, pred jeho očami, sa to, čo si kedysi túžobne vysnívali, stáva minulosťou.
Vyslovil prosbu, aby ich organ – kdekoľvek bude postavený – hral na slávu Božiu.
Autor: Martin Melišík