NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Zuzana Čaputová sa stala iba štrnástou ženou na svete, ktorá bude stáť na čele štátu.
Spolu s víťazkou aktuálnych volieb je v súčasnosti na svete iba dvanásť prezidentiek (z toho päť v Európe) a dve kráľovné (Dánsko a Veľká Británia).
Väčšina krajín má prezidentku v premiére
Okrem funkcií prezidenta a kráľa sú hlavami krajín aj sultáni, predsedovia vlád, duchovní vodcovia, cisári, emiri, kniežatá, najvyšší vodcovia, veľkovojvodcovia, regenti, pápež. Samoa má na čele krajiny dokonca náčelníka.

Od vzniku samostatného Československa v roku 1918 či Slovenska v roku 1993 nemali tieto krajiny na pozícii hlavy štátu ani raz ženu.
Prvou ženou v krajine v tejto funkcii je v Európe od roku 2015 napríklad aj Chorvátka Kolinda Grabarová Kitarovičová či Estónka Kersti Kaljudaová (od roku 2016).

Ženu v prezidentskej funkcii má v premiére aj Litva. Naopak, ostrovná Malta má s prezidentkami skúsenosti. V minulosti tu už od roku 1982 bola prezidentkou Agatha Barbara, v súčasnosti majú prezidentku ďalšiu. Od roku 2014 je ňou Marie Louise Coleiro Preca. Malta bola prvou európskou krajinou, kde mali hlavu štátu ženu.

Prezidentku malo v minulosti aj Švajčiarsko. V rokoch 2015 až 2016 ňou bola Simonetta Sommaruga.
Európa mala okrem toho aj viacero premiérok, tie v konkrétnych krajinách ale za hlavy štátov považované nie sú. Bola medzi nimi aj Iveta Radičová. Známymi premiérkami boli aj Theresa Mayová či Angela Merkelová.
Aj v exotických krajinách
Zaujímavý pohľad je aj do pre nás exotických krajín. Prvou Nepálčankou zvolenou do tejto funkcie za Komunistickú stranu Nepálu je Bidhjá Dévi Bhandáriová.


Tá vo voľbách v roku 2015 získala dôveru 327 z 549 hlasujúcich zástupcov. Podobne ako Zuzana Čaputová je právničkou aj prezidentka Trinidadu a Tobago. Paula-Mae Weekesová je v tejto funkcii presne jeden rok. V deň volieb bola jedinou kandidátkou do tejto funkcie, preto bola do tejto funkcie bez nutnosti hlasovania aj vymenovaná.
Právničkou je aj odporkyňa zbližovania s pevninskou Čínou Cchaj Jing-wen, ktorá je v úrade prezidentky Tchaj-wanu od roku 2016.

O túto stoličku sa po prvýkrát neúspešne pokúšala už v roku 2012. 67-ročná Gruzínčanka Salome Zurabišviliová je v úrade iba niekoľko mesiacov. Pozícia významnej političky však pre ňu nie je novinkou. Dva roky pôsobila ako ministerka zahraničných vecí Gruzínska (2004 – 2005).

Na rolu diplomatky v Organizácii Spojených národov nadviazala aj Etiópčanka Sahle-Work Zewde, ktorá je prvou Etiópčankou na tomto poste od roku 2018.
Prezidentka Singapuru Halimah Yacobová je tiež právnička. Má päť detí a v minulosti bola aj predsedkyňou parlamentu v tejto krajine. Je prvou ženou a prvou osobou na čele Singapuru, ktorá vyznáva islam.
V elitnej spoločnosti žien
Pripomeňme si, do akej elitnej spoločnosti žien političiek sa Zuzana Čaputová teda dostala.

V prezidentskom kresle sú jej kolegyňami štyri Európanky: prezidentka Estónska Kersti Kaljulaidová, Chorvátska Kolinda Grabarová Kitarovičová, Litvy a Malty Marie Louise Coleiro Preca. V Európe sú hlavami dvoch krajín aj dve kráľovné.
V Dánsku od roku 1972 vládne Margaréta II. a od 6. februára 1952 už neuveriteľných 67 rokov vládne vo Veľkej Británii a v ďalších pätnástich krajinách označovaných ako Commonwealth realm anglická kráľovná Alžbeta II.
Jedinou prezidentkou v Afrike je v súčasnosti Etiópčanka Sahle-Work Zewde, v ázijských krajinách vládne z prezidentského postu Nepálčanka Bidhjá Dévi Bhandáriová, Gruzínčanka Salome Zurabišviliová a Singapurčanka Halimah Yacobová.
Prezidentky majú aj v krajinách, ktoré sú pre nás veľmi exotické. Paula-Mae Weekesová je hlavou štátu Trinidad a Tobago, Hilda C. Heineová vládne na Marshallových ostrovoch až v ďalekej Oceánii. Prezidentku má aj Tchaj-wan. Je ňou Cchaj Jing-wen.