PÚCHOV. Divadelný súbor Homo fuge sa po päťročnej pauze opäť vrátil na dosky púchovského divadla.
K životu ho prebudil jeden z jeho lídrov Michal Vidan, ktorý si k spolupráci na monodráme prizval kolegyňu z mládežníckeho divadla Luciu Panáčkovú. Ochotníci naposledy inscenovali Beckettovo Čakanie na Godota a aj teraz siahli po ťažkom texte. Naštudovali hru súčasného rakúskeho dramatika Petra Hendkeho Podzemné blues.
Na karneval v škole prišla aj spevácka hviezda Čítajte Vykričať pravdy
Podzemné blues je intímny kritický text o bezmocnom a nekontrolovanom hneve. Hlavný hrdina Divoký muž takmer hodinu chrlí na divákov kritiku hraničiacu s urážkami. „Cestuje metrom a diváci počujú jeho vnútorný hlas. Znechutený povrchnosťou a nevšímavosťou spoločnosti kritizuje spolucestujúcich bez rozdielu veku, pohlavia či povolania. Upíname sa sami na seba, na konzum, uzatvárame sa. Doba je povrchná a veľmi som to chcel vykričať,“ povedal predstaviteľ Divokého muža a režisér v jednej osobe Michal Vidan. „Myslím si, že to máme z času na čas tak všetci, že potrebujeme niekomu nahlas vykričať pravdy,“ povedala predstaviteľka Divokej ženy Lucia Panáčková. Jej postava vo finále hry, akoby za divákov, vracia mužovi úder a obracia kritiku proti nemu.
Tenká hranica medzi kritikou a hulvátstvom
Imaginárnymi cestujúcimi sa stávajú sami diváci. Herec dokonca niekoľkokrát vykročí medzi nich a na slovné útoky si vyberá konkrétne tváre.
Ak sa divák nechá priveľmi vtiahnuť do hry, nemusí mu byť jednostranná konverzácia vôbec príjemná.
„Tie pocity boli rozpačité, neviem, či bolo cieľom sa niekoho dotknúť alebo vyprovokovať. Sú veci, ktoré ma zaujali, ale až takéto zhnusenie zo spoločnosti nezdieľam,“ povedala Ladislava Sujová, ktorá sa tiež venuje ochotníckemu divadlu. „Tú pochmúrnosť by som zmiernila. Je to ťažký text, treba to vidieť dva-trikrát, aby sa človek nestratil,“ zhodnotila hru ochotníčka z divadelného súboru Makyta Jarka Botošová. Zvlášť obdivovala Michalov herecký výkon.
„Dnes sa celý svet vyjadruje v skratkách a toto je náročný dlhý text, nie je to pre široké masy. Na mňa pôsobil miestami veľmi frustrujúco a moralizujúco,“ povedal Marcel Pekar. Vtipná sa mu zdala samotná situácia – Slovák v metre. „Je málo odvážnych súborov, ktoré siahajú po náročných textoch a Púchov je pre mňa vzácny tým, že chceli ísť po ťažkých témach,“ povedal k výberu textu profesionálny režisér Anton Šulík zo Žiliny, s ktorým súbor Homo fuge roky spolupracoval.
„Je to dobre vybraný ťažký text, zrkadlo pre každého, predovšetkým pre Miša. Je to až kus arteterapie. On tú revoltu sám v sebe nosí,“ dodal.
Chcú zachrániť Magdalénku. Zbierajú peniaze Čítajte Sám seba nevidíš
Riaditeľ žilinského mestského divadla povedal, že nie je jednoduché režírovať sám seba, a hoci človek môže siahnuť po audiovizuálnych pomôckach, pripomienky režiséra v reálnom čase to nenahradí.
Šulík dodal, že je nadovšetko dôležité, aby režisér a herec v jednej osobe dôsledne zanalyzoval text, kým sa rozhodne pre jeho naštudovanie.
„Ak dôjdeš k presvedčeniu, že vieš, čo zdeľuješ a prečo, tak v tej chvíli to môže zafungovať a tá sugescia môže prejsť na diváka,“ povedal.
Takto ťažký text potrebuje podľa neho viac repríz, aby interpret vo výpovedi vyzrel a on sám sa teší, že si príde pozrieť poslednú.
„Každý jeden obraz sme si analyzovali, hľadali obsah výpovede a postupne sme stavali na použitých symboloch,“ hovorí o spôsobe práce Lucia Panáčková. Jeden druhého režírovali vo výstupoch, konzultovali pripomienky, radili, usmerňovali.
„Od novembra som s tým pracoval a v decembri som mal krízu, nevedel som sa pohnúť ďalej a na prvej skúške ma ona nasmerovala, začali sme pracovať s rekvizitami, s výrazmi, tak mi to zrazu upratala, že so odchádzal zo skúšky nadšený,“ pochvaľuje si spoluprácu s mladou kolegyňou Michal.
Ťažký, ale potrebný text
Tvorcovia inscenácie si uvedomujú, že náročný text hry nemusí osloviť všetkých. Napriek tomu veria, že si svojho diváka nájde.
„Aj v Púchove sa nájdu ľudia, ktorí nechcú len plytké veci na pobavenie, ale hľadajú niečo na zamyslenie,“ povedala Lucia.
Rovnako to vidí jej herecký kolega Michal Vidan. „Vedeli sme, že z toho predstavenia niektorí možno aj odídu, že to nepochopia, alebo ich to znechutí. Ak odídu po predstavení traja, piati takí, ktorí sa nad obsahom hry zamyslia, tak tá misia má svoj význam a bude úspešná,“ povedal.
Obaja protagonisti chcú inscenáciu hrať čo najčastejšie a prihlásia sa aj do kolotoča ochotníckych postupových súťaží.
Súpermi im budú okrem iných aj kolegovia z divadiel, ktorí im na februárovej pre-miére tlieskali.
