PÚCHOV. Emília Šipulová má osemdesiatosem rokov. Ako dieťa prežila vypálenie osady Mladoňov, päťdesiat rokov stála za katedrou ako učiteľka i riaditeľka základnej školy a na dôchodku sa venuje písaniu pamätí.
Napísala a vydala šesť kníh. Stretli sme sa pri čaji a rozhovore o prezidentských voľbách.

Zažila trinásť prezidentov
Na otázku, či sa chystá voliť nezaváhala, no nebola si istá, koho si vyberie.
Prezident by mal byť podľa nej vzorom pre ostatných, mal by vedieť a mať snahu ľudí zjednotiť. Zablúdime v rozhovore do minulosti a pátram, či má medzi prezidentmi, ktorých zažila aj nejakého obľúbenca.
„Keď tak rozmýšľam nad hociktorým, tak nie. Každý mal čosi, čo mu bolo možné vytknúť,“ povedala. Prvých dvoch si veľmi nepamätá, ale Tisa už áno. Spomienky naňho dobré nemá, počas vojny jej Nemci zabili otca a vypálili rodnú dedinu. A vtedajší prezident na tom podľa nej tiež niesol diel svojej viny.
Len jedného si naozaj vážila
Po vojne si dobre pamätá na Gottwalda. Keď ako devätnásťročná začala učiť , ešte bol prezidentom.

„Mal úctu, vzťah a snahu pomôcť obyčajným ľuďom, robotníkom, aspoň tak nám to vštepovali,“ zaspomínala si učiteľka a ako príklad spomenie pomoc akej sa dostalo ľuďom, ktorí v jej rodnej dedine prišli na sklonku vojny o všetko.
Keď by presa len mala vytvoriť svoj rebríček prezidentov, na prvom mieste by bol generál, ktorý previedol československých vojakov z Buzulku až do Prahy. „Svobodu som si vážila, ale ani nie za to, čo urobil ako prezident, ale čo vykonal ako vojak a generál.“

Po Ludvíkovi Svobodovi sa pri každom ďalšom prezidentovi v duchu pýtala, čo doposiaľ urobil pre ľudí.
Nad Havlom i Kováčom rázne mávne rukou. Z novších sa jej ako tak pozdával len Rudolf Šuster.„Bol taký najnormálnejší, mal vzťah k obyčajným k ľuďom.“
Gašparovič ju nezaujal v dobrom ani zlom a pri Kiskovi len zamietavo pokrčí nosom. Reč dôjde aj na najnovších dvoch kandidátov. Hodnotí, porovnáva, hovorí svoj názor, no nakoniec prizná, že ešte úplne rozhodnutá nie je. Jedno vie ale určite. Nový prezident by nemal stratiť kontakt s ľuďmi.
„Mal by im dať pocítiť, že aj oni sú dôležití. Aby si človek človeka vážil,“ povedala.