MOJTÍN. Najvyššie položená obec Púchovského okresu je Mojtín leží v Zliechovskej pahorkatine, časti Strážovských vrchov až 636 metrov nad morom.
Je koncovou obcou vysoko v horách a teda vyhľadávaným miestom chatárov a chalupárov.
Keďže sem mnohí chodia aj mimo hlavnej sezóny, využili možnosť vybaviť si voličský preukaz a voliť prezidenta na chalupe.
Volia domáci i cezpoľní
Mojtín sme navštívili tesne po trinástej a do konca volieb bolo ešte ďaleko. Z tristo osemdesiatich ôsmich oprávnených voličov odvolila približne štvrtina a medzi nimi aj deväť cezpoľných. Chatári a chalupári znamenajú v sezóne najväčšiu kúpnu silu v dedine.

„Nás je tu domácich štyristotridsať a počas hodových slávností je tu aj tisícdvesto ľudí,“ povedal starosta František Staňo.
Mimo sezóny ich chodí podstatne menej. Marián Ajpek je z Hlohovca, na chalupu chodí tak často ako sa len dá, čiže takmer každý víkend. Neodradí ho ani sychravé počasie, no voľby si ujsť nenechal.
„V stredu som si vybavoval voličský preukaz, už mám odvolené,“ povedal.
Na pláne dňa je prechádzka s malým a skúsia ešte aj sánkovačku. Na okolitých kopcoch sa stále nájde sneh.
Voľby neignoruje, aby si potom nenadával, ak sa tam dostane kandidát, ktorého nechcel.
„Tam musí byť inteligentný človek, aby to mal upratané v hlave,“ dodal.
Odvoliť a potom na chalupu
Na Mojtíne sme zastihli aj Ladislava Makaja z Považskej Bystrice. Chodí na chalupu raz do týždňa celý rok a počas leta sa sem dokonca sťahuje. Voľby má už tiež za sebou, ale stihol ich ešte doma. Nechcel si voľby komplikovať vybavovaním preukazu.

„Do garáže idem okolo volebnej miestnosti. Hneď ako otvorili som išiel voliť a potom rovno po auto a hore na chalupu,“ povedal a pozval nás na čaj.
V chalúpke praská drevo v kachliach a starký zvažuje kto by bol najlepším prezidentom. Tipovať si ale netrúfa.
„Mal by byť skúsený v medzinárodnej politike. A vôbec, na vysokých funkciách v štáte by mali byť odborníci z fachu, nie politici,“ dodal.
Zapisuje, no sama nevolila
Po ceste dole dedinou ideme okolo jedinej volebnej miestnosti v obci. Volebná komisia je zložená zo samých žien a dlhú chvíľu si krátia rozhovorom. „Preberieme recepty, chlapov, klebety a aj sa nasmejeme,“ povedala jedna z členiek komisie.
Na stole rozvoniavajú koláče i slané dobroty a nechýba minerálka ani káva. Ženy tipujú víťaza, ale na mene sa nezhodli. Voliči sa pomaly trúsia. Zatiaľ chodia rovnomerne mladí i starší, no v prevahe vraj bývajú obyčajne tí skôr narodení.

„Starší sú poctivejší, zodpovednejší. Ja som si tiež povedala, že pôjdem až na druhé kolo,“ povedala mladá zapisovateľka komisie Eva Petričková. Pochádza z neďalekej Beluše a nestihla si vybaviť voličský preukaz.
„Ak nebude druhé kolo a vyhrá o jeden hlas ten čo nechcem, budem si trieskať hlavu,“ dodala so smiechom. Ženy sa smejú, prichádza mladý volič, ktorého všetky poznajú po mene. Starším musia obyčajne poradiť s volebným lístkom. „Nie je im úplne jasné či sa krúžkuje či sa podčiarkuje, to im vysvetľujeme,“ dodala zapisovateľka.
Mojtín je okolo štvrtej popoludní vyľudnený. Kde tu vidieť chlapov zametať kamienky po zimnej údržbe, manželský pár kráča hore ulicou k volebnej miestnosti.
Na okolitých kopcoch sa ešte sem tam belie sneh a do konca volebného dňa zostáva plných šesť hodín.