POVAŽSKÁ BYSTRICA. Výšková budova je sídlom viacerých úradov, súdu a prokuratúry, je zaujímavým architektonickým dielom s netradičným technickým riešením. Stala sa symbolom Považskej Bystrice, je aj v zozname pamätihodností mesta. Inštitúciám, ktoré v nej sídla, však už celkom nevyhovuje.

Problémy v budove
Na zhoršené pracovné prostredie sa opakovanie sťažoval napríklad Okresný súd v Považskej Bystrici. Ľudia tu pracujú vo veľmi stiesnených podmienkach, majú nedostatok priestorov na archivovanie spisov.
Problémy sú aj s kanalizá-ciou a nechcenými zvieracími obyvateľmi objektu. Prostredie na prácu je celkovo nevyhovujúce, čo konštatovali aj hygienici. V jednej z pojednávacích miestností bol dokonca požiar a príčinou boli chyby v elektroinštalácii, ktorá je v zlom stave. Prevádzkovať nezateplený objekt výškovej budovy je ekonomicky náročné.
Otázne preto je, či výškovú budovu vysťahujú. „Momentálne ešte nie je rozhodnuté, či budeme útvary sídliace v tejto budove sťahovať alebo sa pustíme do rekonštrukcie. Je pravda, že sme sa zaujímali o budovu Satesu. Objekt je pre nás zaujímavý, ale zatiaľ ešte nie je rozhodnuté, ktorou cestou sa budeme uberať,“ informoval hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov.

Peniaze na odkúpenie
Ministerstvo spravodlivosti rieši otázku umiestnenia Okresného súdu Považská Bystrica priamo s okresným súdom už dlhšiu dobu. V minulosti boli vyčlenené finančné prostriedky v štátnom rozpočte vo výške 500-tisíc eur. Vtedy sa hovorilo o sťahovaní do priestorov bývalej vojenskej správy, ktorú vlastnilo mesto a potrebovala rekonštrukciu. Nič sa neuskutočnilo a budovu predala samospráva v obchodnej verejnej súťaži.
„Aktuálne v roku 2019 bol okresný súd oslovený so žiadosťou o predloženie finálneho návrhu riešenia. Ten sa týka objektu ponúkaného na Školskej ulici. Ministerstvo spravodlivosti na odkúpenie predmetného objektu prisľúbilo pridelenie kapitálových výdavkov v celkovej sume 4 100 330 eur,“ informovala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová.
SPOMIENKY INŽINIERA NA VÝSTAVBU BUDOVY
Administratívnu budovu štátnych orgánov (ABŠ0) stavali v rokoch 1968-78. Architektom bol Ivan Meliš (v roku 2003 zomrel) a statikom Severín Ďuriš. „Prvotná myšlienka bola od architekta Meliša. Stavoprojekt robil vtedy zastavovací plán celej novej Považskej Bystrice,“ spomína si Severín Ďuriš, ktorý mal vtedy 35 rokov.
Na tú dobu bola stavba unikátna. Generálnym dodávateľom boli Pozemné stavby Žilina. „Veľmi ťažko sa presadzovala výstavba tohto atypického objektu. Nakoniec sa to podarilo,“ spomína si Severín Ďuriš. Oceľovú konštrukciu projektoval inžinier Ján Bustin z Bratislavy. Dodávateľom boli Vítkovické železiarne.
Hlavná, funkčná časť vysokého domu, ktorý má dvanásť poschodí, je zavesená.
Celá spodná časť je železobetónový skelet, vrchná oceľová konštrukcia. Zo železobetónového jadra, ktorý sa postavil najprv, sú na najvyššom bode vysunuté oceľové konzoly s vahadlami. Na nich visia tiahla – laná, ktoré nesú všetky podlažia. Tiahla vo vnútri budovy aj vidieť. „Kovová konštrukcia výškovej budovy je hore položená na obrovských gumových ložiskách, ktoré sa museli doviezť zo západného Nemecka. Jednotlivé podlažia sú kotvené do železobetónového jadra. Keby nebolo veľkého nadšenia, takúto budovu by sme nikdy nepostavili,“ hovorí Severín Ďuriš.
Zaujímavosťou budovy je aj to, že nemá otvárateľné okná. „Je tu vysokotlaková klimatizácia ktorá v zime fúka teplý vzduch, v lete studený. V súvislosti s ňou bola tiež vybudovaná samostatná studňa, aby sa pre klimatizáciu nepoužívala pitná voda,“ vysvetlil Ďuriš.
Štátne orgány v okresnom meste si v tom čase presadili stavbu takéhoto objektu, mesto bolo silné pre zbrojárske fabriky. Postaviť ju však nebolo jednoduché. „Nebolo to tak ako teraz, že všetok materiál dostanete, vtedy sa musel namáhavo zháňať. Napríklad okná či oplechovanie, haly a vlastne takmer všetko,“ vysvetľuje Ďuriš.
V budove, ktorá je v správe ministerstva vnútra, sídli aj Okresná prokuratúra Považská Bystrica. „Krajská prokuratúra Trenčín nemá žiadnu informáciu zo strany ministerstva vnútra, že by malo dôjsť k zmene existujúceho stavu,“ vyjadril sa k otázke sťahovania z výškovej budovy Vlastimil Krokvička, zastupujúci hovorca Krajskej prokuratúry Trenčín.

Vnímajú ju ako symbol
Oslovili sme aj ľudí v uliciach mesta, aby sme zistili, či vedia niečo o výnimočnosti výškovej budovy. „Netušil som, že ide o takú zaujímavú a netradičnú architektúru. Myslel som si, že tie kovové konštrukcie hore sú nejaké prijímače,“ povedal Miroslav Sýkora. Budova by si podľa jeho slov zaslúžila rekonštrukciu. „Zachovať by však mali pôvodný vzhľad,“ dodal.
František býva na sídlisku Stred v centre mesta a budovu vidí každý deň. Spomína si, ako sa stavala. Má už 83 rokov. „Mali by ju už obnoviť. Ako, to by sa mali poradiť s tými, ktorí ju stavali a vymysleli.“
Jozef Masarik si dobre pamätá, ako postupne rástol betónový stĺp v strede a ako naň potom montovali kovovú konštrukciu. „Bolo to výnimočné stavebné dielo nielen pre mesto, ale aj v rámci Slovenska,“ hovorí. Výšková budova podľa neho charakterizuje naše mesto a mala by sa určite zachovať.
OBJEKT JE V ZOZNAME PAMÄTIHODNOSTÍ
Mesto má všeobecne záväzné nariadenie o miestnych pamätihodnostiach. Jeho súčasťou je aj zoznam pamiatok, ktoré si zaslúžia ochranu. Je v ňom aj výšková budova.
„Do zoznamu sme ju zahrnuli preto, že ide o dominantu v centre mesta, zaujímavú architektúru a tiež pre jej technické riešenie. V rámci bývalého Československa a možno aj strednej Európy to bol v tom čase veľmi ojedinelý, raritný stavebný a architektonický jav,“ vysvetlil poslanec Juraj Pekár, ktorý je aj predsedom stavebnej komisie.
Zaujímavo riešili zvonku aj zvnútra tiež zasadaciu miestnosť v budove. „Zvnútra pripomína zasadaciu sálu Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku. Išlo o veľmi pokrokové prístupy v architektúre,“ hovorí Pekár. Opakovane bola publikovaná v odbornej literatúre ako významný predstaviteľ modernizmu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. „Má hodnotu. Mestskú, slovenskú a možno aj medzinárodnú.